Autor: Lukáš Osvald

Špeciálna cena za globálnu žurnalistiku v roku 2020

Posted on by Lukáš Osvald

Globálna (rozvojová) žurnalistika, z ktorej východísk iniciatíva Svet medzi riadkami vychádza, sa stáva stálou súčasťou mediálneho sveta na Slovensku. V súťaži Novinárska cena, ktorú každoročne vyhlasuje Nadácia otvorenej spoločnosti, komisia opätovne udelí špeciálne ocenenie Global Journalism. 

Ocenenie je určené pre všetkých, ktorí sa snažia publiku ukazovať svet inak, hlbšie, vyváženejšie, v kontexte, berúc do úvahy nielen perspektívu obyvateľa Slovenska, ale aj dotknutých krajín a ich obyvateľov, ako aj sveta ako celku.

Vo svojich novinárskych výstupoch tak zohľadňujú fakt, že o mnohých javoch a udalostiach už nie je možné komplexne a vyvážene informovať bez vnímania a reflexie globálnych vzťahov, súvislostí a prepojení.

Chcete vediet viac? Pozrite si toto video

Ako (sa) prihlásiť?

(Nielen) svoje výstupy, ktoré vyšli počas minulého roka, môžete do Novinárskej ceny prihlasovať na tomto odkaze do 16. februára 2020. Kategória je bez žánrového či formálneho obmedzenia – od článkov najrôznejších žánrov, cez televízne reportáže, po rozhlasové diskusie. To znamená, že svoje príspevky musíte zaradiť do niektorej zo žánrových kategórií – ku ktorej majú podľa vás najbližšie. Porota ich môže do výberu odporučiť až následne. 

Víťaz či víťazka novinárskej ceny v kategórii Global Journalism – Svet medzi riadkami získa peňažnú odmenu tisíc eur.

Porota pri hodnotení príspevkov v tejto kategórii ocení najmä:

  • schopnosť priniesť málo pokrytú globálnu či rozvojovú tému (napr. zmena klímy, migrácia a integrácia, ľudské práva, životné prostredie, globálna daňová infraštruktúra a mnohé iné), prípadne neznámu alebo prehliadanú perspektívu týchto tém (napr. zmena klímy a jej vplyv na menšiny a pod.)
  • schopnosť pozrieť sa na dianie aj „očami iných“, a zvlášť tých slabších a menej vplyvných – dať im hlas, ktorý často nepočuť
  • schopnosť včleniť ľudské príbehy a hlasy dotknutých spoločenstiev, aby to nebolo “o nich bez nich”
  • spôsob akým autor či autorka zohľadňuje existenciu globálnych prepojení a súvislostí, a našej role v nich (globálny náhľad)
  • schopnosť prepojiť zdanlivo nesúvisiace udalosti odohrávajúce sa na rôznych kontinentoch a v odlišných kontextoch do jedného uceleného príbehu – schopnosť ukázať abstraktnú globalizáciu konkrétnou
  • schopnosť pracovať s naratívmi vyvracajúcimi na stereotypoch či predsudkoch založené vyobrazenia sveta
  • schopnosť pracovať s prierezovými témami vrátane rodovej rovnosti
  • inovatívnosť

Tlačová správa

Viac info získate na pavlina.chalupkova@clovekvohrozeni.sk

Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami

Jeden svet na školách 2020/2022: metodické materiály k dokumentárnym filmom

Posted on by Lukáš Osvald
Dokumentárny film je výborným nástrojom na otváranie dôležitých tém. Poskytuje nielen nové vedomosti, ale prináša so sebou aj zážitok a emócie.
Každý jeden film otvára debatu o inej citlivej téme. So študentmi a študentkami tak máte možnosť diskutovať o občianskej neposlušnosti, aktivizme, nedemokratických režimoch, klimatickej zmene, ale aj odvahe jednotlivcov.
Metodicko-informačné materiály k filmom Vám pomôžu pripraviť jednoduché aktivity pred a po filme. Pôvodne boli určené pre triedne kolektívy, ale s trochou kreativity ich zvládnete adaptovať aj na prostredie domácej výučby. Odporúčame Vám pamätať najmä na reflexiu po filme, pretože to je najpodstatnejšia časť celého procesu. Konkrétne otázky k reflexii nájdete vo vzdelávacích materiáloch ku konkrétnym filmom.
Metodické materiály k dokumentárnym filmom vznikli v rámci oddelenia globálneho vzdelávania organizácie Človek v ohrození, ktorého je festival Jeden svet hrdou súčasťou.
Tento rok vám prinášame aj možnosť pozrieť si diskusie s odborníkmi na témy filmov, ktoré sa uskutočnili v rámci školských projekcií na festivale Jeden svet 2020 online. Odkazy na sledovanie diskusií nájdete pri popisoch konkrétnych filmov. Záznamy z diskusií vám môžu poslúžiť ako zdroj informácii od odborníkov a inšpirácia pri rozhovoroch so žiakmi a žiačkami.
TU sa môžete prihlásiť – PRIHLASOVACÍ FORMULÁR PRE VŠETKY FILMY

Ponuka filmov na obdobie školského roka 2020/2021, až do novembra 2022:

AKCIA

Action / Iwo Kondefer / Poľsko / 2020 / 38 min. / anglicky, poľsky / slovenské titulky / 14+ 

Skupina mladých ľudí z rôznych krajín sa na neznámom odľahlom mieste pripravuje na „akciu“. V centre pozornosti stoja Belgis z Indonézie a Marek z Poľska, ktorí sa zúčastňujú na výcvikoch, kde sa učia, ako sa utáboriť a ako postupovať pri výraznom znížení telesnej teploty. Kto sú títo ľudia? Aké sú ich ciele a motivácia? Čo chcú dosiahnuť a s akými následkami musia počítať?

Témy filmu: občianska neposlušnosť, environmentálny aktivizmus, záujem o veci verejné

Upútavka filmu

Diskusia k filmu s aktivistkou Laurou Kovácsovou – TU si pozriete 1. diskusiu, TU si pozriete 2. diskusiu 

Po vyplnení prihlasovacieho formulára Vám pošleme odkaz na sledovanie filmu. Informačno-metodické materiály k filmu si môžete stiahnuť z rámčeka vyššie.

 

Alt-right: V utajení medzi pravicovými extrémistami

Undercover in the Alt-Right / Bosse Lindquist / Spojené kráľovstvo / 2018 / 52 min. / anglicky / slovenské titulky / 16+

Patrik Hermansson prenikol medzi pravicových extrémistov v prísnom utajení ako švédsky študent Erik Hellberg. Infiltroval sa do najznámejších ultrapravicových sietí v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve, dokonca aj v rámci násilného konfliktu v Charlottesville. Podarilo sa mu získať usvedčujúce informácie, ktoré vedú až do Bieleho domu. A všetko to zachytil skrytou kamerou.

Témy filmu: pravicový extrémizmus, občianska angažovanosť a odvaha jednotlivca

Upútavka filmu

Diskusia k filmu s historikom Jakubom Drábikom – TU si pozriete 1. diskusiu, TU si pozriete 2. diskusiu

Po vyplnení prihlasovacieho formulára Vám pošleme odkaz na sledovanie filmu. Informačno-metodické materiály k filmu si môžete stiahnuť z rámčeka vyššie.

 

ČÍNSKY UMELEC V EXILE

Chinaʼs Artful Dissident / Danny Ben-Moshe / Austrália, Čína, Francúzsko, USA / 2019 / 60 min. / anglicky, francúzsky, mandarínsky / české titulky / 16+

Filmová snímka Čínsky umelec v exile predstavuje príbeh popredného čínskeho politického karikaturistu a pouličného umelca Badiucaa (Pa-tiou-cchaa), ktorý žije v exile v Austrálii. Umelec sa prostredníctvom svojej tvorby snaží vzoprieť čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi a jeho autoritárskemu režimu. Badiucao má jasné ciele: zastaviť prekrúcanie faktov o masakri na Námestí nebeského pokoja, odhaľovať pretrvávajúce porušovanie ľudských práv a bojovať za oslobodenie Hongkongu. S kampaňou cestuje po celom svete. Svoje provokatívne živé umenie prezentuje na rôznych miestach od Sydney až po Berlín, na cestách sa stretáva s kolegami disidentmi. Nájdeme medzi nimi aj priamych účastníkov masakra na Námestí nebeského pokoja, ktorí poskytujú vlastné mrazivé svedectvá. Umelec skrýva svoju tvár pod maskou, aby zostal v anonymite, podobne ako svetoznámy Banksy. Na rozdiel od Banksyho však Badiucao riskuje život svoj aj svojej rodiny, pretože čínska vláda robí všetko pre to, aby jeho tvorbe zamedzila.

Témy filmu: nedemokratické režimy, občianska angažovanosť, sloboda prejavu

Upútavka filmu

Diskusia k filmu s odborníkom na vzťahy s Čínou – TU si pozriete diskusiu

Po vyplnení prihlasovacieho formulára Vám pošleme odkaz na sledovanie filmu. Informačno-metodické materiály k filmu si môžete stiahnuť z rámčeka vyššie.

 

TU sa môžete prihlásiť – PRIHLASOVACÍ FORMULÁR PRE VŠETKY FILMY

 

„PONÚKANÝ MATERIÁL JE VEĽMI DOBRÝ, VAŠU STRÁNKU POUŽÍVAM PRI VÝUKE NEUSTÁLE.“

UČITEĽKA, ZÁKLADNÁ ŠKOLA, LEOPOLDOV

„JEDEN SVET NA ŠKOLÁCH JE ÚŽASNÝ PROJEKT, TEŠÍM SA NOVÝ FILM S METODIKOU. ĎAKUJEM.“

UČITEĽKA, GYMNÁZIUM IVANA KUPCA, HLOHOVEC

Partneri

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Človek v ohrození n. o.

Táto webová stránka bola vytvorená a je prevádzkovaná s finančnou podporou Európskej únie. Za jej obsah je výhradne zodpovedná organizácia Človek v ohrození n.o., pričom nemusí nutne reprezentovať pohľad Európskej únie.

Pomoc, potápame sa! Deti na hodinách geografie diskutujú (aj) o následkoch klimatickej zmeny 

Posted on by Lukáš Osvald

Človek v ohrození predstavuje novú príručku globálneho vzdelávania v predmete geografia. Originálnym spôsobom deťom ukazuje, ako sú ich životy prepojené so životmi ľudí na druhej strane sveta. Pre učiteľov a učiteľky z celého Slovenska je k dispozícii 600 výtlačkov. Objednávať si ju môžu v tlačenej aj v elektronickej podobe na tomto odkaze.  

  

„V snahe pochopiť zložitosť tohto sveta sa prostredníctvom geografie dostávame ďalej ako len po čítanie máp. Geografia nám pomáha objavovať komplexnosť sveta, spoznávať príbehy jednotlivcov aj celých národov. Ukazuje nám dopady ľudského správania na prírodu, či už v lokálnom, alebo globálnom meradle. Otvára otázku, ako sa vysporiadať s problémami dneška s ohľadom na budúcnosť planéty,“ opisuje význam geografie jeden z autorov príručky Lukáš Vicen. Výnimočné na nej je práve to, že jej autormi sú učitelia a učiteľky priamo z praxe, ktorí najlepšie vedia posúdiť, čo im vo vzdelávaní chýba.  

  

Tri ukážkové aktivity z príručky  

Témy v príručke sú rôznorodé, spája ich ale jedno – snaha reagovať na nedostatočnú podporu učiteľov vo vzdelávaní. Ich veľkým benefitom je, že sú priamo prepojené s učivom geografie, vďaka čomu ich učitelia môžu bez väčších komplikácií  začleniť do svojich hodín:    

1. „Pomoc, potápame sa!” – Aké dopady má klimatická zmena na naše životy?  

Deti pomocou praktických úloh hľadajú riešenia, ktoré by pomohli potápajúcim sa ostrovným štátom. Ich zistenia prezentujú celej triede a spoločne diskutujú o tom, ako sa ich osobne klimatická zmena dotýka.  

 

2. „Cesta za vzdelaním” – Malo by mať každé dieťa na svete právo na vzdelanie?  

Deti sa oboznamujú s príbehmi detí z rôznych krajín (vrátane Slovenska), ktoré musia prekonávať na svojej ceste do školy náročné prekážky. Spoločne sa zamýšľajú nad svojou vlastnou cestou do školy a učia sa pritom pracovať s mierkou mapy.   

 

3. „Mestá budúcnosti” – Aké sú výhody a nevýhody mestského života?   

Žiaci v skupinách simulujú prácu metropolitného inštitútu a diskutujú o opatreniach, vďaka ktorým sa môže aj ich obec či mesto rozvíjať udržateľným spôsobom.  

  

Čo prináša do škôl globálne vzdelávanie?   

„Učitelia a učiteľky nám často hovoria, že pri aktivitách v príručke ich najviac prekvapujú reakcie ich žiakov. Často prichádzajú s kreatívnymi riešeniami zložitých otázok. Na hodinách veľmi oceňujú, ak sa o ich názory niekto zaujíma, dá im priestor sa zamyslieť a spolupracovať. Vytvárajú sa tak lepšie vzťahy medzi nimi, ale aj s ich vyučujúcimi,”  hovorí metodička globálneho vzdelávania Lenka Putalová.   

  

Globálne vzdelávanie navracia do vzdelávania hodnoty a umožňuje vidieť prepojenia medzi udalosťami vo svete a v našom bezprostrednom okolí. Reaguje tak na to, že dôsledky nášho správania sa dnes šíria extrémnou rýchlosťou a vplývajú na životy ľudí v iných krajinách.   

  

Prepája teóriu s praxou a deti vťahuje priamo do navrhovania reálnych riešení. Spoznávanie sveta cez vlastné životné situácie v nich prebúdza zvedavosť a snahu meniť veci vo svojim okolí. Namiesto memorovania štandardných tém z osnov si rozvíjajú svoje argumentačné, komunikačné zručnosti, kritické myslenie či tímovú spoluprácu. To sú zručnosti, v ktorých na základe medzinárodných testov naďalej zaostávame a v systéme nášho vzdelávania zostávajú podceňované. Deti sa tak učia nielen formovať vlastný názor ale zároveň byť empatickými voči názorom svojich spolužiakov.   

Príručka Globálne vzdelávanie v predmete geografia vznikla v rámci projektu Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2. Finančne ju podporili Slovak Aid a Európska únia.   

 

Globálne vzdelávanie v predmete geografia

Posted on by Lukáš Osvald

Príručka je určená pre učiteľky a učiteľov 2. stupňa základných a stredných škôl, študentom a študentkám pedagogických vysokých škôl a všetkým ľuďom zaujímajúcim sa o globálne vzdelávanie (GV), ktorí chcú viesť svoje žiačky a žiakov porozumieť svetu v súvislostiach a rozvíjať ich kompetencie pre život pomocou geografie.

Príručku si môžete bezplatne objednať v tlačenej verzii alebo v online verzii s editovateľnými prílohami prostredníctvom objednávacieho formulára.

 

Predmetová príručka obsahuje návody na interaktívne aktivity, ktoré sa nielen venujú globálnym témam, ale zároveň aj zahŕňajú učivo, ktoré je priamo obsiahnuté v štátnom vzdelávacom programe, či priamo spĺňajú obsahové a výkonové štandardy jednotlivých predmetov.

Aktivity do príručiek nám pomáhali tvoriť, testovať a upravovať učitelia a učiteľky z praxe, za pomoci predmetových garantov a skúsených metodikov GV, ktorí buď učia na vysokej škole, alebo majú dlhoročnú prax v globálnom vzdelávaní. 

Veríme, že táto príručka pomôže vašim žiakom a žiačkam rozvíjať kritické myslenie na poli geografie, a zároveň ich bude podnecovať k budovaniu vlastných postojov založených na princípoch solidarity a vzájomnosti. Jednotlivé aktivity vám umožnia prepojiť nielen predmety na vyučovaní, ale aj všetkých, ktorí sa do nich zapoja, či už na akademickej, alebo ľudskej úrovni.

 

Pozrite si zoznam aktivít s ich kľúčovými témami pre globálne vzdelávanie a geografiu.

 

V časti “Materiál na stiahnutie” nájdete prehľad aktivít (vo fromáte pdf) a náhľad na 3 aktivity – Na ceste k rovnosti, Piesok náš každodenný a Cesta za vzdelaním.

Príručku si môžete bezplatne objednať v tlačenej verzii alebo v online verzii s editovateľnými prílohami prostredníctvom objednávacieho formulára.

 

Príručka vznikla s finančnou podporou Slovak Aid a Európskej  únie.

Ciele udržateľného rozvoja

Posted on by Lukáš Osvald

Spravodlivý, trvalo udržateľný a mierumilovný svet pre všetkých nie je len vysnívanou víziou budúcnosti.


Od roku 2015 je zároveň záväzkom, ktorý zadefinovala Organizácia Spojených národov (OSN), keď stanovila sedemnásť cieľov udržateľného rozvoja. Ciele sú spísané v oficiálnom dokumente s názvom Premena nášho sveta: Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý slúži ako výzva pre nás všetkých – občanov a občianky, vlády jednotlivých štátov, súkromný sektor a medzinárodné inštitúcie. Agendu 2030 prijali všetky členské štáty Organizácie Spojených národov, teda aj Slovensko. V snahe splniť všetky ciele, ktoré sú uvedené v Agende 2030, musia všetky sektory spolupracovať a hľadať spoločné riešenia globálnych výziev. Sociálne, hospodárske a kultúrne otázky súvisiace s globálnym rozvojom sú často prepojené. Takisto sú prepojené aj všetky ciele udržateľného rozvoja, ktoré si vyžadujú veľké spoločné globálne úsilie. Vďaka tejto prepojenosti a širokej škále cieľov môžu
k ich naplneniu prispieť aj žiaci a žiačky či školy samotné.

 

 

17 cieľov udržateľného rozvoja:

  1. Žiadna chudoba – ukončiť chudobu všade a vo všetkých formách.
  2. Žiadny hlad – ukončiť hlad, dosiahnuť potravinovú.
  3. Kvalita zdravia a života – zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých a v každom veku.
  4. Kvalitné vzdelanie – zabezpečiť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a podporovať celoživotné vzdelávacie príležitosti pre všetkých.
  5. Rodová rovnosť – dosiahnuť rodovú rovnosť a polisniť postavenie všetkých žien a dievčat.
  6. Čistá voda a hygiena – zabezpečiť dostupnosť a trvalo udržateľný  manažment vody a sanitárnych opatrení pre všetkých.
  7. Dostupná a čistá energia – zabezpečiť prístup k cenovo dostupnej, spoľahlivej, trvalo udržateľnej a modernej energii.
  8. Dôstojná práca a ekonomický rast – podporovať trvalý, inkluzívny a trvalo udržateľný ekonomický rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a riadnu prácu pre všetkých.
  9. Priemysel, inovácie a infraštruktúra – vybudovať pevnú infraštruktúru, podporovať inkluzívnu a trvalo udržateľnú industrializáciu a posilniť inovácie.
  10. Zníženie nerovností – znížiť rozdiely v rámci a medzi krajinami.
  11. Udržateľné mestá a komunity – premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné.
  12. Zodpovedná výroba a spotreba – zabezpečiť trvalo udržateľnú spotrebu a výrobné schémy.
  13. Ochrana klímy – podniknúť bezodkladné opatrenia na boj proti klimatickej zmene a jej dôsledkom.
  14. Život pod vodou – zachovať a trvalo udržateľne využívať oceány, moria a zdroje mora na trvalo udržateľný rozvoj.
  15. Život na pevnine – chrániť, obnovovať a podporovať trvalo udržateľné využívanie pozemných ekosystémov, trvalo udržateľne riadiť lesné hospodárstvo, bojovať proti premene krajiny na púsť a zastaviť spätnú degradáciu krajiny a stretu biodiverzity.
  16. Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie – podporovať mierovú inkluzívnu spoločnosť v prospech trvalo udržateľného rozvoja. Poskytnúť prístup k spravodlivosti pre všetkých a budovať efektívne, transparentné a inkluzívne inštitúcie na všetklých úrovniach.
  17. Partnerstvá za ciele – posilniť prostriedky implementácie a revitalizácie globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj.


Hlavný cieľ učiteliek a učiteľov

Cieľom 4.7 je do roku 2030 zabezpečiť, aby všetci žiaci a žiačky získali vedomosti a zručnosti potrebné
na podporu trvalo udržateľného rozvoja – okrem iného aj prostredníctvom vzdelávania o témach ako trvalo udržateľný rozvoj, trvalo udržateľný životný štýl, ľudské práva a rodová rovnosť. Zavádzanie globálneho vzdelávania (ďalej len GV) do výučby môže byť jedným z nástrojov, ako podporiť rozvoj kompetencií u žiakov a žiačok a podporiť ich holistický rozvoj. Zároveň zavádzanie GV do vyučovania môže prispieť k aktívnemu zapojeniu detí a mládeže do napĺňania cieľov udržateľného rozvoja.

Publikácia Globálne vzdelávanie v slovenských školách vám priblíži základný rámec a princípy globálneho vzdelávania a poskytuje odpoveď na otázku prečo globálne vzdelávanie patrí do škôl.

Máme pre Vás príručky GV v štyroch predmetoch, ktoré poukazujú na viaceré ciele udržateľného rozvoja:

 

 

 

 

 

 

Pozrite sa na príručku Ako vieme že to funguje?

Príručky vznikli s finančnou podporou Slovak Aid a Európskej  únie.

 

 

 

Hodnoty a postoje. Patria do tried? Webinár pre učiteľov

Posted on by Lukáš Osvald

„Aj keď na to moji žiaci majú potrebné zručnosti, v budúcnosti skôr nebudú schopní niesť zodpovednosť za stav planéty a podobu sveta, v ktorom žijeme,” tvrdí podľa Analýzy stavu globálneho vzdelávania na Slovensku každý tretí učiteľ.

Prečo je dôležité rozvíjať v triedach nielen poznatky a zručnosti žiakov, ale aj ich hodnoty a postoje? Je to vôbec úloha školy? A akú rolu v tom celom zohrávajú učitelia? 

Diskutovať budeme aj o tom, ako môžeme spoločne prispieť k tomu, aby si mladí ľudia tvorili názory na základe faktografických poznatkov ale aj poznaní svojich hodnôt. Zaujímať nás budú aj vaše vlastné skúsenosti a názory. Čo sa vám v triedach najviac osvedčilo a čo vám naopak robí najväčší problém?

Interaktívny webinár pre učiteľov: Hodnoty a postoje. Patria do tried? sa uskutoční v pondelok 2. 11. 2020 v čase od 20:00-21:00. 

Hosťami webináru budú odborníci z oblasti sociológie, psychológie a učiteľstva:

  • sociologička Mgr. Lýdia Marošiová  
  • neuropsychológ PhDr. Robert Krause PhD., MBA  
  • učiteľka Mgr. Kristína Michalicová  
  • metodička globálneho vzdelávania Mgr. Lenka Putalová 

Diskusiu moderuje Frederika Halászová z Človeka v ohrození. 

Na webinár je potrebné prihlásiť sa cez tento  formulár najneskôr do piatka 30. 10.: http://bit.ly/Webinarpreucitelov

Facebookovú udalosť nájdete cez tento odkaz: https://fb.me/e/cmh5TLGGP 

V pondelok 2. 11. 2020 všetkým prihláseným účastníkom pošleme bližšie info s odkazom na pripojenie k webináru.

Webinár je realizovaný v rámci projektu Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2 a je podporený z EÚ.

Deti na školách hovoria o svojich nákupných zvykoch. Otvárajú tak diskusiu o dôsledkoch konzumného správania. Človek v ohrození predstavuje novú príručku etickej výchovy

Posted on by Lukáš Osvald

Po veľkom úspechu príručky slovenčiny do slovenských škôl prichádza príručka etickej výchovy. Človek v ohrození prostredníctvom nej do tried originálnym spôsobom prináša témy globálneho vzdelávania. Pre učiteľov a učiteľky z celého Slovenska je k dispozícii 400 výtlačkov. Objednávať si ju môžu aj v elektronickej
podobe.


„Etická výchova vytvára priestor na rozvoj kritického myslenia a podporu mladých ľudí v tom, aby skúmali svet okolo seba a formovali si vlastné hodnotové preferencie. Je to cesta náročná, zároveň však nesmierne dôležitá a zaujímavá,” prezrádza o svojej motivácii Katarína Komenská, odborná garantka príručky. Na príručke je výnimočné, že jej autorkami sú učiteľky priamo z praxe. Tie najlepšie vedia posúdiť, čo im vo vzdelávaní chýba a kde sú jeho medzery.

 


Aké konkrétne témy príručka otvára?


Témy v príručke sú rôznorodé, spája ich ale jedno – snaha reagovať na nedostatočnú podporu učiteľov vo vzdelávaní. Na hodinách etickej výchove sa žiaci bavia napríklad na tieto témy:

  • Etické a ekonomické hodnoty v textilnom priemysle – prostredníctvom aktivity „Kto šil moje šaty” žiaci diskutujú o ich nákupných zvykoch a dôsledkoch konzumného správania.
  • Zásahy do lesných biotopov – v aktivite „Načo nám je les?” žiaci pracujú v skupinách s fotografiami prírodných zásahov, tvoria vlastné príbehy a zamýšľajú sa, ako pristupovať k prírodným zdrojom zodpovedne.
  • Funkcie rodiny – aktivita „Rodinné záležitosti” otvára diskusiu o tom, čo rodiny potrebujú k spokojnému životu.
  • Klimatická zmena – aktivita „Klíma sa nás týka” vedie žiakov k zamysleniu sa nad tým, čo môžu oni sami urobiť pre zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Mnohé ďalšie dôležité témy ako platová diskriminácia žien, strata biodiverzity, emocionálna
    empatia cez tému migrácie, prístup ku zdravotnej starostlivosti, chudoba a nerovnosť.

Toto sú len niektoré z tém, ktoré príručka prináša do škôl. Benefitom pre učiteľov je, že všetky sú priamo
prepojené s učivom etickej výchovy. To im umožňuje začleniť ich bez väčších komplikácií do svojich hodín.

 

Čo prináša do škôl globálne vzdelávanie?


„Učitelia a učiteľky nám často hovoria, že pri aktivitách v príručke ich najviac prekvapujú reakcie ich žiakov. Stávajú sa svedkami nových kreatívnych nápadov a originálnych riešení na zložité otázky. Ich obavy, že žiakov téma hodiny nebude zaujímať sa rýchlo vytrácajú. Deti najviac oceňujú, ak sa o ich názory niekto zaujíma, dá im priestor sa zamyslieť a spolupracovať. Vytvárajú sa tak lepšie vzťahy medzi nimi, ale aj s ich vyučujúcimi,” hovorí metodička globálneho vzdelávania Lenka Putalová.

Globálne vzdelávanie navracia do vzdelávania hodnoty a umožňuje vidieť prepojenia medzi udalosťami vo svete a v našom bezprostrednom okolí. Reaguje tak na to, že dôsledky nášho správania sa dnes šíria extrémnou rýchlosťou a vplývajú na životy ľudí v iných krajinách.


Prepája teóriu s praxou a vťahuje deti priamo do navrhovania reálnych riešení. Spoznávanie sveta cez vlastné životné situácie v deťoch prebúdza zvedavosť a snahu meniť veci vo svojim okolí. Namiesto memorovania štandardných tém z osnov si deti rozvíjajú svoje argumentačné, komunikačné zručnosti, kritické myslenie či tímovú spoluprácu. To sú zručnosti, v ktorých na základe medzinárodných testov naďalej zaostávame a v systéme nášho vzdelávania zostávajú podceňované. Deti sa tak učia nielen formovať vlastný názor ale zároveň byť empatickými voči názorom svojich spolužiakov.


Príručka Globálne vzdelávanie v predmete etická výchova vznikla v rámci projektu Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2. Finančne ju podporili Slovak Aid a Európska únia.

 

 

 

 

Globálne vzdelávanie v predmete etická výchova

Posted on by Lukáš Osvald

Príručka je primárne určená pre učiteľky a učiteľov 2. stupňa základných a stredných škôl, študentom a študentkám pedagogických vysokých škôl a všetkým ľuďom zaujímajúcim sa o globálne vzdelávanie (GV). Dúfame, že vám poslúži ako inšpiratívna pomôcka, ktorá vás bude motivovať, aby ste otvárali na svojich hodinách aj nové a niekedy citlivé témy.

Príručku si môžete bezplatne objednať v tlačenej verzii alebo v online verzii s editovateľnými prílohami prostredníctvom objednávacieho formulára.

Predmetová príručka obsahuje návody na interaktívne aktivity, ktoré sa nielen venujú globálnym témam, ale zároveň aj zahŕňajú učivo, ktoré je priamo obsiahnuté v štátnom vzdelávacom programe, či priamo spĺňajú obsahové a výkonové štandardy jednotlivých predmetov. Dúfame, že vám poslúži ako inšpiratívna pomôcka, ktorá vás bude motivovať, aby ste otvárali na svojich hodinách aj nové a niekedy citlivé témy.

Aktivity do príručiek nám pomáhali tvoriť, testovať a upravovať učiteľky z praxe, za pomoci
predmetovej garantky Kataríny Komenskej z Prešovskej Univerzity a skúsených metodičiek GV z organizácie Človek v ohrození, ktoré majú dlhoročnú prax v globálnom vzdelávaní. Veríme, že takýmto prepojením rôznych skúseností vám prinášame cenné pomôcky, ktoré vám uľahčia implementáciu GV do vašich predmetov. Príručka je druhou zo série 4 predmetových príručiek, ktoré v rámci projektu Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2. Vydali sme už veľmi úspešnú príručku do predmetu slovenský jazyk a literatúra a plánujeme vydanie príručiek do predmetov geografia a matematika.

Všetky aktivity sme do príručky zaradili po viacnásobnom pripomienkovaní a úpravách, pričom momentálne predstavujú to najlepšie z nášho dlhodobého a viacstupňového tvorivého procesu. Tematicky pokrývajú 12 tém globálneho vzdelávania, ktoré sú uvedené v infografike v časti Rámec globálneho vzdelávania. Všetky aktivity sú vytvorené s cieľom čo najväčšej miery zapojenia žiakov a žiačok do výučby, pretože využívajú konštruktivistické spôsoby vyučovania.

Pozrite si zoznam aktivít s ich kľúčovými témami a pre obe oblasti etická výchova a globálne vzdelávanie.

 

V časti “Materiál na stiahnutie” nájdete náhľad na 3 aktivity – O etických značkách, Rodinné záležitosti a Nobelovka.

Príručku si môžete bezplatne objednať v tlačenej verzii alebo v online verzii s editovateľnými prílohami prostredníctvom objednávacieho formulára.

 

Príručka vznikla s finančnou podporou Slovak Aid a Európskej  únie.

 

Mikrograntový program: aktivity na tému migrácie

Posted on by Lukáš Osvald

Už poznáme víťazných žiadateľov o minigrant v rámci projektu “I Am European: Migration Stories & Facts for the 21st Century”. Človek v ohrození bude víťazné organizácie (Bratislavský inštitút pre politickú analýzu a Butterfly Effect) kontaktovať.

Organizácia:                        Projekt:                                           Body:

Bratislavský inštitút pre politickú analýzu Commuter 88.3
Butterfly Effect On the Move – Edugame about Migration 80.9
Mareena Diversity Academy 78.5
OZ Keď môžem pomôžem One World Košice 59.1

 

Hodnotitelia: Lukáš Osvald, Peter Ivanič, Pavlína Meľuchová

19. 10. 2020, Bratislava

 

 

Nezisková organizácia Človek v ohrození vyhlasuje v rámci projektu „I Am European”: Migration Stories & Facts for the 21st Century” grantovú výzvu na podporu aktivít súvisiacich s témou migrácie. Zameraná je na mladých ľudí na Slovensku. Vaše projekty môžete podávať do 18. septembra 2020.

O ČO IDE? Projekt “I Am European“ je medzinárodný európsky projekt, na ktorom sa podieľa 7 organizácií zo 6 krajín a jeho cieľom je podporiť otvorenejšie, inkluzívnejšie a umiernenejšie postoje spoločnosti voči migrujúcim ľuďom. Tento cieľ chceme naplniť o.i. prostredníctvom aktivít, na ktorých sa budú podieľať mladí ľudia a ktoré zvýšia ich povedomie o migrácii. Keďže každá organizácia z projektového tímu má len určitý (obmedzený) dosah svojich aktivít, chceme prostredníctvom menších grantov podporiť aj ďalšie organizácie a dosah na mladých ľudí týmto spôsobom rozšíriť.

NA KOHO SA ZAMERAŤ? Aktivity projektu sa musia zameriavať na mladých ľudí (15-35 rokov), pričom cieľom projektov je zvýšiť a zároveň zlepšiť povedomie mladých ľudí o migrácii tak, aby projekt prispel k otvorenejšiemu, inkluzívnejšiemu a pokojnejšiemu prístupu spoločnosti k migrujúcim ľuďom.

ZVÝHODNENÉ BUDÚ tie projekty, ktoré sa na na mladých ľudí zameriavajú nielen ako na adresátov aktivít, ale ako na samotných organizátorov týchto aktivít (viď nižšie bod AKÉ AKTIVITY MÁME NA MYSLI?). Ďalšími výhodami sú aktivity vykonávané konkrétnymi cieľovými skupinami, resp. sú na nich zamerané – napr. aktivity s (mladými) novinármi, influencermi, aktivistami, učiteľmi apod. Zaujímavými sú tiež pre nás projekty, ktorých aktivity budú smerovať na ľudí s migračným backgroundom a na ľudí z ťažšie dosiahnuteľných oblastí. Tými mienime napríklad odľahlejšie regióny Slovenska, či aktivity smerujúce k cieľovým skupinám mimo hlavného mesta.

AKÉ AKTIVITY MÁME NA MYSLI? Konkrétne mantinely si z hľadiska obsahovej a metodologickej stránky nekladieme a inovatívne nápady uvítame. Podmienkou je, aby aktivity v prvom rade smerovali k vyššie uvedenému cieľu a cieľovej skupine. Môže ísť napríklad o:

  • tvorbu mediálnych výstupov rôzneho formátu (články, TV reportáže, podcasty apod.) o migrácii, ktoré vytvorili začínajúci žurnalisti;
  • tvorbu vzdelávacích materiálov o migrácii pre mladých;
  • organizáciu vzdelávacích podujatí o migrácii;
  • aktivity s migračnou tematikou na podporu globálneho vzdelávania, a to rôzneho formátu a v rôznom prostredí – napríklad diskusie či iné podujatia na festivaloch, táboroch, školách apod., pričom sú zamerané buď na mladých ľudí (1) všeobecne, (2) s migračným backgroundom alebo na mladých (3) z ťažko dostupných oblastí.

NA „AKÚ“ MIGRÁCIU AKTIVITY ZAMERAŤ? Migrácia je veľmi široký pojem, a tak ho aj vnímame – pre potreby tejto výzvy ňou rozumieme premiestňovanie sa ľudí z miesta na miesto. To môže zahŕňať jednotlivcov aj celé spoločenstvá, vnútorné presídľovanie v rámci krajiny, rovnako ako cesty naprieč a medzi kontinentmi. Rovnako sa môžu rôzniť príčiny premiesťňovania sa, od nútenej migrácie, úteku pred násilím, po dobrovoľný presun inam, za príležitosťami, rodinou, či hoci aj láskou. A mix pohnútok medzi tým – napríklad ľudia môžu unikať pred hmatateľným nebezpečenstvom, a zároveň môžu hľadať lepší život inde.

V slovenskom kontexte je relevantné aj krátkodobé cezhraničné dochádzanie za prácou či dlhodobý alebo trvalý odchod za prácou do zahraničia, presídľovanie spojené s politickými rozhodnutiami (kvôli výstavbe vodných diel či rozširovaniu baní apod.) alebo po odznení ekonomických aktivít či vplyvom geopolitických zmien (príkladom u nás je región Gemera a Novohradu). V historickom kontexte môžeme hovoriť napríklad o odsunoch obyvateľov krajiny iných národností, prípadne o osudoch zahraničných Slovákov a podobne.

KTO SA MÔŽE PRIHLÁSIŤ? Žiadatelia o grant musia byť registrované osoby/organizácie neziskového charakteru (napr. občianske združenie, nezisková organizácia a i.) a musia byť registrované v niektorej z členských krajín EÚ a pôsobiace na území Slovenskej republiky. Nemôže ísť o fyzickú osobu ani o podnikateľský subjekt.

Podmienkou je, aby organizácia dokázala preukázať existujúce skúsenosti s aktivitami zameranými na migráciu a/alebo so vzdelávaním, resp. osvetou medzi mladými ľuďmi. Organizácia musí tiež preukázať schopnosti v oblasti komunikácie a propagácie a schopnosť viesť grantový projekt (podmienkou je deklarovať zoznam projektov za posledné tri roky a poslednú finančnú uzávierku – ak zatiaľ nemáte  k dispozícii za rok 2019, môže byť za rok 2018). Organizácia tiež nesmie byť poberateľom európskeho grantu DEAR 2018.

KAM SA PRIHLÁSIŤ A AKO NA TO? Na tomto odkaze nájdete elektronický formulár, prostredníctvom ktorého môžete žiadať o grant Človeka v ohrození. Na prihlásenie je nutné mať gmailový účet a je potrebné ho odoslať do 18. septembra 16:00 (po tejto hodine bude online formulár zamknutý).

Okrem (1) deklarácie aktivít a (2) zoznamu projektov v posledných 3 rokoch (v akejkoľvek dokumentovej podobe) je nutné doložiť aj (3) rozpočet projektu, (4) časový harmonogram aktivít a (5) maticu logického rámca (všetky je možné vypĺňať v slovenčine a potrebné odoslať v konkrétnej podobe zverejnenej TU). Všetky dokumenty okrem rozpočtu je nutné nahrať do bodu “Upload the samples of previous work, references and CVs of key experts”, rozpočet má v prihláške samostatný bod.

Keďže prihláška je koncipovaná formou postupného otvárania strán, môžete si otvoriť kópiu elektronického formulára, ktorá však slúži iba pre sprehľadnenie a jej vyplnenie nenahrádza prihlášku prostredníctvom elektronického formulára! Na tomto odkaze nájdete vzory požadovaných dokumentov a prehľadov.

AKÚ FINANČNÚ ČIASTKU POSKYTUJEME A NA ČO? Indikatívne máme na výzvu alokované zdroje vo výške 8 000 eur, pričom finálna výška grantu môže byť znížená a závisí od relevantnosti rozpočtových položiek, najvyššia suma na grant je 4000 eur.

Zároveň platí, že po podpísaní zmluvy vyplatíme 80 % výšky grantu. Zvyšných 20 % vyplatíme po skončení reportovacieho obdobia, ak reportované podklady (ktoré musia byť  napísané v anglickom jazyku) budú spĺňať všetky požadované náležitosti.
V tomto grantovom programe je povinná finančná spoluúčasť zo strany žiadateľa, a to vo výške 5 % z celkového rozpočtu, pričom tieto zdroje nesmú pochádzať z finančných prostriedkov Európskej únie ani z tzv. in-kind príspevkov.

Typy aktivít, ktoré sú prípustné:

  • informovanosť a diseminácia: aktivity na rozšírenie povedomia o problematike, propagačné aktivity, resp. aktivity na zasiahnutie cieľovej skupiny, mediálne výstupy;
  • angažovanosť: kampane, petície a iné priame akcie;
  • tvorba kapacít: aktivity globálneho vzdelávania na festivaloch, táboroch, školách;
    – aktivity zaujímavé pre mladých, napríklad formou simulácie, rozšírenej či virtuálnej reality; videí či filmov;
  • tvorba a distribúcia online, printových a audiovizuálnych materiálov;
  • tvorba a používanie výstupov pre sociálne siete;
  • odmeny pre zamestnancov organizácie, ktorí sa priamo podieľajú na riadení a realizácii projektu (maximálne 40 % z celkového rozpočtu), odmeny pre externých konzultantov, ako aj iné výdavky priamo súvisiace s realizáciou projektu (cestovné, stravné, prenájom priestorov či vybavenia apod.);
  • nepriame náklady na réžiu, ktoré preplácame do výšky max. 7 %.

Typy aktivít, ktoré nie sú prípustné:

  • aktivity, ktoré sú vytvorené za účelom fundraisingu;
  • priame politické aktivity (v zmysle straníckej politiky, aktivity v súvislosti s verejnými politikami uvedené vyššie sú povolené);
  • aktivity propagujúce xenofóbiu, nenávisť apod.;
  • tzv. in-kind príspevky;
  • výdavky, ktoré sa zrealizovali pred začatím projektu.

Zároveň platí, že výdavky, ktoré by prečerpali výšku sumy v položke, musia žiadatelia uhradiť z vlastných zdrojov. Ak by naopak alokovanú sumu v položke neprečerpali, neminuté financie vracajú naspäť donorovi. Nepriame náklady na réžiu sú úmerne naviazané na čerpanie priamych finančných nákladov.

AKO DLHO PROJEKT POTRVÁ? Žiadosti o grant posielajte do 18. septembra 2020. Následne sa zíde hodnotiaca komisia, ktorá jednotlivé žiadosti posúdi a žiadateľom oznámi výsledok do 5. októbra 2020. Podpísanie zmlúv sa uskutoční na konci októbra a implementačná časť projektu bude trvať najskôr od 1. novembra 2020 do maximálne 31. augusta 2021, minimálne trvanie projektu by malo byť 3 mesiace. Od 1. septembra do 30. septembra 2021 prebieha reportovacie obdobie.

VYBRALI SME VÁS – ČO TERAZ? Na začiatku projektu usporiadame pre držiteľov grantu povinný seminár (alebo webinár – ešte upresníme), kde bude prebiehať školenie ohľadom projektov. Budeme vám tiež k dispozícii počas celého projektu i v reportovacom období. Na konci projektu usporiadame záverečné stretnutie.

Ak máte otázky ohľadom grantovej žiadosti, neváhajte kontaktovať projektovú manažérku Pavlínu Chalupkovú na e-mailovej adrese pavlina.chalupkova@clovekvohrozeni.sk.

Ako sme sa učili pracovať s online vzdelávaním pred koronavírusom: Skúsenosti a odporúčania

Posted on by Lukáš Osvald

Globálna pandémia COVID-19 spôsobila bezprecedentnú situáciu vo vzdelávacom systéme na Slovensku. Bola prerušená prezenčná výučba na všetkých stupňoch vzdelávania. Školy sa zatvorili a zostali sme doma. Aj napriek tomu sa v marci podarilo 40 učiteľkám a učiteľom dokončiť náš kurz kombinovaného vzdelávania (ang. blended learning) v predmetoch matematika a geografia. Priadli sa tak k absolventkám a absolventom v predmetoch etická výchova a slovenský jazyk.

Kombinované vzdelávanie je spojením e-learningu (online vzdelávania) a prezenčnej formy vzdelávania. V našom prípade išlo o úvodné víkendové školenie a následný päťmesačný online kurz, ukončený testovaním vzdelávacích aktivít v školách.

Za všetky štyri predmety (etická výchova, slovenský jazyk, matematika a geografia) sa spolu prihlásilo 119 učiteľov. Kurz úspešne dokončilo 84 z nich, čo je viac ako 70-percentná úspešnosť. V prvých dvoch predmetoch bolo síce viac prihlásených, ale aj vyššia miera neúspešnosti dokončenia. Tento typ vzdelávania sme robili prvýkrát a bez skúseností. Veľa sme sa učili za pochodu a robili sme aj chyby. V druhom kole sme sa poučili a miera dokončenia sa priblížila k 90 %, čo je výborné číslo na online kurz, ktorý je zadarmo, dlhodobý a pomerne náročný.    

„Veľkou výhodou e-learningu je, že som si mohla čas, kedy som študovala materiály a plnila dané úlohy prispôsobiť tak, ak to vyhovovalo mne. Po absolvovaní vzdelávania mám určite viac vedomostí. Pochopila som, že veľa vecí spolu súvisí, od seba závisí, čo som si predtým až tak neuvedomovala.”

Učiteľka Anna z východného Slovenska

Ako sme dosiahli tento výsledok?

Veľkou výhodou kombinovaného vzdelávania je možnosť stretnúť sa osobne, stráviť spolu čas, otestovať si niektoré aktivity a navzájom sa inšpirovať. Na školení sa formuje kolektív (samotných účastníkov ale aj lektorov a mentorov). Tvoria sa podmienky, v ktorých si online vzdelávaním účastníci a účastníčky prechádzajú spoločne, vedia sa podporiť a predstaviť si za každou vetou aj konkrétnu tvár. Úvodné videá expertky, ktoré boli súčasťou každého modulu, tento prístup ešte viac podporili.   

Poučili sme sa z chýb iných

Pri nastavovaní celého online vzdelávania sme sa chceli vyhnúť opakovaniu našich negatívnych skúsenosti z e-learningov, v ktorých sme boli prítomní ako účastníci. Často nás rozhodilo ako necitlivo sa pristupuje k procesu vzdelávania. Po registrácii na nás zväčša vyskočilo veľké množstvo materiálov, úloh a informácií, ktoré nás zahltili a často sme po pár zvedavých klikoch už online kurz nikdy neotvorili. Tomu sme chceli zabrániť:

  • vytvorením kolektívu,
  • postupným zverejňovaním jednotlivých vzdelávacích modulov s ohľadom na špecifiká školského roka,
  • postupným dávkovaním obsahu a jasnou komunikáciou, kedy a v akých časových rozostupoch bude pribúdať.

Prechod medzi modulmi (časťami) bol naviazaný na podmienku, že modul dokončia takmer všetci členovia a členky skupiny. To by nefungovalo bez skupinovej dynamiky. Samozrejmosťou bola intenzívna vľúdna komunikácia a jasné nastavenie pravidiel hneď na začiatku.

Súčasťou každého modulu bol vzdelávací materiál s úlohou, testom, spätnou väzbou a komunikáciou lektorov o obsahu modulu. Využívali sme jednoduchý nástroj Google Classroom, ktorý nie je dokonalý, ale je k dispozícii bez poplatku a je jednoduchý na nastavenie. Je to platforma, cez ktorú môžete nahrať materiál, využívať dotazníky a email. Vizuálne to nie je žiadne terno, ale je to prehľadné. Pre školy však existuje aj G-Suite for Education s lepšou funkcionalitou.  

„Každý učiteľ by mal vo svojej praxi takéto školenie absolvovať. Nič ho to nestojí, no získa nesmierne veľa.”

Učiteľka geografie Andrea

Naše závery a odporúčania:

  • Na Slovensku sú fantastickí pedagogickí a odborní pracovníci, ktorí sú naprieč celou krajinou, v rôznych vekových skupinách a v rôznych predmetoch. Stačí ich len podporiť a prepojiť medzi sebou.
  • Hneď na začiatku si ujasnite ciele vzdelávania.
  • Aj pri online vzdelávaní je dôležitá skupinová dynamika.
  • Dajte veľký dôraz na spätnú väzbu a reflexiu vzdelávacieho procesu.
  • Obsah e-learningu dávkujte postupne a komunikujte jeho dávkovanie dopredu.
  • Aktívne komunikujte s účastníkmi a účastníčkami, povzbudzujte ich vo vzdelávaní a snažte sa zohľadniť ich individuálne potreby.
  • Nezáleží až tak veľmi na technickej platforme, ako na obsahu a prístupe.
  • Ak je to možné, zamerajte sa na individuálne vzdelávacie potreby účastníkov, pretože ich podmienky sú veľmi rozdielne.
  • Hľadajte spôsoby, ako môžu účastníci čo najviac využiť skúsenosti z online kurzu v reálnych situáciách už v čase, kedy ho absolvujú – v prípade učiteľov skúste napríklad zadávať úlohy na testovanie aktivít vo výučbe.
  • Ak potrebujete pomoc expertov, alebo iných učiteľov, požiadajte o ňu.

Každý e-learning je jedinečný, veľmi záleží na vašich cieľoch, vzdelávacích potrebách a účastníkoch. Veríme, že vám tieto odporúčania pomôžu pri realizácii vašich vlastných aktivít a spätná väzba od účastníkov vám bude povzbudením do ďalšej práce. V prípade, ak by ste potrebovali pomoc, neváhajte sa nám ozvať. Radi sa s vami podelíme o naše skúsenosti. Veríme, že len vzájomným učením sa a vymieňaním si skúseností môžeme poskytnúť podporu, ktorú pedagogický a odborný personál v slovenskom vzdelávacom systéme potrebuje.

Ďalšie kombinované kurzy v klasických predmetoch plánujeme spustiť na jeseň 2020. Pre viac informácií sledujte náš Facebook Človek v škole a web www.globalnevzdelavanie.sk.   Na záver už len odporúčanie od učiteľky Lenky z gymnázia zo západného Slovenska:  

„Aby sa určite zapojili. Spoznajú super ľudí, kolegov, naučia sa nové veci, ktoré dovtedy možno nepoznali/nepoužívali. Určite je to prínos pre našu pedagogickú prax. Získala som týmto spôsobom množstvo informácií, kvalitných materiálov, spoznala som skvelých učiteľov a mentorov, ktorým veľmi pekne ďakujem.”

Blended-learning bol realizovaný v rámci projektu „Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2“ s finančnou podporou Európskej únie. Obsah tohto článku nemusí nutne reprezentovať názory donora.

 

Letná škola Človeka v ohrození

Posted on by Lukáš Osvald

Veríš, že veci sa dajú meniť a chceš sa naučiť ako?

Chceš sa naučiť sa pozerať na veci z viacerých uhlov pohľadu a pochopiť ako fungujú?

Vidíš zmysel v solidarite, empatii a pomoci iným?

Zúčastni sa Letnej školy organizácie Človek v ohrození.

 

Čo ťa čaká? 

Poď spolu s nami zažiť zmysluplný týždeň, v ktorom sa budeme spoločne vzdelávať o moci, klimatickej zmene, migrácii a chudobe. Naučíš sa vidieť svet v súvislostiach, porozumieť perspektívam, kontextu a hľadať riešenia problémov založené na tomto poznaní.  

Nečakaj veľa teórie, ale skôr zážitky a spoločné zdieľanie v rešpektujúcom kolektíve.  

Ukážeme ti, ako nepodliehať zjednodušenému videniu sveta a namiesto neustáleho hľadania vinníkov ti ponúkneme konštruktívny pohľad na svet.

Koho hľadáme? 

Špeciálne by sme chceli vyzvať mladých ľudí (16-20 rokov), ktorí nemajú možnosť bežne sa zúčastniť vzdelávacích a rozvojových aktivít. Chceli by sme vytvoriť pestrú skupinu mladých, zo všetkých kútov Slovenska s rôznymi príbehmi.

Ubytovanie, zdravá strava a program letnej školy sú plne hradené organizátorom. Na tvoje náklady je len cesta do Modry a späť.  

Poď do toho s nami!

Do 15. 7. vyplň krátky prihlasovací formulár . Pozvi aj svojich kamošov a kamošky.

Vybraným účastníčkam a účastníkom dáme vedieť informáciu o prijatí na letnú školu do 17.7.

Hlavné kritérium výberu je motivácia. Absolventky a absolventi dostanú certifikát o absolvovaní letnej školy.  

Ak máš ďalšie otázky napíš nám na globalnevzdelavanie@clovekvohrozeni.sk.

Tešíme sa na teba!

Tím globáleho vzdelávania organizácie Človek v ohrození

 

 

Nová praktická príručka slovenčiny. Šesť dôvodov, prečo si ju vaši žiaci zamilujú

Posted on by Lukáš Osvald

Koronakríza nám pripomenula to, pred čím sme si dlhé roky zatvárali oči. Kvalitné vzdelávanie, ktoré deti nenúti memorovať bez chápania širších súvislostí, dnes na našich školách nie je stále samozrejmosť. Nová príručka slovenčiny to chce zmeniť, preto by sme na ňu v tomto článku radi upriamili pozornosť slovenských učiteľov a učiteliek.  

Dozviete sa v nej, ako pomôcť Ťapákovcom, čo by sa stalo, ak by ste stretli Maca Mlieča alebo čo je to zamlčaná migrácia. Táto príručka je jedinečná tým, že prepája učivo slovenčiny s témami, ktoré sú dôležité pre budúcnosť nás a našich detí. Snaží sa tak vzbudiť záujem detí o stále pomerne neobľúbený, no veľmi dôležitý predmet. Ako hovoria samotné autorky: ,,Nechceme vyučovať encyklopedické informácie a definície z jazykovedy, pre bežný život nie sú potrebné. Nie je dôležité vedieť rozdeliť súvetia podľa poučky, ale napríklad rozpoznať nelogickosť výpovede, zavádzanie, manipuláciu – a adekvátne na ňu upozorniť.” 

Toto je šesť dôvodov, prečo si túto príručku vaši žiaci zamilujú: 

1. Škola hrou – prepojenie teórie s praxou   

Interaktívna a hravá forma príručky vtiahne vašich žiakov a žiačky priamo do praktických úloh. Slovenčina tak už nemusí byť pre nich strašiakom. V menších skupinách dostanú priestor diskutovať o tom, ako by vo svojom meste mohli spropagovať pomalú módu (tzv. slow fashion). ,,Odpadový denník” ich donúti zamyslieť sa nad tým, aký odpad každodenne produkujú. Slovenčina pre nich nadobudne nový praktický rozmer a stane sa súčasťou ich bežných dní. 

2. Radšej raz zažiť, ako 100–krát počuť  

Zážitok v nás zanecháva silnejšiu pamäťovú stopu, ako keď informáciu prijímame len pasívne. Vaši žiaci a žiačky sa nielenže hravou formou naučia nové vedomosti, ale ešte dlho budú spomínať na ich skupinové rozhovory so spolužiakmi. Pri precvičovaní si slovnej zásoby a objavovaní citovo zafarbených slov tak môžu napr. spoločne hľadať odpovede na to, ako pomôcť ľuďom, ktorí sa v našej spoločnosti stávajú terčom výsmechu.  

3. Niekedy je menej viac 

Nemáme však na mysli kvalitu. Šetriť sa dá na vašej energii, ktorú potrebujete na frontálnu výučbu. Nechajte väčší priestor pre realizáciu v triede a staňte sa pozorovateľmi, ktorí celý proces len usmerňujú. Vaši žiaci a žiačky určite ocenia váš partnerský prístup. 

4. Zodpovedne pre našu spoločnú budúcnosť – návrat k hodnotám 

Príručka otvára viaceré dôležité globálne témy. Migrácia, zmena klímy, chudoba, demokracia a ľudské práva. To sú len niektoré z tém, ktoré sa môžu stať súčasťou vašej hodiny slovenčiny a čoraz intenzívnejšie budú ovplyvňovať, v akom svete žijeme. Aj vy vďaka vášmu odhodlanému prístupu môžete byť súčasťou týchto hodnotových zmien. Návrat hodnôt do vzdelávania vám a vašim žiakom umožní vidieť prepojenia medzi rôznymi globálnymi a lokálnymi javmi, v spoločnosti či v prírode. 

5. Keď na každom názore záleží 

Dajte vašim žiakom a žiačkam priestor, aby slobodne mohli vyjadriť svoj názor a boli vypočutí v bezpečnom prostredí svojej triedy. To môže výrazne ovplyvniť nielen ich vzťahy ale aj ich budúce správanie v týchto životne dôležitých témach. Škola sa môže stať miestom, kde dostanú priestor premýšľať nad témami, ktoré často vnímajú len cez médiá.  

6. Komplexný rozvoj kompetencií ako bonus navyše 

Okrem štandardných tém z kurikula vaši žiaci a žiačky v sebe môžu rozvíjať argumentačné, komunikačné zručnosti, kritické myslenie, tímovú spoluprácu a empatické počúvanie. Zručnosti, ktoré im budú v živote veľmi nápomocné a určite ich ešte ocenia. 

Tak čo, idete do toho? Vyplňte tento krátky formulár a my vám s radosťou pošleme našu najnovšiu príručku (tlačenú alebo pdf.verziu).  

Aktivity do príručiek nám pomáhali tvoriť, testovať a upravovať učiteľky z praxe, za pomoci
predmetovej garantky Júlie Cholevy z Filozofickej fakulty UK a skúsených metodičiek GV z organizácie Človek v ohrození, ktoré majú dlhoročnú prax v globálnom vzdelávaní. Veríme, že takýmto prepojením rôznych skúseností vám prinášame cenné pomôcky, ktoré vám uľahčia implementáciu GV do vašich predmetov.

Pozrite si zoznam aktivít s ich kľúčovými témami pre obe oblasti: slovenský jazyk a literatúru a globálne vzdelávanie.

 

Príručku si môžete objednávať na tomto odkaze. Nájdete v ňom tiež podrobnejší popis a ukážky aktivít.

Táto príručka vznikla v rámci projektu Učíme sa v globálnych súvislostiach za finančnej podpory Slovak Aid a Európskej únie. 

Globálne vzdelávanie v predmete slovenský jazyk a literatúra

Posted on by Lukáš Osvald

Príručka je primárne určená pre učiteľky a učiteľov 2. stupňa základných a stredných škôl, študentom a študentkám pedagogických vysokých škôl a všetkým ľuďom zaujímajúcim sa o globálne vzdelávanie (GV), ktorí chcú viesť svoje žiačky a žiakov porozumieť svetu v súvislostiach a rozvíjať ich kompetencie pre život pomocou slovenského jazyka a literatúry.

Príručku si môžete bezplatne objednať v tlačenej verzii alebo v online verzii s editovateľnými prílohami prostredníctvom objednávacieho formulára.

Predmetová príručka obsahuje návody na interaktívne aktivity, ktoré sa nielen venujú globálnym témam, ale zároveň aj zahŕňajú učivo, ktoré je priamo obsiahnuté v štátnom vzdelávacom programe, či priamo spĺňajú obsahové a výkonové štandardy jednotlivých predmetov.

Aktivity do príručiek nám pomáhali tvoriť, testovať a upravovať učiteľky z praxe, za pomoci
predmetovej garantky Júlie Cholevy z Filozofickej fakulty UK a skúsených metodičiek GV z organizácie Človek v ohrození, ktoré majú dlhoročnú prax v globálnom vzdelávaní. Veríme, že takýmto prepojením rôznych skúseností vám prinášame cenné pomôcky, ktoré vám uľahčia implementáciu GV do vašich predmetov. Okrem slovenského jazyka sme vydali príručky k predmetom etická výchova a geografia. Aktuálne pracujeme na finalizácii príručky matematiky.

Všetky aktivity sme do príručky zaradili po viacnásobnom pripomienkovaní a úpravách , pričom momentálne predstavujú to najlepšie z nášho dlhodobého a viacstupňového tvorivého procesu. Tematicky pokrývajú 12 tém globálneho vzdelávania, ktoré sú uvedené v infografike v časti Rámec globálneho vzdelávania. Všetky aktivity sú vytvorené s cieľom čo najväčšej miery zapojenia žiakov a žiačok do výučby, pretože využívajú konštruktivistické spôsoby vyučovania.

Pozrite si zoznam aktivít s ich kľúčovými témami a pre obe oblasti slovenský jazyk a literatúru a globálne vzdelávanie.

V časti “Materiál na stiahnutie” nájdete náhľad na 3 aktivity – Keby som stretol Maca Mlieča, Vzdelanie nad zlato a Ako pomôcť Tapákovcom?

Príručku si môžete bezplatne objednať v tlačenej verzii alebo v online verzii s editovateľnými prílohami prostredníctvom objednávacieho formulára.

 

Príručka vznikla s finančnou podporou Slovak Aid a Európskej  únie.

 

 

 

Globálne vzdelávanie v slovenských školách

Posted on by Lukáš Osvald

Milá učiteľka, milý učiteľ,

práve máte v rukách publikáciu, ktorá je určená vám, učiteľkám a učiteľom základných a stredných škôl, študentom a študentkám vysokých škôl a všetkým ľuďom zaujímajúcich sa o globálnevzdelávanie (GV) a jeho praktické začlenenie do výchovno-vzdelávacieho procesu.

Publikácia sa príznačne začína otázkou a odpoveďou, prečo globálne vzdelávanie patrí do škôl. Je to často prvá otázka, na ktorú vyučujúci hľadajú odpoveď, keď sa prvýkrát stretnú s konceptom globálneho vzdelávania. Ďalej vám publikácia priblíži základný rámec a základné princípy GV, pričom vás možno prekvapí, že o GV môžeme hovoriť len vtedy, ak sú globálne témy sprostredkované žiakom prostredníctvom relevatných pedagogických postupov. V časti “Tematický rozmer GV” sa okrem príkladov globálnych tém oboznámite s konceptom trvalo udržateľného rozvoja a Agendou 2030, ktorá sa zameriava na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja na celom svete vrátane Slovenska. V kapitole venujúcej sa pedagogickému rozmeru GV sa zas dozviete, aké postupy a metódy odporúčame na prinášanie týchto tém do tried za účelom celkového rozvoja kompetencií žiakov. Globálne vzdelávanie môže do slovenských škôl priniesť nástroj ku komplexnému rozvoju kľúčových kompetencií žiakov.

Slovenskému školstvu sa často vyčíta, že sa príliš zameriava na rozvoj vedomostí, zatiaľ čo zručnosti a postoje stoja v úzadí. Práve v tomto kontexte môže byť GV nástrojom, ktorý žiakom a žiačkam umožní rozvíjať ich zručnosti a postoje. Ako komplexný rozvoj kompetencií môže vyzerať v praxi, vám ukáže príklad aktivity globálneho vzdelávania a jej hĺbkový rozbor z pohľadu vedomostí, zručností a postojov.

Pridanou hodnotou tejto publikácie je kapitola “Ako pracovať s citlivými témami?”. Pri výučbe GV sa často otvárajú citlivé témy, ktoré môžu vyvolávať emotívne reakcie či rozdeľovať triedu. Dočítate sa, aké prínosy pre žiakov a žiačky z otvárania takýchto citlivých tém vyplývajú. Tipy na zabezpečenie želaného priebehu hodiny spolu so záverečnými zhrnutím vám môžu poslúžiť ako odporúčania do hodín globálneho vzdelávania.

Želáme vám prínosné a inšpiratívne čítanie,

tím Človeka v ohrození

Publikácia vznikla v rámci projektu Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2.

Ako sa s deťmi učiť v izolácií: Od matematiky po dejepis

Posted on by Lukáš Osvald

Globálne vzdelávanie

Koronavírus , Slovensko

Izolácia môže byť pokojná, zábavná, nudná, ale niekedy aj náročná, najmä pre rodičov školopovinných detí. Bežné učebné materiály nie sú na doma ideálne a po pár dňoch môže dôjsť fantázia, ako sa s deťmi učiť a aké témy s nimi prebrať zaujímavým spôsobom.

Zapojte do bežných predmetov aktuálne témy

V Človeku v ohrození už roky vytvárame vzdelávacie materiály, ktoré zapadajú do štátnych vzdelávacích programov. Rodičia sa nimi teraz môžu inšpirovať a môžu svoje deti doma naučiť niečo nové. Klasické predmety v týchto podkladoch prepájame s aktuálnymi témami, s globálnym dianím a s otázkami, ktoré sú dôležité pre celú spoločnosť. Všetky aktivity sú vytvorené pre participatívne vzdelávanie, ktoré kladie dôraz na participáciu a tvorbu vlastných postojov.

Vďaka týmto podkladom môžete deťom pomôcť nájsť odpovede na otázky, nad ktorými sa možno už dnes zamýšľajú, alebo ich raz budú chcieť vedieť zodpovedať. Naše materiály sú prispôsobené na konkrétne predmety:

Všetky materiály nájdete zjednotené na tomto webe.

Materiály boli primárne vytvorené pre pedagógov a odborný personál, na učenie v prostredí, kde sú celé triedne kolektívy. No nájdete v nich aj aktivity, ktoré sa s trochou kreativity dajú adaptovať aj na menšie skupinky, či jednotlivcov. Čiže ak ste vymenili školskú triedu za obývačku, stále sa nimi môžete inšpirovať a nájdete v nich množstvo užitočných informácií a aktivít.

Učme (sa) kriticky rozmýšľať

Čas strávený s deťmi doma môže byť príležitosťou diskutovať aj o zložitejších otázkach, ktoré si vyžadujú istý čas. Tieto témy sú však dôležité pre život po škole a aj my, dospelí, sa o nich môžeme stále veľa naučiť.

Na našom webe nájdete celú sadu zaujímavých príručiek, ktoré sa týkajú rôznych oblastí. Patria medzi ne aj materiály o mýtoch a faktoch o Afrike, či o Rómoch. S témami moci, sociálneho vylúčenia, chudoby ale aj s uvedomením si vlastných obmedzení pri vnímaní sveta  pracuje aj príručka Obrazy menšín v našich hlavách.

Aj deti by mali vedieť rozpoznať spoločenské mýty, ktoré sú stále aktuálne. Pri krízových situáciách sa z rôznych strán valia informácie, nad ktorými by sme mali vedieť kriticky uvažovať.

Materiály odporúča aj Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ), a Metodicko-pedagogické centrum (MPC). A čo je najdôležitejšie, máme na ne pozitívnu spätnú väzbu od pedagógov.

Hor sa do učenia!

Vzdelávame s dokumentárnymi filmami – koronavírus špeciál

Posted on by Lukáš Osvald

Pandémia Koronavírusu COVID-19 má v tejto chvíli veľké dopady na náš život. Či už ide o domácu izoláciu, zatvorené školy, alebo zatvorenie letísk a hraníc, dopady globálneho problému sú viditeľné a markantné aj u nás.

A preto by sme vás radi pozvali využiť tento čas na debatu o dopadoch globálnych problémoch na náš život prostredníctvom dokumentárnych filmov a vzdelávacích materiálov.

Dokumentárny film je výborným nástrojom na otvorenie témy, pretože poskytuje zážitok, vedomosti, informácie a emócie, ale hlavne zodpovednosť za otvorenie témy sa prenáša na samotné médium resp. jeho tvorcov. To umožnuje učiteľom, neformálnym aktérom vzdelávania a ľudom zodpovedným za vzdelávanie v čase krízy, pôsobiť v roli angažovaného moderátora, ktorý sa pýta otázky a je zvedavý.

Každý jeden film otvára debatu o inej citlivej téme, a tak máte možnosť otvoriť debatu o generačnej chudobe, klimatickej zmene a sociálnych sieťach. 

Je jedno, či ste profesionálni pedagógovia, alebo ľudia zodpovední za vzdelávanie v čase preventívnych opatrení, metodicko-informačné materiály vám pomôžu pripraviť jednoduché aktivity pred filmom a po filme. Pôvodne boli určené pre triedne kolektívy, ale s trochu kreativity ich zvládnete adaptovať aj na prostredie domácej výučby. Pamätajte pritom na to najdôležitejšie pri sledovaní dokumentov tohto typu, na reflexiu po filme, pretože to je najpodstatnejšia časť celého procesu. Konkrétne otázky k reflexii nájdete vždy vo vzdelávacích materiáloch ku konkrétnym filmom.

Dokumentárne filmy sú v originálnom znení so slovenskými, alebo českými titulkami a časovo majú do 60 minút.

K dispozícii sú dokumentárne filmy:

  • Ďakujeme za dážď
  • Domáci zápas
  • #Sleduj Ma

 

ĎAKUJEME ZA DÁŽĎ

(Thank You For The Rain / Julia Dahr, Kisilu Musya / Dánsko / 2017 / 59 min. / slovenské titulky)

Ďakujeme za dážď je unikátny filmový projekt, ktorý natočili kenský farmár Kisilu Musya s nórskou filmárkou Juliou Dahr. Počas piatich rokov zachytil Kisilu nielen život svoje rodiny a komunity, ale aj ničivé dôsledky klimatickej zmeny − záplavy, extrémne suchá, ale aj smrť. Spoločne s Juliou sledujeme jeho premenu z otca na komunitného lídra a neskôr na aktivistu na celosvetovej úrovni. Posolstvo svojej komunity totiž prednesie až na klimatickom samite v Paríži. Film je výpoveďou večného optimistu, ktorý v boji o lepšiu budúcnosť otestuje vlastné limity.

Témy filmu: globálna klimatická zmena, klimatická spravodlivosť, environmentálny aktivizmus, migrácia

———————————————————

Po vyplnení tohto prihlasovacieho formulára. Odkaz na film vám príde na emailovú adresu, preto sa uistite, že ste ju zadali správne. Prosíme, odkaz nešírte, film slúži výlučne na nekomerčné vzdelávacie účely.

 

DOMÁCI ZÁPAS

(Domashni ihry / Alisa Kovalenko / Spojené kráľovstvo / 2017 / 52 min. / slovenské titulky)

Domáci zápas zobrazuje rozhodujúci okamih v živote dvadsaťročnej Aliny, „million dollar baby“ z Kyjeva, ktorá má vďaka vášni pre futbal šancu zachrániť svoju rozvrátenú rodinu pred chudobou. Matka striedavo prebýva vo väzení a na slobode, nevlastný otec – alkoholik nie je už deväť rokov schopný nájsť si prácu. Ako útočisko sa pre Alinu javí každodenné hranie futbalu s chlapcami. Keď si miestny tréner všimne jej talent, zapíše ju do Atex Kyiv, jediného ženského klubu v meste. Alina je v súčasnosti profesionálnou hráčkou a má možnosť hrať za ukrajinský národný tím. Po smrti matky sa však musí postarať o dvoch mladších súrodencov a čas, ktorý by inak trávila na ihrisku, sa rozhodne venovať udržaniu rodiny pohromade. Predáva svoje veci vrátane kopačiek, aby mohla zaplatiť nájom, no napriek všetkému ďalej sníva o futbalovej kariére.

Témy filmu: chudoba, dospievanie

———————————————————

Po vyplnení tohto prihlasovacieho formulára. Odkaz na film vám príde na emailovú adresu, preto sa uistite, že ste ju zadali správne. Prosíme, odkaz nešírte, film slúži výlučne na nekomerčné vzdelávacie účely.

 

#SLEDUJMA

(#FollowMe / Nicolaas Veul, Duco Coops / Holandsko / 2018 / 50 min. / české titulky)

„Všetko, čo vidíte, je táto okúzľujúca stránka. Nevidíte však, čo sa deje za oponou,“ vysvetľuje Mike zo spoločnosti Dovetale, ktorá analyzuje sociálne médiá. Instagram je ako výkladná skriňa, v ktorej ľudia propagujú samých seba. Zatiaľ čo užívatelia a užívateľky nadšene rozdávajú lajky selfíčkam, v pozadí prebieha čulý obchod s používateľskými účtami. Vzniká obrovské množstvo falošných profilov a internetoví roboti vyrábajú nových foloverov pre tých, ktorí si chcú pripadať úspešnejší. Je vôbec možné niečomu na Instagrame veriť?

Témy filmu: sociálne siete, reklama, mediálna gramotnosť, morálka

———————————————————

Po vyplnení tohto prihlasovacieho formulára. Odkaz na film vám príde na emailovú adresu, preto sa uistite, že ste ju zadali správne. Prosíme, odkaz nešírte, film slúži výlučne na nekomerčné vzdelávacie účely.

 

Dokumentárne filmy a vzdelávacie materiály pre vás pripravil Človek v ohrození n.o. a Medzinárodný filmový festival Jeden svet. Ich dlhodobú prácu nielen v oblasti vzdelávania môžete podporiť prostredníctvom klubu priateľov Človek v ohrození (klik)

ĎAKUJEME ZA DÁŽĎ – učíme doma s dokumentárnym filmom

Posted on by Lukáš Osvald

Pandémia Koronavírusu COVID-19 má v tejto chvíli veľké dopady na náš život. Či už ide o domácu izoláciu, zatvorené školy, alebo zatvorenie letísk a hraníc, dopady globálneho problému sú viditeľné a markantné aj u nás. Avšak, v porovnaní s predpokladanými dopadmi klimatickej krízy, sú tieto bolestivé následky len predzvesťou toho čo nás čaká aj na Slovensku v súvislosti s klimatickou krízou.

Podobne ako pri Koronavíruse, aj klimatická kríza má dopady, ktoré dopadajú nerovnomerne a ohrozujú predovšetkým tých, ktorí sú najzraniteľnejší. Sú to ľudia žijúci v generačnej chudobe a sociálnom vylúčení.

Neistota a strach, ktorý teraz pociťujeme je už v tejto chvíli realitou nielen nás, ale stoviek miliónov ľudí po celom svete. Ak chceme tieto pocity minimalizovať, tak je veľmi dôležité poznať príbehy ohrozených ľudí, vnímať ich realitu a perspektívu v čase mimoriadnych udalostí. A v tom je dokumentárny film Ďakujeme za dážď výborným nástrojom.

A preto by sme vás radi pozvali otvoriť debatu o dopadoch globálnych problémoch na náš život prostredníctvom tohto dokumentárneho filmu. Je jedno či ste profesionální pedagógovia, alebo ľudia zodpovední za vzdelávanie v čase preventívnych opatrení, metodicko-informačné materiály∗ vám pomôžu pripraviť jednoduché aktivity pred filmom a po filme.

 

 

ĎAKUJEME ZA DÁŽĎ

(Thank You For The Rain / Julia Dahr, Kisilu Musya / Dánsko / 2017 / 59 min. / slovenské titulky)

Ďakujeme za dážď je unikátny filmový projekt, ktorý natočili kenský farmár Kisilu Musya s nórskou filmárkou Juliou Dahr. Počas piatich rokov zachytil Kisilu nielen život svoje rodiny a komunity, ale aj ničivé dôsledky klimatickej zmeny − záplavy, extrémne suchá, ale aj smrť. Spoločne s Juliou sledujeme jeho premenu z otca na komunitného lídra a neskôr na aktivistu na celosvetovej úrovni. Posolstvo svojej komunity totiž prednesie až na klimatickom samite v Paríži. Film je výpoveďou večného optimistu, ktorý v boji o lepšiu budúcnosť otestuje vlastné limity.

Témy filmu: globálna klimatická zmena, klimatická spravodlivosť, environmentálny aktivizmus a adaptácia na dopady klimatickej krízy

———————————————————

Po vyplnení tohto prihlasovacieho formulára, Vám bude zaslaný email s odkazom na film. Prosím, odkaz nešírte, film slúži výlučne na nekomerčné vzdelávacie účely.

 

 

∗Metodicko-informačné materiály boli pôvodne vytvorené pre školské prostredie, ale dajú sa jednoduho adaptovať aj na jednotlivcov, alebo menšie skupinky.

 

Táto publikácia bola vytvorená s finančnou podporou Európskej únie. Za jej obsah je výhradne zodpovedná organizácia Človek v ohrození n.o., pričom nemusí nutne reprezentovať pohľad Európskej únie.

Jeden svet na školách 2019/2020: metodické materiály k dokumentárnym filmom

Posted on by Lukáš Osvald

 

 

1. ĎAKUJEME ZA DÁŽĎ

(Thank You For The Rain / Julia Dahr, Kisilu Musya / Dánsko / 2017 / 59 min. / slovenské titulky)

Ďakujeme za dážď je unikátny filmový projekt, ktorý natočili kenský farmár Kisilu Musya s nórskou filmárkou Juliou Dahr. Počas piatich rokov zachytil Kisilu nielen život svoje rodiny a komunity, ale aj ničivé dôsledky klimatickej zmeny − záplavy, extrémne suchá, ale aj smrť. Spoločne s Juliou sledujeme jeho premenu z otca na komunitného lídra a neskôr na aktivistu na celosvetovej úrovni. Posolstvo svojej komunity totiž prednesie až na klimatickom samite v Paríži. Film je výpoveďou večného optimistu, ktorý v boji o lepšiu budúcnosť otestuje vlastné limity.

Témy filmu: globálna klimatická zmena, klimatická spravodlivosť, environmentálny aktivizmus, migrácia

2. DOMÁCI ZÁPAS

(Domashni ihry / Alisa Kovalenko / Spojené kráľovstvo / 2017 / 52 min. / slovenské titulky)

Domáci zápas zobrazuje rozhodujúci okamih v živote dvadsaťročnej Aliny, „million dollar baby“ z Kyjeva, ktorá má vďaka vášni pre futbal šancu zachrániť svoju rozvrátenú rodinu pred chudobou. Matka striedavo prebýva vo väzení a na slobode, nevlastný otec – alkoholik nie je už deväť rokov schopný nájsť si prácu. Ako útočisko sa pre Alinu javí každodenné hranie futbalu s chlapcami. Keď si miestny tréner všimne jej talent, zapíše ju do Atex Kyiv, jediného ženského klubu v meste. Alina je v súčasnosti profesionálnou hráčkou a má možnosť hrať za ukrajinský národný tím. Po smrti matky sa však musí postarať o dvoch mladších súrodencov a čas, ktorý by inak trávila na ihrisku, sa rozhodne venovať udržaniu rodiny pohromade. Predáva svoje veci vrátane kopačiek, aby mohla zaplatiť nájom, no napriek všetkému ďalej sníva o futbalovej kariére.

Témy filmu: chudoba, dospievanie

3. #SLEDUJMA

(#FollowMe / Nicolaas Veul, Duco Coops / Holandsko / 2018 / 50 min. / české titulky)

„Všetko, čo vidíte, je táto okúzľujúca stránka. Nevidíte však, čo sa deje za oponou,“ vysvetľuje Mike zo spoločnosti Dovetale, ktorá analyzuje sociálne médiá. Instagram je ako výkladná skriňa, v ktorej ľudia propagujú samých seba. Zatiaľ čo užívatelia a užívateľky nadšene rozdávajú lajky selfíčkam, v pozadí prebieha čulý obchod s používateľskými účtami. Vzniká obrovské množstvo falošných profilov a internetoví roboti vyrábajú nových foloverov pre tých, ktorí si chcú pripadať úspešnejší. Je vôbec možné niečomu na Instagrame veriť?

Témy filmu: sociálne siete, reklama, mediálna gramotnosť, morálka

 

Filmy si môžete jednoducho a bezplatne objednať cez tento prihlasovací formulár.

 

Autori metodických materiálov: Shoshana Chovan, Frédérique Halászová, Adam Hrapko, Michaela Mozolová

Človek v ohrození, n.o. 2020

Novinárska cena za globálnu žurnalistiku v roku 2019

Posted on by Lukáš Osvald

Foto: www.novinarskacena.sk

Globálna rozvojová žurnalistika, z ktorej iniciatíva Svet medzi riadkami vychádza, sa stáva stálou súčasťou mediálneho sveta na Slovensku. V súťaži Novinárska cena, ktorú každoročne vyhlasuje Nadácia otvorenej spoločnosti, komisia opätovne udelí špeciálne ocenenie Global Journalism – Svet medzi riadkami. 

Ocenenie je určené pre všetkých, ktorí sa snažia publiku ukazovať svet inak, hlbšie, vyváženejšie, v kontexte, berúc do úvahy nielen perspektívu obyvateľa Slovenska, ale aj dotknutých krajín a ich obyvateľov, ako aj sveta ako celku.

Vo svojich novinárskych výstupoch tak zohľadňujú fakt, že o mnohých javoch a udalostiach už nie je možné komplexne a vyvážene informovať bez vnímania a reflexie globálnych vzťahov, súvislostí a prepojení.

Ako (sa) prihlásiť?

(Nielen) svoje výstupy, ktoré vyšli počas minulého roka, môžete do Novinárskej ceny prihlasovať na tomto odkaze do 16. februára 2020. Kategória je bez žánrového či formálneho obmedzenia – od článkov najrôznejších žánrov, cez televízne reportáže, po rozhlasové diskusie. To znamená, že svoje príspevky musíte zaradiť do niektorej zo žánrových kategórií – ku ktorej majú podľa vás najbližšie. Porota ich môže do výberu odporučiť až následne. 

Víťaz či víťazka novinárskej ceny v kategórii Global Journalism – Svet medzi riadkami získa peňažnú odmenu tisíc eur.

Porota pri hodnotení príspevkov v tejto kategórii ocení najmä:

  • schopnosť priniesť málo pokrytú globálnu či rozvojovú tému, prípadne neznámu alebo prehliadanú perspektívu už známejšej témy
  • schopnosť pozrieť sa na dianie aj „očami iných“, a zvlášť tých slabších a menej vplyvných
  • spôsob akým autor či autorka zohľadňuje existenciu globálnych prepojení a našej role v nich
  • schopnosť pracovať vo svojich výstupoch s naratívmi vedome vyvracajúcimi negatívne, na stereotypoch či predsudkoch založené vyobrazenia sveta
  • schopnosť, tam kde je to zmysluplné, zohľadniť vo svojich výstupoch prítomnosť globálnych prepojení a súvislostí – využitie tzv. globálneho náhľadu narozdiel od bežného zahraničného (viac o globálnom náhľade nájdete v tomto odkaze)
  • schopnosť včleniť ľudské príbehy a hlasy dotknutých spoločenstiev
  • schopnosť prepojiť zdanlivo nesúvisiace udalosti odohrávajúce sa na rôznych kontinentoch a v odlišných kontextoch do jedného príbehu – schopnosť ukázať abstraktnú globalizáciu konkrétnou
  • schopnosť pracovať s prierezovými témami vrátane rodovej rovnosti
  • inovatívnosť

Tlačová správa

Viac info získate na pavlina.chalupkova@clovekvohrozeni.sk

Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami

Školení globálního vzdělávání pro učitelky a učitele matematiky a geografie

Posted on by Lukáš Osvald

O víkendu 27. – 29. 9. 2019 se ve Zvolene konalo školení učitelek a učitelů matematiky a geografie v rámci projektu Učíme (sa) v globálních súvislostiach 2 pod záštitou organizace Človek v ohrození (ČvO). Na školení se pedagogové seznamovali s konceptem globálního vzdělávání, jeho cíli, vzdělávacími postupy a konkrétními příklady metodik vytvořených pro zmíněné předměty. Jelikož globální témata prostupují celý svět a jsou přítomna i ve státním vzdělávacím programu, věříme, že by se s nimi žáci a žačky měli setkávat ve všech předmětech.

Globální vzdělávání (GV) je součástí aktivit v jednotlivých předmětech. Znalost a porozumění globálních problémů a vztahů je prvním krokem k vytváření efektivních řešení a přispívání ke světu, kde jsme si rovni jeden druhému. Mezi témata, jimiž se GV zabývá, můžeme zařadit např. témata udržitelného rozvoje, migrace, chudoby a nerovnosti, globalizace – zkrátka témata, jež se týkají lidí z celého světa. 

Na vytváření metodických materiálů ČvO spolupracuje s učiteli a učitelkami daných předmětů. Tato spolupráce je neocenitelná, protože jsou to právě oni, učitelé a učitelky z praxe, kdo bude materiály využívat ve svých hodinách. 

Jak již bylo zmíněno, metodiky zároveň vycházejí ze státního vzdělávacího programu. Probíraná látka je vyučovaná na příkladech GV a používá participativní metodiku GV: tj. aktivní zapojení žáků, kde se žáci učí zážitkem. Žáci se kromě teoretických znalostí učí i tzv. měkké dovednosti, jako je kritické myšlení, práce v týmu, argumentace apod. 

 

A co nám ke školení řekli učitelé a učitelky zapojené do projektu?

  • Školení jim pomohlo pochopit a lépe ukotvit pojem Globální vzdělávání (čeho se týká a jak se implementuje) a zároveň možnost vyzkoušet si konkrétní příklady metodik GV na vlastní kůži. 
  • Ocenili především možnost propojení GV do svých předmětů, stejně jako aktivní ukázky konkrétních lekcí. Líbila se jim zážitková metoda, aktivní zapojení žáků do výuky, vést je tak i ke spolupráci, rozmýšlení. Také vypichují to, že školitelé byli učitelé daných předmětů, a mají tedy zkušenosti s praxí.
  • Váží si příležitosti setkat se s dalšími učitelkami a učiteli. Rádi si vymění názory, nápady, metody a inspiraci.
  • Učitelky matematiky si pochvalovaly aktivní přístup k vyučování a zapojení aktuálních témat. Matematika nemusí být strašákem, hodiny GV matematiku dětem přibližují. Už se nepočítá jen teoretický příklad, ale reálný problém s reálným impaktem, se kterým se žáci takto seznámí a/nebo mu lépe porozumějí. 
  • Učitelky a učitelé, kteří již mají zkušenosti s GV ve svých hodinách, si je vesměs chválí.
    • Např. Paní učitelka Monika, která učí na ZŠ v Banské Bystrici, tvrdí, že žáci jsou vždy nadšení, když mohou něco dělat oni sami, že se neučí jen z učebnic – a je jedno, o který předmět se jedná.
    • Paní Anna, která učí na Univerzitě Mateja Bela studenty bakalářského stupně, říká, že i ona se svými studenty stále  naráží na to, že jsou zvyklí na formát, kdy se na přednášce přednáší. Jsou zvyklí, že se po nich nechce nic než účast, na cvičení dostanou zadání a když ho vypracují, tak jsou spokojení. Paní Anna si myslí, že i vysokoškolským učitelům by prospěl podobný seminář – už jen kvůli tomu, aby se začalo učit trochu jinak: “více aktivizačně – a pak to funguje, ti studenti jsou velmi nadšení”.

My moc doufáme, že seminář o zapojení GV do výuky ve Zvoleni nadchl a aktivizoval jeho účastnice a účastníky a že se tak vyučování GV na Slovensku posune zas o kousek dál.

 

Děkujeme za podporu od SlovakAid a European Commission.

#GIGS #intellectualdiscomfort 

 

 

 

 

 

 

 

Petra Kačabová, 6. 12. 2019., Bratislava

Novinárska cesta na Slovensku

Posted on by Lukáš Osvald

V novembri 2019 sme sa so študentkami a študentmi žurnalistiky vybrali pokrývať tému migrácie na východ Slovenska – priamo na ukrajinskú hranicu. Tam sme sa zaoberali témou migrácie a integrácie v tomto najmultikultúrnejšom kúte Slovenska.

Stretli sme sa s hraničnou a cudzineckou políciou, miestnym duchovným v Koromli, občianskym aktivistom v Sobranciach, odborníčkou na migráciu a ľudské práva v Košiciach, kultúrnou mediátorkou pre ukrajinskú komunitu či indickými študentmi na tamojšej technickej univerzite.

 

Cestu sme organizovali v spolupráci s Človekom v ohrození a Ligou za ľudské práva. Spolufinancovala ju Európska komisia a SlovakAid.

Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami

Novinárska cesta do Senegalu

Posted on by Lukáš Osvald

S vybranými študentmi žurnalistiky zo Slovenska a ďalšími mladými novinármi z Bulharska, Maďarska a Poľska sme sa na jeseň 2019 do Senegalu. V tejto západoafrickej krajine sme sa venovali viacerým témam, primárne však klimatickej kríze a migrácii. Okrem iných miest sme navštívili mesto Saint-Louis, ktoré leží na hraniciach s Mauretániou. Toto mesto je extrémne ohrozené zmenou klímy, ale (aj) európskou nikdy nekončiacou chuťou na ryby z miestnych vôd. 

Jedným z najurgentnejších problémov senegalských miest je aj stúpajúca hladina oceánov. Novinári mohli na vlastné oči vidieť budovy – vrátane základnej školy -, ktorých múry zrútil vysoký príliv a pobrežie, ktoré sa nie tak dávno nachádzalo 100 a viac metrov ďalej od domov. Už v tomto roku boli úrady nútené presídliť tisícku ľudí – ďaleko od mora a spôsobu života, na ktorý sú tamojší obyvatelia zvyknutí. 

Téma migrácie preto bola jednou z tém, ktorým sa novinári venovali. Stretli sa napríklad s ľuďmi, ktorí strávili čas v Európe, s “prevádzačmi”, manželkou človeka, ktorý je aktuálne na zárobkoch v Španielsku, aj odborníkmi, ktorí sa tejto téme venujú.

Cestu sme organizovali v spolupráci s Minority Rights Group International a Ligou za ľudské práva. Spolufinancovala ju Európska komisia.

Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami

Školenie k interaktívnym metódam vo výučbe etickej výchovy

Posted on by Lukáš Osvald

Študenti a študentky Prešovskej univerzity v Prešove,

srdečne Vás pozývame na školenie Človeka v ohrození a Inštitútu etiky a bioetiky v rámci projektu Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2. Je určené budúcim učiteľom a učiteľkám etickej výchovy. 

Základné informácie:

  • termín: sobota 30.11.2019
  • trvanie: 9:00-18:00
  • miesto konania: Libresso Prešov

Ciele:

  • Ako na interaktívnu výučbu v etickej výchove?
  • Ktoré metódy použiť vo výučbe?
  • Ako u žiakov a žiačok rozvíjať zručnosti a postoje?
  • Ako vo výučbe otvárať globálne témy?

Čo získate:

  • bezplatné školenie zamerané na praktické vyskúšanie interaktívnych metód a aktivít globálneho vzdelávania do etickej výchovy a iných predmetov
  • zručnosti v oblasti globálneho vzdelávania a inovatívnych metód práve vo vašom predmete
  • veľa inšpirácie do školskej praxe
  • metodickú príručku Globálne vzdelávanie v slovenských školách

Ak sa chcete školenia zúčastniť, vyplňte prosím tento formulár. Prihlasovanie na školenie je otvorené do 27.11.2019. Počas školenia bude zabezpečená strava a občerstvenie.

V prípade ďalších otázok kontaktujte koordinátorku tohto projektu Lenku Putalovú na e-mailovej adrese lenka.putalova@clovekvohrozeni.sk alebo na telefónnom čísle 0918 154 500.

O lektorke:

Lenka Putalová pracuje v organizácii Človek v ohrození, kde koordinuje projekt Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2. V projekte podporuje začleňovanie globálneho vzdelávania do školských predmetov prostredníctvom predmetových metodických príručiek a vzdelávania učiteľov ZŠ a SŠ. V projekte pôsobí aj ako metodička globálno-vzdelávacích aktivít.

 

Pedagogické východiská globálneho vzdelávania

Posted on by Lukáš Osvald

Globálna dimenzia vo výchove a vzdelávaní je nezanedbateľná (Petrucijová, 2009; Ogrodzka-Mazur, 2009; Pashby & Andreotti, 2016).

Ako tvrdí Tichá (2018), globalizácia a vzdelávanie sa vzájomne determinujú prostredníctvom cieľov pri príprave mladých ľudí na budúcnosť, a preto má škola zastávať popredné miesto pri vymedzovaní podstaty globálnej dimenzie vo všetkých sférach života spoločnosti. Téza, že edukácia je nástrojom rekonštrukcie spoločnosti a jej lepšieho usporiadania, sa proklamovala už v 19. a 20. storočí. Ľudská kultúra sa nestačila adaptovať technologickým zmenám, a preto sa civilizácia začala ocitať v hlbokej kríze. Akcent sa kládol na to, aby učivo obsahovalo problematiku socioekonomických problémov spoločnosti. Zaradenie globálnej tematiky do obsahu edukácie malo prispieť k zmene prístupu študentov k riešeniu týchto problémov. (Bajtoš, 2013) Průcha (2015), ktorý zase zdôrazňuje prítomnosť európskej dimenzie v edukácii, odporúča do učebných osnov predmetov zavádzať témy postihujúce problematiku európskej kultúry, internacionálneho porozumenia, tolerancie a kooperácie. Pertraktujúc idey Deweyho (1934), učivo by malo viesť k rozvíjaniu sociálnych kompetencií študentov. Má predstavovať prostriedok, za pomoci ktorého budú usmerňovaní k tomu, aby si vedeli predstaviť činnosť v rámci určitej sociálnej reality. Globálne vzdelávanie predstavuje alternatívny pohľad na vzdelávací proces. Ten vychádza z presvedčenia, že výučba má reflektovať zmeny vo svete a čo najlepšie nás na ne pripraviť. Ľudia dneška koexistujú v čoraz globalizovanejšom svete. Kľúčovou úlohou výučby by preto mala byť snaha dať študujúcim možnosti a schopnosti reflektovať a adekvátne reagovať na globálnu spoločnosť a ich úlohu v nej. Prostredníctvom kritickej diskusie by im mala umožniť pochopiť vzťahy medzi základnými spoločenskými, ekologickými a ekonomickými premenami v celej ich komplexnosti. Cieľom pritom nie sú len samotné znalosti, ale i aktívna a inovatívna účasť na ich riešení. (Kronegger – Mrak – Suša, 2010). Ako uvádza Miléřová (2015), globálne vzdelávanie je celoživotným vzdelávacím procesom a rozvíja nové prístupy vo vzdelávaní pre budúcnosť. Premieta sa do vzdelávania na školách aj do neformálneho vzdelávania a osvety, pričom: rozširuje vedomosti o globálnych súvislostiach a ich porozumenie, vedie k vlastnej zodpovednosti a k pochopeniu vzájomného prepojenia medzi jedincom a zvyškom sveta, rozvíja zručnosti a schopnosti posudzovať informácie z rôznych zdrojov, nazerať kriticky na rôzne problémy, dávať ich do súvislostí a utvárať si názor na konanie jedinca i spoločnosti, rozvíjať dialóg s ostatnými naprieč rozdielnymi politickými konceptmi, kultúrnymi prístupmi a náboženstvami, preskúmava hodnoty a postoje ľudí s ohľadom na spoločenskú spravodlivosť, solidaritu, ľudské práva a toleranciu s cieľom podporiť aktívny prístup ľudí k vytváraniu spravodlivejšieho a udržateľnejšieho sveta a riešenia konfliktov s ohľadom na limity našej planéty. Výsledkom procesu globálneho vzdelávania je vzdelanie, ako ho definuje Kaiser a Kaiserová (1993, s. 69), založené na dialektickej syntéze zrelosti a emancipácie. Ide o stav osobnosti, ktorý nás uspôsobuje konať na základe porozumenia a kompetencií za účasti princípu sebaurčenia. Od človeka vyznačujúceho sa takýmto vzdelaním sa očakáva, vychádzajúc z cieľov globálnej výchovy a vzdelávania, že: – rozvíja svoju schopnosť vnímať veci v historických súvislostiach, – vie vniknúť do podstaty konfliktov a konštruktívne k nim pristupovať, – na globálne problémy nazerá z aspektu viacerých humanitných vied, – chápe svoju hodnotu a ctí si hodnotu iných okolo seba, – ovláda a dodržiava práva človeka, – dokáže identifikovať predsudky a súčasne ich eliminovať, – si je vedomý, že problémy planéty sa ho priamo alebo nepriamo dotýkajú. (Hoffmanová, 2003; Suchožová, 2013)

Súčasné východiská globálneho vzdelávania v medzinárodnom a národnom kontexte

Posted on by Lukáš Osvald

Vedomie globálnych zmien – ako rastúca vzájomná závislosť a potreba

medzinárodnej spolupráce – boli doplnené systematickou reakciou na zmenu

podporovanou najmä medzinárodnými organizáciami, ako sú Organizácia Spojených

národov (OSN), Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru

(UNESCO), Rada Európy, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Jednotlivci a organizácie, stúpenci globálneho vzdelávania si čoraz viac uvedomujú, že

ľudia a ich vedúci predstavitelia jednoznačne potrebujú rozvíjať postoje a správanie

vedúce k akceptovaniu a propagácii vzájomných závislostí a spolupráce medzi

národmi. Mnoho medzinárodných zmlúv a vyhlásení, ktoré tieto inštitúcie v priebehu

času pripravili a uzákonili, obsahujú návrhy a odporúčania pri navrhovaní

a vykonávaní profesionálnych globálnych vzdelávacích programov, ktoré sa považujú

za relevantné vzdelávacie odpovede na výzvy súčasného sveta. Tieto zmluvy

a vyhlásenia vyjadrujú pevnú vieru vo vzdelávací potenciál školy. Zahŕňajú vyhlásenia

o globálnom občianstve, hodnotách a princípoch súčasného sveta, v ktorom môže byť

spolupráca medzi osobami s rovnakými právami a dôstojnosťou skutočnosťou.

Globálne vzdelávanie je jednou z odpovedí rôznorodých inštitúcií na proces

globalizácie a problematiky prepojenosti spoločností, krajín, kultúr, histórie,

ekonomík dnešného globalizovaného sveta. Kvôli svetu, ktorý je vzájomne prepojený

a závislý, globálne nie je „niekde tam“, je súčasťou našich každodenných životov,

keďže sme prepojení s inými ľuďmi, žijúcimi na všetkých kontinentoch. Napríklad

ekonomicky cez obchod, environmentálne cez delenie sa o jednu planétu, politicky

cez medzinárodné vzťahy a systém regulácií, sociálne a kultúrne cez médiá,

telekomunikácie, cestovanie a migráciu.

 

Rozvoj globálneho vzdelávania na Slovensku je úzko prepojený s členstvom

Slovenskej republiky vo svetových a európskych organizáciách (Organizácia

Severoatlantickej zmluvy (NATO), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

(OECD), Európska únia), čím sme sa ako krajina stali donorskou, a tým sme sa

zaviazali k pomoci rozvojovým krajinám a ku globálnemu znižovaniu chudoby. Aj keď

má Slovensko dlhodobú tradíciu v poskytovaní humanitárnej a rozvojovej pomoci,

prvým systémovým krokom v tejto oblasti bola až Koncepcia rozvojovej pomoci

poskytovanej Slovenskou republikou z roku 1999. V roku 2000 sa Slovenská

republika pripojila k výzve OSN napĺňať Miléniové rozvojové ciele (Millenium

Developments Goals – MDGs) do roku 2015. (Hipš – Ďurišova, 2006) Posledným

aktuálnym dokumentom, ktorý k tejto problematike schválila Slovenská republika, je

Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009 – 2013 pod

záštitou gestora programu oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid. Z tejto stratégie

vyšiel aj Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2013 (NP ODA 2013),

ktorý schválila vláda Slovenskej republiky.

 

Uvedené fakty o členstve v medzinárodných organizáciách a zainteresovanosti

Slovenska v donorských aktivitách a z nich vyplývajúce záväzky a ich praktická

realizácia predpokladajú informovanosť a podporu občanov, ktorá je v našej

spoločnosti zatiaľ pomerne nízka. Chýba širšie povedomie verejnosti o význame

rozvojovej pomoci a problematike globálnej previazanosti vo vzájomných

súvislostiach. Zdôrazňovanie potreby solidarity, zvyšovanie informovanosti a zmeny

nášho správania by mali byť súčasťou vzdelávacieho procesu na všetkých úrovniach

školského systému.

 

Globálne vzdelávanie nie je na Slovensku nový fenomén. Dôležitou etapou v jeho

rozvoji bol vznik Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012

– 2016 (ďalej Národná stratégia GV), ktorá nastavila štandard globálneho vzdelávania

vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní. Vďaka finančnej podpore Programu

oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid získali mnohé mimovládne organizácie granty

na projekty, v rámci ktorých realizovali vzdelávacie aktivity priamo na školách.

V ostatnom období významnou podporou v oblasti zavádzania tém globálneho

vzdelávania do škôl sú projekty slovenských mimovládnych organizácií v spolupráci

so zahraničnými partnermi, spolufinancované Európskou komisiou v rámci

finančného inštrumentu pre rozvojovú spoluprácu (DCI). Európske projekty majú

vyššie finančné alokácie a dávajú možnosť pracovať na viacročných projektoch

s väčším vplyvom na cieľové skupiny. (Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na

roky 2012 – 2016). V roku 2016 skončila platnosť Národnej stratégie pre globálne

vzdelávanie na roky 2012 – 2016. V období, keď bola stratégia v platnosti, zároveň

prebehlo na Slovensku GENE (Global Education Network Europe) peer review. Správa

z GENE peer review poskytuje prehľad o stave globálneho vzdelávania na Slovensku

a poskytuje vyhliadky na zlepšenie globálneho vzdelávania. Načrtáva kľúčové

postrehy a odporúčania pre budúcnosť globálneho vzdelávania na Slovensku,

z ktorého vyplynulo niekoľko odporúčaní pre Slovensko. V súčasnosti sa reflektuje

napĺňanie stratégie a odporúčaní GENE (Global Education Network Europe)

a zároveň prebiehajú diskusie s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych

záležitostí SR (MZVaEZ SR) v súvislosti s tvorbou novej „Národnej stratégie

globálneho vzdelávania“.

 

Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na roky 2012 až 2016 uvádza prehľad

medzinárodných dokumentov a medzinárodných organizácii, ktoré vytvárajú

východiská pre rozvoj globálneho vzdelávania na Slovensku. Organizácia spojených

národov (OSN) venovala podpore vzdelávania a osvety vedúcej k zodpovednosti za

náš svet osobitnú kapitolu programového dokumentu Agenda 21, ktorý bol schválený

na konferencii v Rio de Janeiro v roku 1992. Zásadným dokumentom určujúcim

ďalšie smerovanie medzinárodnej rozvojovej spolupráce sa stala Miléniová

deklarácia, v rámci ktorej boli prijaté v roku 2000 za účasti 189 štátov Miléniové

rozvojové ciele OSN s cieľom zníženia chudoby a odstránenia hlavných problémov

rozvojového sveta. Zvyšovanie povedomia o Miléniových rozvojových cieľoch (MDGs)

sa stalo významnou súčasťou agendy globálneho vzdelávania. Organizácia UNESCO

vyhlásila Dekádu UNESCO pre vzdelávanie k udržateľnému rozvoju na roky 2005 –

2014. Vďaka miliónom ľudí, ktorí sa zapojili do plnenia miléniových rozvojových

cieľov a masívnej celosvetovej podpore, sa podarilo urobiť značný pokrok. Ďalším

kľúčovým hráčom v oblasti rozvoja globálneho vzdelávania je Európska únia (EÚ),

ktorá v roku 2005 vydala na úrovni Rady Európskej únie, zástupcov vlád členských

krajín EÚ (vrátane SR), Európskej komisie a Európskeho parlamentu spoločné

vyhlásenie o rozvoji, tzv. Európsky konsenzus o rozvoji, ktorý nastolil hlavné výzvy

potrebné pre podporu znižovania chudoby vo svete a podpory trvalo udržateľného

rozvoja. Menované inštitúcie sa zaviazali podporiť zvyšovanie povedomia obyvateľov

o rozvojových krajinách s podporou rozvojového vzdelávania ako nástroja týchto

cieľov. Spoločný dokument bol tiež základom pre budúcu tvorbu Európskej stratégie

rozvojového vzdelávania. Dodatok dokumentu, venovaný rozvojovému vzdelávaniu,

bol prijatý v roku 2007 pod názvom: Európsky konsenzus o rozvoji: príspevok

k rozvojovému vzdelávaniu a zvyšovaniu informovanosti. V dokumente boli

definované hlavné ciele týkajúce sa rozvojového vzdelávania a stratégie na ich

dosiahnutie. Jedným z hlavných stanovených cieľov je zvýšenie kritického povedomia

verejnosti o príčinách a následkoch a odstraňovania globálnej chudoby. Európska

komisia prostredníctvom DEVCO od roku 1979 vyčleňuje finančné prostriedky pre

mimovládne organizácie na projekty rozvojového vzdelávania a verejnej

informovanosti.

 

 

Ďalším dôležitým európskym dokumentom, ktorý sa zaoberá globálnym vzdelávaním,

je dokument Maastrichtská Deklarácia globálneho vzdelávania. Tento dokument bol

prijatý a schválený v roku 2002. V rámci tejto deklarácie sa členovia zaviazali

podporovať globálne vzdelávanie v rôznych štátoch Európy najmä v záujme

podporovania vtedy prijatých Miléniových rozvojových cieľov a trvalo udržateľného

rozvoja sveta. Deklarácia zdôrazňovala dôležité aspekty vzdelávania, ako sú kritické

myslenie smerujúce k demokraticky zmýšľajúcemu občanovi so zmyslom pre väčšiu

spravodlivosť a dodržiavanie ľudských práv. Zástupcovia národných vlád sa zaviazali

k spolupráci medzi rôznymi rezortmi, ako sú ministerstvo zahraničných veci,

obchodu, životného prostredia a zároveň k spolupráci „Severu s Juhom“.

Maastrichtská deklarácia pracuje s definíciou globálneho vzdelávania, ktorú

zverejnilo North South Centre Council of Europe (NSC).

 

V roku 2008 bol Radou Európy publikovaný dokument Usmernenie pre globálne

vzdelávanie. Dokument má slúžiť ako usmernenie najmä pre pedagógov vo

formálnom aj neformálnom vzdelávaní v oblasti globálneho vzdelávania. V rámci

Európy pôsobí celý rad medzinárodných inštitúcií, ktoré sa venujú globálnemu

vzdelávaniu a zároveň sa snažia spolupracovať s Európskou komisiou a Radou

Európy a v rôznych partnerských zoskupeniach v prospech globálneho vzdelávania.

North-South Centre (NSC) vzniklo pri Rade Európy v roku 1989 s cieľom poskytnúť

rámec pre európsku spoluprácu pre zvyšovanie povedomia verejnosti o globálnej

interdependencii, podporovať solidaritu, rešpekt pre ľudské práva, demokraciu

a vládu zákona. Členmi je 22 štátov, z toho 10 z Európskej únie. V súčasnej dobe

pracuje NSC na zavedení európskej normy pre globálne vzdelávanie prostredníctvom

Výboru ministrov EÚ. S finančnou podporou NSC sa konal na Slovensku prvý Národný

seminár o globálnom vzdelávaní v máji 2010, na ktorom sa stretli zástupcovia

štátnych inštitúcií, pedagogických inštitúcií a mimovládnych organizácií a hodnotili

súčasnú situáciu v oblasti globálneho a rozvojového vzdelávania na Slovensku.

GENE – Global Education Network Europe je európska sieť, ktorá spája odborníkov

z národných ministerstiev a národných rozvojových agentúr v záujme podpory

koordinácie globálneho vzdelávania v Európe. V súčasnom období GENE podporuje

vypracovávanie štúdií o stave globálneho vzdelávania a národných stratégiách

v jednotlivých krajinách a presadzuje myšlienky globálneho vzdelávania v Európskej

komisii a v Európskom parlamente. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú

spoluprácu sa stala členom tejto siete.

 

Do rozvojového vzdelávania sú aktívne zapojené aj mnohé európske mimovládne

organizácie. Strešná organizácia pre európske mimovládne organizácie je CONCORD

v Bruseli, ktorá v rámci programu Development Education Exchange in Europe

Project (DEEEP) vytvára medzinárodnú platformu pre európske mimovládne

organizácie na výmenu skúseností a prípravu stratégií na podporu rozvojového

vzdelávania v Európe. Členom Concordu je aj slovenská Platforma mimovládnych

rozvojových organizácií.

 

V roku 2015 sa hlavy štátov a vlád a vysokí predstavitelia, ktorí sa stretli v sídle

Organizácie Spojených národov v New Yorku v dňoch 25. – 27. septembra 2015,

dohodli na nových globálnych cieľoch udržateľného rozvoja. Prijali historické

rozhodnutie o komplexnom a ďalekosiahlom súbore univerzálnych

a transformačných cieľov a súvisiacich čiastkových cieľov zameraných na ľudí.

Zaviazali sa vytrvalo pracovať na tom, aby celú túto agendu implementovali do roku

2030 s cieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj v jeho troch rozmeroch – ekonomickom,

sociálnom a environmentálnom – vyváženým a integrovaným spôsobom. Obsah

dokumentu Agenda 2030 je výsledkom bezpochyby najinkluzívnejšieho

konzultačného procesu OSN. Jeho ciele vznikli príspevkom všetkých sektorov

spoločností, všetkých aktérov medzinárodného spoločenstva zo všetkých regiónov

sveta. Všetky členské štáty OSN, odborníci, zástupcovia občianskej spoločnosti

i súkromného sektora, teda milióny ľudí z celého sveta, sa zaviazali realizovať tento

program. Je reakciou na problémy celej planéty a kladie si za cieľ posilniť blaho

všetkých ľudí. Agenda 2030 je komplexným súborom priorít na dosiahnutie cieľa

udržateľného rozvoja. Nadväzuje na Miléniové rozvojové ciele (Millenium

Development Goals – MDGs) z roku 2000, ktoré boli vôbec prvou spoločnou víziou

a široko akceptovaným rámcom pre globálny rozvoj. Kým MDGs sa zameriavali

hlavne na rozvojové krajiny a vykorenenie extrémnej chudoby, ambíciou Agendy

2030 a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja je usmerňovať ekonomickú, sociálnu

a environmentálnu premenu všetkých krajín sveta vrátene tých rozvinutých

a reagovať tak na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí.

Akademické východiská GV

Posted on by Lukáš Osvald

Globálne vzdelávanie vzniklo ako reakcia na fenomén globalizácie a potrebu

informovania verejnosti o prepojenosti sveta. Snaží sa o priblíženie problematiky

zložitých vzťahov prepojenosti spoločností, krajín, kultúr, histórie a ekonomík

dnešného globalizovaného sveta.

 

Ako uvádza Kosová (2013), v podmienkach globalizovanej spoločnosti a ohrozenosti hodnotového ľudského bytia je nevyhnutné

neustále sa usilovať o výchovu autentickej osobnosti, ktorá si je vedomá vlastných

alternatív, schopností, ale aj zlyhaní, svojich ideálov, ale aj potrieb iných a sveta, ktorá

je schopná slobodne, ale pritom zodpovedne a mravne riadiť vlastný život, ktorá je

zaujatá individuálnymi plánmi a súčasne angažovaná pre zlepšenie života

v spoločnosti, svete. Inými slovami povedané, ak chceme pretvoriť spoločnosť (svet),

nemôžeme začať premenou sveta. Je potrebné zmeniť individualitu – samého seba.

Vzdelávanie zohráva významnú úlohu pri tejto zmene. Práve globálne vzdelávanie

zdôrazňuje globálny kontext v učení sa, prostredníctvom ktorého dochádza

k zvyšovaniu povedomia o globálnych témach, ktoré sa týkajú každého jednotlivca,

skupiny, komunity, spoločnosti, sveta. Poskytuje okrem nadobúdania vedomostí aj

priestor na zmenu postojov samotných jednotlivcov a posilňuje uvedomenie si seba

samého a vlastného poslania v spoločnosti a vo svete.

 

V dokumentoch, publikáciách a štúdiách sa môžeme stretnúť s rozličnými pojmami

a termínmi používanými pri začleňovaní globálnych súvislostí do vzdelávania,

napríklad globálne vzdelávanie, rozvojové vzdelávanie, globálne rozvojové

vzdelávanie, globálna výchova, humanitárne vzdelávanie, vzdelávanie pre trvalo

udržateľný rozvoj a inými. Ako konštatujú Jančovič a Penfold (2017), názvoslovie

používané v oblasti globálneho vzdelávania zodpovedá rozdielnosti nazerania na túto

problematiku. Jednotlivé terény sa sčasti navzájom prekrývajú, ale zároveň majú aj

odlišný význam. Anglosaská literatúra často používa pojmy: globálne vzdelávanie

a rozvojové vzdelávanie ako synonymá (global education, development education).

Nemecká odborná literatúra nerozlišuje medzi týmito dvoma pojmami, používa

rovnako globálne vzdelávanie a rozvojové vzdelávanie (Globales Lernen,

Entwicklungspolitische Bildungsarbeit). V Českej republike sa spojili tieto dva

termíny do jedného a najčastejšie sa používa slovné spojenie globálne rozvojové

vzdelávanie. Na Slovensku je tiež zaužívaný termín globálne rozvojové vzdelávanie, aj

keď odborníci v rezorte školstva používajú častejšie termín globálne vzdelávanie

a odborníci z oblasti rozvojových politík pre rozvojové krajiny skôr inklinujú

k termínu rozvojové vzdelávanie. Okrem toho sa uvažuje o vzdelávaní s globálnou

dimenziou, humanitárnom vzdelávaní a pod. V tomto kontexte sa vo Veľkej Británii

hovorí o globálnej dimenzii, v Austrálii o globálnych perspektívach a Rakúsko

presadzuje globálnu dimenziu o vzdelávaní (Kahátová a kol., 2010; Svitáčová, 2013).

 

 

Krause (2011) identifikoval štyri rôzne čiastkové koncepcie globálneho vzdelávania:

 

 

1. Rozvojové vzdelávanie (angl. Development Education) je termín používaný

mnohými aktérmi, napríklad Európskou komisiou a CONCORDom. Pomenovanie

má korene v komunite rozvojových aktérov, zameriava sa na vzťahy medzi

globálnym Severom a Juhom, a usiluje sa o zlepšenie životnej situácie ľudí

v krajinách globálneho Juhu. Podľa definície organizácie The Development

Education Forum of CONCORD, ktorá združuje rôzne platformy mimovládnych

organizácií z 33 krajín Európy, rozvojové vzdelávanie je aktívny proces učenia sa

založený na solidarite, rovnosti, inklúzii a spolupráci. Umožňuje posun od

základnej informovanosti o medzinárodných rozvojových prioritách cez

porozumenie príčin a dôsledkov globálnych problémov až po osobnú

angažovanosť a zodpovedné konanie. Posilňuje účasť všetkých občanov v boji

proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Snaží sa ovplyvňovať smerovanie na

národnej aj medzinárodnej úrovni tak, aby bolo spravodlivejšie a sociálnejšie,

s rešpektovaním životného prostredia, ľudských práv a trvalo udržateľného

rozvoja.

 

2. Termín globálne vzdelávanie (angl. Global Education) sa stal populárnym najmä

v ostatnom desaťročí. Používa ho napr. North-South Centre pri Rade Európy,

Global Education Network Europe (GENE), Global Education Network (GLEN)

a mnohé ďalšie organizácie, inštitúcie a autori. Názov globálne vzdelávanie

upozorňuje na kontext globalizácie a zvyšujúcej sa vzájomnej previazanosti

a závislosti v dnešnom stále komplexnejšom svete. Definícia vytvorená v rámci

North South Centre Council of Europe (NSC) hovorí o viacerých dimenziách, ktoré

pod globálne vzdelávanie patria: „Globálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré

otvára myseľ a oči ľudí voči komplexnejšej realite sveta a prebúdza potrebu

prispieť k väčšej spravodlivosti, rovnosti a ľudským právam pre všetkých.

Globálne vzdelávanie zahŕňa rozvojové vzdelávanie, vzdelávanie o ľudských

právach, o udržateľnom rozvoji, o mieri a prevencii konfliktov, interkulturálne

a multikulturálne vzdelávanie, smerujúce ku globálnym dimenziám vzdelávania

k občianstvu.“

 

3. Tretí používaný termín je vzdelávanie pre udržateľný rozvoj (angl. Education for

Sustainable Development). Názov podporilo aj UNESCO v rámci Dekády OSN pre

vzdelávanie pre udržateľný rozvoj v rokoch 2005 – 2015. Vzdelávanie pre

udržateľný rozvoj sa zaoberá z veľkej časti rovnakými témami a podobnými

metodickými prístupmi ako rozvojové alebo globálne vzdelávanie. Jeho zameranie

je však o niečo viac smerované na environmentálne vzdelávanie a koncept

častejšie podporujú aktéri z oblasti životného prostredia (napr. ministerstvo

životného prostredia). (Krause, 2011).

 

4. Vzdelávanie ku globálnemu občianstvu (angl. Global Citizenship

Education/Education for Global Citizenship), ako štvrtý termín, bolo v začiatkoch

populárne hlavne vo Veľkej Británii, ale stále viac sa rozširuje aj do iných krajín.

Vzdelávanie ku globálnemu občianstvu si kladie za cieľ posilniť schopnosť

študentov prevziať aktívnu úlohu pri riešení globálnych výziev a podporovať ich

v tom, aby sa stali proaktívnymi prispievateľmi do mierovejšieho,

tolerantnejšieho, inkluzívnejšieho a bezpečnejšieho sveta. V ostatných rokoch sa

na európskej úrovni častejšie presadzuje termín vzdelávanie ku globálnemu

občianstvu. Vychádza zo skôr popísaných vzdelávacích konceptov (zahŕňajúc aj

ľudskoprávne vzdelávanie, angl. Human Rights Education), ktoré sa počas

posledných desaťročí rozvinuli v krajinách západnej Európy.

Turek (2008) z didaktického hľadiska definuje globálnu výchovu, nie globálne

vzdelávanie. Ako uvádza, globálna výchova je veľmi mladou koncepciou vyučovacieho

procesu, jej teoretické základy postavili D. E. Pike a G. Selby koncom osemdesiatych

rokov 20. storočia. V roku 1992 založili na Pedagogickej fakulte Torontskej univerzity

Medzinárodný ústav pre globálnu výchovu (IIGE), pričom jeho hlavnou úlohou je

rozvoj globálnej výchovy v medzinárodnom meradle pomocou kurzov, tvorby

učebných osnov, výskumu a podpory spolupráce. Zaťková (2013, s. 16) v tejto

súvislosti uvádza: „V našom ponímaní chápeme globálnu výchovu ako zastrešujúci

pojem vo význame edukácie v najširšom zmysle, spájajúci výchovu aj vzdelávanie,

predstavujúci komplexný prístup vo vzdelávaní, modernú pedagogickú koncepciu,

ktorá vychádza z určitých teoretických východísk, a dotýka sa všetkých prvkov

výchovno-vzdelávacieho procesu. Globálna výchova je filozofický rámec a praktický

spôsob výchovy pre demokratickú a trvalo udržateľnú budúcnosť.“

Ako uvádza Suchožová (2013), využívajúc alternatívne a moderné nástroje

vzdelávania a výchovy zamerané na rozvoj a podporu kritického myslenia rôznych

cieľových skupín, sa globálne vzdelávanie stáva zastrešujúcim konceptom so širokým

obsahom. Globálne vzdelávanie pracuje s ôsmimi základnými konceptmi, ktoré sa

navzájom prelínajú: globálne občianstvo, globálna previazanosť, sociálna

spravodlivosť, riešenie konfliktov, kultúrna rozmanitosť, hodnoty a postoje, ľudské

práva a trvalo udržateľný rozvoj. V tejto publikácii budeme používať termín globálne

vzdelávanie.

 

Pri globálnom vzdelávaní nešlo zo začiatku o celistvý prúd, ale skôr o paralelné

reakcie pedagógov, akademikov, aktivistov i politikov v najrôznejších krajinách, ktorí

si začali uvedomovať potrebu reformovať vzdelávací systém, keďže doterajšia

povinná výučba nepripravovala (a dovolíme si poznamenať, že, žiaľ, ani dnes

nepripravuje dostatočne) jednotlivcov na život v súčasnom dynamicky sa meniacom

svete. (Sobotová, 2012)

Kritické myslenie vo vzťahu k informáciám vo výučbe

Posted on by Lukáš Osvald

V informáciami saturovanom prostredí sa od vedúcich riadiacich pracovníkov, ľudí zodpovedných za rozhodnutia a ich bezprostredných podriadených vyžaduje rozvinuté analytické myslenie a príslušné kompetencie. To preto, že pomocou nich sú schopní primerane zhodnotiť alternatívne hľadiská a možnosti i presvedčivo zargumentované názory, smerujúce k hľadaniu konkrétnych činností a postupov efektívne rozvíjať všetkých žiakov. Od pedagógov sa očakáva neustále zdokonaľovanie profesie, pretože práve oni sú zodpovední za vnášanie inovácií do vzdelávacieho systému. Pokusy implementácie zahraničných prístupov však poukázali na skutočnosť, že pedagógovia sa zaužívaných koncepcií vzdávajú ťažko a trvá pomerne dlhý čas, kým pochopia radikálne iné požiadavky na výstupy zo vzdelávania, ktoré sú kladené na žiakov.

Schopnosť kriticky myslieť sa rozvíja predovšetkým zámerným navodzovaním aktivity žiakov, a to cez situácie a úlohy, riešenia problémov a využívaním takých metód, foriem a prostriedkov, ktoré nedovoľujú tvoriť myšlienkové stereotypy a zapájajú do výchovno-vzdelávacieho procesu všetkých žiakov, rodinu a komunitu. Témy globálneho vzdelávania poskytujú priestor na rozvíjanie kritického myslenia jedincov na zmenu ich negatívnych postojov a posilňujú uvedomenie si vlastnej úlohy vo svete. Motivujú ľudí k zodpovednosti a vychovávajú smerom k osvojeniu si hodnôt budúceho aktívneho globálneho občana. Je potrebné zamerať sa na také hodnoty, ktoré sa viažu k prezentácii javov a vzťahov medzi rôznymi časťami sveta. Vo svete plnom informácií či vizuálnych symbolov a obrazov, je prezentácia rôznych kultúrnych a sociálnych realít väčšiny sveta nevyhnutnou súčasťou globálneho priestoru.

Ak sa má uskutočniť zmysluplné učenie a kritické chápanie vedúce k trvalejším vedomostiam, je potrebná aktivita učiaceho sa. Predpokladom, že žiak porozumie prezentovaným informáciám a bude ich v budúcnosti využívať, je jeho aktívne zapojenie sa do procesu učenia. Musí samostatne premýšľať, používať svoj vlastný jazyk na vyjadreniu vlastných myšlienok. Týmto spôsobom sa individuálne vedomosti dostávajú na uvedomovanú rovinu a aktivizujú sa „schémy“, čiže doterajšie myšlienkové konštrukty žiaka o danej téme.

Cieľom pedagóga je vzbudiť vnútorný záujem žiaka o tému, o riešenie predloženého problému, o učenie sa. Bez dosiahnutia tohto cieľa by asi ťažko došlo k tomu, aby žiak zostal aktívne zapojený do procesu učenia a uvedomoval si jeho zmysel a osobný prínos. Učenie, v ktorom žiak nachádza zmysel, je oveľa efektívnejšie, než učenie bez osobného, vnútorného cieľa. V procese prvej fáze učenia sa nastáva „hlad po informáciách“, ktorý môže byť uspokojený len v jeho ďalších fázach.

V neposlednom rade je potrebné vytvoriť bezpečné učiace prostredie, ktoré nie je stresujúce ani frustrujúce. Popritom však netreba zabúdať na priaznivý vplyv prekvapení a vzbudenia zvedavosti u žiakov, ktoré stimulujú sústredenejšie vnímanie učiva a jeho lepšie zapamätanie. V prípade, že sa mozog ocitne v stave stresu, frustrácie alebo dokonca aj nudy, amygdala je zaneprázdnená vysporiadaním sa s úzkosťou a informácie sú odoslané do nižšieho mozgu, ktorý je vývinovo najstarší. Odpoveďou sú vtedy základné reakcie spojené s prežitím: útok, útek alebo stagnácia. V prípade, že sa pocit úzkosti vytratí, normálne fungovanie amygdaly sa obnoví, čo znamená že vstupy z receptorov sú odoslané do predného laloku, kde môžu byť spracované na úrovni myslenia namiesto úrovne zdedených reflexívnych reakcií. Stresovanie žiakov teda v učebnom procese rozhodne nepomáha, ba priam naopak.  Žiaci sa  najviac naučia a sú dlhodobo najproduktívnejší, keď sú v stave, ktorý  možno opísať ako prežívanie duševnej pohody alebo sústredenej pripravenosti, kedy sa cítime dobre a sme otvorení prijímaniu nových podnetov (Stránsky, 2017).

Zo strany pedagóga je nevyhnutné brať do úvahy skutočnosť, že niekedy žiak svoje názory na svet nerád mení, a preto sa stáva, že aj pri uplatnení efektívnych postupov zo strany učiteľa  nie vždy príjme za svoje to odborné, správne, vedecké poňatie učiva. V tomto prípade žiak vytvára s novým učivom určitú symbiózu, v ktorej je časť novovzniknutých vedomostí odborne správnych, časť školských vedomostí sa prepája s pôvodnými nedokonalými a časť pôvodných žiakových predstáv zostáva nezmenená a narúša ďalšie učenie. Výsledkom býva žiakovo neúplné porozumenie, chybné pochopenie určitých pojmov a vzťahov, prehliadnutie dôležitých súvislostí alebo zvýraznenie nepodstatných znakov. Pod vplyvom vyučovania u žiakov vznikajú aj mylné pojmy, mylné predstavy. Ukazuje sa, že identifikovanie a venovanie náležitej pozornosti týmto mylným predstavám môže prispieť k efektívnemu učeniu sa, ktorého výsledky sú akceptovateľné s ohľadom na súčasný stav vedeckého poznania. 

Ďalším spôsobom, akým ešte možno posilniť učenie, teda zapamätanie novej informácie, je učiť sa objavovaním. V prípade, že človek na niečo príde sám a dostaví sa u neho takzvaný „AHA efekt“, pri snímaní jeho mozgu je opäť vidieť, že sa neaktivovala len malá oblasť, ktorej sa učivo týkalo, ale oveľa viac prepojení a oblastí v rámci mozgu. A čím viac oblastí v mozgu sa pri učení aktivuje, tým viac podporujeme začlenenie nového poznatku do databázy tých starších. Preto pedagógovia, ktorí využívajú a zdôrazňujú prepojenia medzi starým a novým učivom a radšej so žiakmi improvizujú a objavujú namiesto bifľovania sa, dramaticky zvyšujú pravdepodobnosť že sa ich žiaci počas výučby naozaj niečo naučia. Akonáhle nadobudneme novú informáciu – niečo nové sa naučíme, nie sme ešte „za vodou“. Na to, aby sa z nej stala trvalá vedomosť, potrebujeme ju ešte viacnásobne aktivovať, aby sme zvýšili jej ukotvenie. Pri každom opakovaní jednej činnosti sa medzi aktivovanými neurónmi vytvárajú nové spojenia, ktoré zabezpečujú lepšie ukotvenie informácie v dlhodobej pamäti. Pre učiteľov to znamená, že je potrebné žiakov viesť k prepájaniu učiva aj mimo kontext preberanej látky a motivovať ich v premýšľaní o ňom nielen počas jednej špecifickej hodiny, ale viacnásobne pri iných príležitostiach. Dochádza pri tom k ukotvovaniu vedomostí vďaka prepájaniu nových spomienok s tými už uloženými na základe podobností alebo rozdielností, čím sa posilní uloženie danej informácie a celkovo rozvoj myslenia žiakov na najlepšej možnej úrovni (Cárová, 2018).

Porozumenie je trvalé, keď sa informácie dávajú do zmysluplného kontextového rámca, ktorý sa vytvára aktívnym prepracúvaním porozumenia do podoby osobného slovníka. Je preto dôležité, aby sa žiak naučil  vyjadrovať slovami myšlienky informácie, s ktorými sa stretol, pretože žiak si najlepšie pamätá to, čomu rozumel pri použití vlastného významového rámca, čiže čo povedal vlastnými slovami. Ak medzi žiakmi dochádza k výmene myšlienok rozširuje sa ich slovná zásoba a prezentujú sa rôzne schémy porozumenia. Tým si žiaci uvedomujú, že vytvorená myšlienková schéma ešte nemusí byť definitívna, že je možné prijať a do svojho uvažovania zahrnúť i názory iných. Učia sa zároveň tolerancii k odlišnostiam a k schopnosti argumentácie. 

Dodajme ešte jednu dôležitú poznámku v súvislosti s diskusiou a kladením otázok v triede. Keďže sme so svojimi otázkami iniciátormi rozhovoru, žiaci majú tendenciu odpovedať priamo nám. Pozerajú na nás, počúvajú, pričom menej načúvajú svojim spolužiakom. Ak však chceme žiakov pripravovať na diskusiu, musíme tento interakčný vzorec zmeniť. Je dôležité, aby sme povzbudili k účasti všetkých žiakov. Učitelia musia po menách osloviť tichších žiakov a niekedy si nevšímať žiakov, ktorí sa snažia presadiť pri každej otázke. Mnohí žiaci neodpovedajú na otázky v triede uvoľnene, lebo sú obyčajne konvergentné (otázky s jednou správnou odpoveďou). Keď učitelia prestanú klásť dôraz na otázky tohto typu a pristúpia ku otázkam podnecujúcim kritické myslenie a učenie, žiaci sa do rozhovoru zapoja oveľa slobodnejšie a budú sa usilovať o vyjadrovanie vlastných myšlienok a počúvať ostatných. 

Žiaci musia vnímať svoje učenie sa ako nepretržité prúdenie myšlienok, informácií a skúseností. Učenie nikdy nie je izolovaným procesom. Vždy je začlenené do osobných a učebných skúseností žiaka. Preto musíme klásť otázky, ktoré pomáhajú vytvárať spojenia medzi tým, čo už žiaci vedia, čomu rozumejú, veria a čo cítia. Znamená to, že musíme premýšľať nielen o špecifickom obsahu, ale aj o škále významov, ktoré si žiaci doteraz v priebehu svojho učenia sa vytvorili. Keď ponúkame obsah, musíme žiakom pomôcť pri vytváraní porozumenia. Rovnako im musíme pomôcť pri hľadaní súvislostí a porovnávaní s inými skúsenosťami, vedomosťami a názormi, ktoré majú. Mali by napríklad hľadať témy prítomné v príbehu a prirovnávať ich k podobným témam z iných príbehov a vlastných životov, uvažovať, ako tieto ich predošlé skúsenosti ovplyvňujú ich súčasné myslenie, názory, hodnoty a postoje.

Ako to naznačujú predchádzajúce úvahy, kritické myslenie sa opiera hlavne o kognitívnu psychológiu, presnejšie jej konštruktivistický smer. Vychádza sa z toho, že žiak nepreberá hotové poznatky, ale tieto si vytvára, konštruuje na základe prebudovávania svojich naivných predstáv, prehodnocovaných vedomostí získaných každodennou skúsenosťou, alebo zámerným učením sa.

Práve z tohto dôvodu považujeme túto časť výchovno-vzdelávacieho procesu za dôležitú, a preto apelujeme na to, aby sa na ňu v procese edukácie nezabúdalo, prípadne aby sa neobmedzila len na  zhrnutie nového učiva. Keď si učiaci sa jedinec uvedomí a ovláda metakognitívne procesy, lepšie prijíma, chápe a usporadúva nové myšlienky v ich súvislostiach. Žiaci, ktorí sú schopní sledovať a reflektovať svoje myšlienkové pochody, nepodliehajú natoľko manipulatívnym snahám a tlakom, momentálne módnym smerom a prechodným záľubám. Sú otvorenejší novým myšlienkam a vplyvom, ktoré dokážu účelne a plodne spracovať. Celkovo sú lepšie pripravení spoluvytvárať lepšiu budúcnos

Výskum kritického myslenia na Slovensku nie je dostatočný

Posted on by Lukáš Osvald

Problematike rozvjania kritického myslenia v školskom prostredí sa uskutočňuje v zahraničí bohatý empirický výskum. Výskumná činnosť v tejto oblasti je na Slovensku žiaľ realizovaná iba vo veľmi malom rozsahu (Kosturková, M., 2016, 2017; Petrasová, A. a kol., 2019). Väčšina vedeckého bádania a publikácií sa venuje teoretickej analýze danej problematiky, často však chýba aplikácia konkrétneho riešenia v edukačnej praxi. Bez rozsiahlej, objektívnej a spoľahlivej reflexie však nemôže slovenské školstvo zvýšiť kvalitu edukácie.

Kosturková (2017) začiatkom akademického roka 2015/2016 zisťovala prostredníctvom Watson-Glaserovho testu hodnotenia kritického myslenia (CTA) schopnosť hodnotiaceho myslenia u študentov učiteľských študijných programov Fakulty humanitných a prírodných vied, Filozofickej fakulty a Fakulty športu na Prešovskej univerzity v Prešove (2. a 3. ročník, Bc.). Test vyplnilo 365 respondentov. Namerané priemerné skóre bolo 43,0 z možného bodového rozpätia 0–80. Minimálne dosiahnuté skóre respondentmi bolo 30 a maximálne skóre bolo 56. 

Získané výsledky korešpondujú s meraniami Petrasovej a kol. (2019) v akademickom roku 2018/19 s rovnakým meracím nástrojom. Výskumnú vzorku tvorili študenti 1. ročníka magisterského štúdia v odbore Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Celkové hrubé skóre všetkých 92 študentov bolo 4080 bodov zo 7360 bodov (priemer 55,4). Najlepšie výsledky dosiahli študenti v subtestoch hodnotenie argumentov (950 bodov, priemer 64,5), rozpoznávanie domnienok (929 bodov, priemer 63,1) a interpretácia (853 bodov, priemer 58,0). Najhoršie výsledky dosiahli študenti v subtestoch úsudok (595 bodov, priemer 40,4) a dedukcia (753 bodov, priemer 51,2). Úlohou respondentov bolo preveriť, posúdiť a určiť správnosť výrokov (za každý správny výrok 1 bod). Každý respondent mohol v jednotlivých subtestoch dosiahnuť 16 bodov a celkovo za celý test 80 bodov. Najčastejšie dosiahnutý počet bodov v rozpätí 50 – 41 bodov sme zaznamenali u 49 študentov (priemer 53,3). 23 študentov (priemer 25,0) získalo body v intervale 40 – 26 a len 20 študentov (priemer 21,7) dosiahlo 57 – 51  bodov.

Watson-Glaserov test hodnotenia kritického myslenia (CTA) pozostáva zo série piatich testových cvičení, z ktorých každá vyžaduje uplatnenie schopností analytického uvažovania. Takéto schopnosti sú v teste aplikované na výroky, reprezentujúce širokú škálu písaných a hovorených materiálov, s ktorými sa často stretávame v každodenných situáciách v práci alebo pri štúdiu. Cvičenia obsahujú taký typ informácií, aký bežne nachádzame v novinách, časopisoch alebo v médiách a zahŕňajú komentáre a tvrdenia, ktoré by nemal človek slepo, a teda bez kritického zhodnotenia akceptovať. 

Kritické myslenie je metakognitívna schopnosť. To znamená, že je to kognitívna schopnosť vyššej úrovne, ktorá zahŕňa premýšľanie o myslení. Musíme si uvedomovať dobré zásady uvažovania a reflektívne posudzovať naše vlastné úvahy. Okrem toho často potrebujeme vyvinúť vedomú snahu k vlastnému zlepšeniu sa, k vyhnutiu sa zaujatosti a k udržaniu objektívnosti. Je všeobecne známe, že je to ťažké. Všetci sme schopní myslieť, ale správne myslenie si často vyžaduje dlhý tréning. Zvládnutie kritického myslenia si vyžaduje osvojenie aj mnohých ďalších schopností. Kriticky mysliaci jedinec neskúma len myslenie iných a informácie z okolitého sveta. Rovnako systematicky a pozorne skúma svoje myšlienkové pochody a vlastné myšlienky, názory, rozhodnutia. Na základe tohto pozorovania potom upravuje svoje správanie a komunikáciu tak, aby bola jasnejšia a zrozumiteľnejšia.

Výsledky prezentovaných výskumov odrážajú skutočnosť, že sa na Slovensku pravdepodobne nevenuje dostatočná pozornosť rozvoju vyšších kognitívnych schopností u študentov učiteľstva, t. j. kvalita výučby so zámerom na kritické myslenie nie je na požadovanej úrovni. Ak chceme v tomto smere očakávať progres, musíme systematicy zavádzať podporu vyšších myšlienkových operácií v pregraduálnej príprave. Problém v súvislosti s nelichotivým stavom kritického myslenia u slovenských študentov vysokoškolského štúdia je potrebné vidieť komplexnejšie. Jeho korene siahajú hlbšie do minulosti a súvisia s dlhoročnými centralizačnými tendenciami vo vzdelávacej politike i tradíciami informatívneho učenia. 

Rozvíjaním kritického myslenia spoluvytvárame lepšiu budúcnosť

Posted on by Lukáš Osvald

V rozvíjajúcom sa európskom priestore už nie je školské vzdelávanie považované za ukončený proces, ale je chápané ako úvodná etapa celoživotného vzdelávania, ktorá má človeka vybaviť všetkými nástrojmi potrebnými na to, aby proces získavania, tvorby a uplatňovania znalostí mohol pokračovať aj po jej skončení. Jedným z hlavných výstupov vzdelávania je dosiahnuť, aby sa žiaci stali mysliacimi indivíduami, ktoré inteligentným spôsobom prispejú k riešeniu problémov spoločnosti, podporujú porozumenie, stávajú sa novátormi, uskutočňujú rozhodnutia a účinne komunikujú. Aby školy dosiahli tento cieľ, musia vytvoriť atmosféru, ktorá podporuje myslenie, hĺbavú diskusiu, výmenu názorov, presvedčení a osobných filozofií. Inými slovami, školy sa musia stať intelektuálnymi centrami, kde informácie (obsah vyučovania) sú východiskom myslenia a nie jeho výsledkom.

Školstvo je dôležitá oblasť pre zabezpečenie ďalšieho rozvoja spoločnosti a ekonomiky. Cieľom má byť zvyšovanie ľudského kapitálu, čoho pozitívne efekty sa prejavujú (nielen) v ekonomickom rozvoji založenom na inováciách a kvalitných pracovných miestach s dobrými platmi. Okrem ekonomického aspektu pomáha školstvo rozvíjať kultúru spoločnosti, aby ľudia nepodliehali predsudkom, propagande a konšpiráciám, ale naopak, aby si cenili slobodu a duchovné hodnoty. Svet sa dramaticky mení, čakajú nás veľké výzvy, na ktoré by mal náš vzdelávací systém reagovať a mali by sme o nich premýšľať.

Úlohou súčasného školstva je dostať školy do pohybu. Dosiahnuť, aby permanentne a z vlastnej iniciatívy skvalitňovali svoju prácu. O kvalite napovedá už spôsob, akým škola proklamuje svoje poslanie, aká je jej základná filozofia, akú má predstavu o svojom dlhodobom vývoji a stanovovaní si cieľov, ktoré sú v súlade s jej poslaním. Zvyšovanie kvality je predovšetkým v rukách pedagógov, rodí sa z ich pedagogického poznania, konania a správania, z ich „osobnosti“.

Cieľom kurikulárnej transformácie podľa európskych inštitúcií je jednoznačne prechod od vzdelávania zameraného na poznatky k vzdelávaniu zameranému na kompetencie. Hlavným cieľom stratégie pre globálne vzdelávanie je zvýšiť povedomie verejnosti o globálnych problémoch a problémoch rozvojových krajín a motivovať ľudí k prijatiu globálnej zodpovednosti, aktívnemu globálnemu občianstvu a to i prostredníctvom začlenenia globálneho vzdelávania do vyučovacieho procesu formou globálnej dimenzie v jednotlivých predmetoch.

Globálne vzdelávanie je vzdelávacím prístupom, ktorý je založený na vzájomnom prepojení spoločností, krajín a ľudí, na súvzťažnosti sociálnych, kultúrnych a prírodných javov, spojení medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, uvedomujúc si zložitú podstatu kognitívnych afektívnych, fyzických a duchovných rozmerov ľudského bytia. Nastoľuje otázky rozvoja, rovnosti, mieru, sociálnej a environmentálnej spravodlivosti. V rámci týchto zásad smeruje k vyučovaniu a učeniu sa, ktoré je experimentálne, interaktívne, demokratické a orientované na zmenu. Narúšaním stereotypov a podporou nezávislého, samostatného myslenia – kritického myslenia sa snaží globálne vzdelávanie pomôcť rozvíjať praktické zručnosti a prispieť k pozitívnym zmenám v lokálnom i globálnom priestore.

Globálne vzdelávanie otvára ľuďom oči a mysle voči realite sveta a podnecuje ich k tomu, aby uviedli do sveta viac spravodlivosti, rovnosti a ľudských práv pre všetkých. Je chápané tak, že v sebe zahŕňa rozvojové vzdelávanie, vzdelávanie o ľudských právach, vzdelávanie o trvalej udržateľnosti, vzdelávanie pre mier a predchádzanie konfliktom ako aj interkultúrne vzdelávanie a je globálnou dimenziou vzdelávania pre občianske práva a povinnosti (Maastricht Global Education Declaration, 2002).

Máchal, Nováčková a Sobotová (2012) vzhľadom na dynamicky sa meniaci svet okolo nás označujú globálne vzdelávania za celoživotný vzdelávací proces. Predstavuje nástroj, ktorý človeka pripravuje na život. Cieľom nie je naučiť človeka, čo si má myslieť a ako má konať, ale viesť ho k aktivite a zodpovednosti – za miesto, krajinu, svet, v ktorom žije.

Spôsobilosť kriticky myslieť je v tomto ponímaní východiskom a nástrojom k výchove a vzdelávaniu k aktívnemu globálnemu občianstvu a angažovanosti. Reaguje na narastajúcu potrebu inovácie obsahu aj spôsobu výučby s ohľadom na veľmi rýchlo sa meniaci kontext a formy občianstva vo svete. Prepája rôzne príbuzné učebné predmety a vytvára priestor na hľadanie vlastných odpovedí na spoločenské otázky. Interaktívnymi a neformálnymi metódami a formami podnecuje záujem o aktívny občiansky prístup a občiansku participáciu, rozvíja analytické myslenie, argumentačné schopnosti, schopnosť myslieť v kontexte a v súvislostiach, mediálnu gramotnosť, ale aj morálne hodnoty a empatiu, a tým pozitívne prispieva k všestrannému občianskemu a osobnostnému rozvoju.

Kritické myslenie zaraďujeme (spolu so spôsobilosťou riešiť problémy a tvorivo myslieť) do množiny spôsobilostí, ktoré patria medzi kľúčové kompetencie pedagóga. Je to súbor zručností, keď si vytvárame názor na nejakú vec na základe objektívneho zhodnotenia faktov a nenecháme sa unášať chybami a skresleniami mysle. Znamená posúdiť nové informácie, tvoriť úsudky, posudzovať význam informácií pre svoje potreby a pre reálne potreby spoločnosti. Pedagóg uplatňujúci kritické myslenie vo vyučovaní využíva sebareflexiu a zvyšuje kvalitu svojej práce. Schopnosť reflexie vlastnej činnosti je jeho zásadnou spôsobilosťou. Je to kompetencia k osobnému rastu, kompetencia k sebarozvoju a sebazdokonaľovaniu profesionála v edukácii. Ukazuje sa, a to nielen vo vzťahu k skupine žiakov so špecifickými potrebami, že je potrebný zásadný obrat v cieľoch, prostriedkoch a procesoch činnosti učiteľov smerom od ich vnímania ako popularizátorov vedy k odborníkom na komplexný sociálny a personálny rozvoj žiaka.  

Pedagóg uvažuje o skvalitnení vyučovacieho procesu v rámci tém globálneho vzdelávania. Na základe svojich skúseností zisťuje, že niektorý prvok vyučovacieho procesu (obyčajne to býva niektorá časť učiva, vyučovacia metóda alebo spôsob preverovania a hodnotenia žiakov) nie je efektívny a že by ho bolo možné realizovať aj kvalitnejšie. Môže sa inšpirovať aj pri sebavzdelávaní (napr. štúdiu pedagogickej literatúry). Kriticky mysliaci jedinec navrhuje príslušnú inováciu, konzultuje ju s kolegami alebo s odborníkmi, prípadne spolu s nimi urobí plán − projekt akčného výskumu t.j. ako budú postupovať pri overovaní efektívnosti navrhovanej inovácie. Na základe plánu inováciu realizuje v školskej praxi – vo vyučovacom procese. Získané výsledky vyhodnotí. V prípade, že sú pozitívne, oboznámi s nimi pedagogickú verejnosť a inovácia sa stane integrálnou súčasťou vyučovacieho procesu. Jej prínos môže byť niekedy až taký, že významne prispeje k rozvoju určitej koncepcie alebo aj vedeckej teórie.

Iracionálny (nekritický) jedinec je hrozbou pre nás všetkých, tak ako napríklad iracionálni politici, podnikatelia a vedci. Ľudia neschopní kritického uvažovania sa často zaraďujú do zástupu tých, ktorí podliehajú rozličným ideológiám. Nevedia správne posudzovať vzťahy, súvislosti, nedokážu prijať, že každý človek môže mať na určitú situáciu rôzny názor. Takýto jedinci predstavujú nebezpečenstvo pre demokraciu. Deštruktívne správanie alebo politický fundamentalizmus sa k slovu hlásia aj vtedy, keď ľudia uprednostňujú „tunelové videnie“, zameriavajú sa len na výsek reality, až nakoniec nie sú schopní vnímať celok, ktorý by naopak vnímať mali. K rozvoju násilia a fundamentalizmu s najväčšou pravdepodobnosťou prispieva neadekvátny školský systém, pre ktorý je typické nedostatočné vedenie ku kritickému mysleniu (Lebeer 2006, s. 29).

Pri rozlišovaní medzi obyčajným omylom v dôsledku predčasného súdu a predsudkom nám môže pomôcť toto kritérium: pokiaľ je človek schopný opraviť vo svetle nových skutočností a faktov svoj chybný úsudok, nemá predsudky. Predčasný súd sa stáva predsudkom len vtedy, keď je nemeniteľný tvárou v tvár novému poznaniu. Na rozdiel od obyčajnej mylnej predstavy sa predsudok aktívne bráni novým dôkazom a tvrdeniam. Keď je predsudok ohrozovaný nejakou nezrovnalosťou, máme sklon nechať sa ovládať emóciami. Rozdiel medzi bežným predčasným súdom a predsudkom teda spočíva v tom, že človek dokáže diskutovať a unáhlený úsudok opraviť bez kladenia emocionálneho odporu  (modifikované podľa: Allport 2004). Moderné pedagogické trendy využívajú v procese učenia sa jedincov aktívne a participatívne edukačné postupy, stimulujú k odkrývaniu a skúmaniu problémov a kritickému prehodnocovaniu vlastných postojov, predsudkov a stereotypov.

Predstavy vzdelávacej politiky (štátu) o cieľoch výchovy a vzdelávania, v súvislosti s rozvíjaním kritického myslenia žiakov a študentov, sú formulované vo všeobecnej rovine, takže sú často interpretované rôznymi spôsobmi. Sú aj ďalšie dôvody, ktoré brzdia zavádzanie kritického myslenia do školskej praxe: odlišné názory na účelnosť a fungovanie existujúcich koncepcií (často bez hľadania styčných bodov s tradíciou), absencia širšej odbornej a verejnej diskusie, nedostatočné prepojenie vedy, výskumu a edukačnej praxe, strácanie potenciálu odborníkov uchopiť túto oblasť v potrebnej hĺbke a komplexnosti, zlyhávanie prípravy i ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov a pod. (Petrasová, 2015, s. 72).

Globálne vzdelávanie vysvetluje vzájomnú prepojenosť sveta

Posted on by Lukáš Osvald

Cieľom GV nie je iba poskytnúť poznatky a rozvíjať zručnosti a hodnoty, jeho neodmysliteľnou súčasťou je aj dôraz na akciu jednotlivca či skupiny a viera, že ľudia môžu zmeniť veci sami, nie sú iba figúrkami na svetovom javisku. Je však nevyhnutné priblížiť možnosti, ktoré majú, aby nezostali paralyzovaní informáciami o stave planéty, ktoré nevedia ovplyvniť.

V súčasnosti sú ľudia žijúci na rôznych kontinentoch prepojení ako nikdy predtým, sociálne a kultúrne cez médiá, telekomunikačné prostriedky, cestovanie a migráciu, ekonomicky cez trh a obchod, environmentálne cez zdieľanie jednej planéty, politicky cez medzinárodné vzťahy štátov, účasť v medzinárodných inštitúciách a systém regulácií. Domnievať sa, že naše konanie v našej obci či štáte nemá vplyv na iných ľudí či priebeh vecí asi veľmi neobstojí v tomto prepojenom svete. Už len „obyčajným“ nákupom potravín ovplyvňujeme ostatných ľudí a ich/ naše prostredie.

GV má ambíciu byť každodenným vzdelávaním, nechce byť novinkou, špeciálnym predmetom

Môže sa zdať, že GV žiada o niečo extra, čo by malo byť nad rámec serióznej výučby. V spomínanej Analýze učitelia považovali GV za výchovu, ktorej sa môžu venovať po vyučovaní, pri špeciálnych príležitostiach ako Deň Zeme, prípadne, keď vznikne okno v nabitom vyučovacom pláne. GV, aby dávalo zmysel v celej jeho komplexnosti, má však ambíciu byť prítomné v každodennom vyučovaní na chémii, náuke o spoločnosti či hodinách anglického jazyka s cieľom nadobúdať a rozvíjať globálne kompetencie žiakov a študentov. Toto nevyrieši zavedenie nového predmetu alebo vytvorenie extra aktivít po vyučovaní. Samotné vyučovanie, čiže všetky vyučovacie predmety majú napĺňať ciele a princípy GV spomínané vyššie. Áno, môže to byť novinka pre niektorých učiteľov, ale asi nikto nechce, aby zo škôl vychádzali absolventi, ktorí nie sú pripravení na život v meniacom sa svete. Cesta však k takémuto cieľu môže trvať dlhšie ako jeden školský rok.

 

GV je zacielené pre potreby skutočného meniaceho sa sveta avšak nie bez kompasu hodnôt

Mohlo by sa zdať, že jedným z hlavných cieľov odborného vzdelávania by mali byť momentálne potreby trhu práce. Pozor na výzvy, ktoré prináša tento diktát. Trh práce sa rýchlo mení a vyvíja a žiaci musia byť pripravení aj na jeho zmenu a hlavne cieľom vzdelávania by nemala byť len príprava zamestnancov/ zamestnankýň pre trh práce, ale aj plnohodnotných občanov, ktorí zodpovedne konajú či už vo svojej obci, štáte alebo planéte. Rozvíjanie hodnotového kompasu dochádza podľa Dirka van Damme cez zážitkové vzdelávanie, napodobňovanie a neposlednom rade cez každodenný život školy, ako učitelia vykonávajú svoju autoritu, ako sa škola stavia k tolerancii a rešpektovaniu ostatných názorov.