Prosíme Vás o trpezlivosť, na stránke sa ešte pracuje.

Kompetencie pre dnešný svet

Globálne vzdelávanie tvorí komplexný prístup k štúdiu a výučbe. Kombinácia aktuálnych tém a interaktívnych metód, ktorú globálne vzdelávanie ponúka, je vhodným predpokladom pre úspešný rozvoj kompetencií dôležitých pre život v dnešnom globalizovanom svete.

A to celkom nezávisle od toho, či sa nám tá globalizovanosť sveta pozdáva alebo nie. Reálne tu totiž je, na čo by vzdelávanie malo reagovať.

No čo to v dnešnom globalizovanom svete znamená byť kompetentným človekom?

Z pohľadu pedagóga mať kompetenciu znamená, že “človek disponuje súborom vzájomne prepojených vedomostí, zručností, schopností a postojov, ktorý mu umožňuje úspešne zvládnuť rôzne životné (osobné, pracovné, sociálne) situácie. Mať určitú kompetenciu ďalej znamená, že sa v určitej prirodzenej situácii dokážeme primerane orientovať, adekvátne reagovať a následne aktivizovať vhodnú činnosť, zaujať prínosný postoj (Hučínová a kol., 2007).”

V zmysle tejto širšej definície dokážeme aj v rámci globálneho vzdelávania rozlíšiť tri aspekty kompetencií – poznatky, zručnosti a postoje/hodnoty. Tie globálne vzdelávanie u žiakov rozvíja a ukotvuje prostredníctvom poznávania a reflexie globálnych tém, prepojení a súvisloslostí. A teda začlenením tzv. globálnej/celkovej dimenzie do vzdelávacieho procesu.

Kognitívna zložka – poznatky

Napr. získavanie informácií o obchode vo svete

Žiaci sa bežne učia o obchode u nás a vo svete. V globálnom vzdelávaní sú však poznatky – ale nielen tie – obohatené aj o globálnu dimenziu.

To znamená, že v rámci porozumenia svetovému obchodu sa žiaci zamerajú napríklad aj na uvedomenie si samotnej existencie férových a neférových vzťahov vo svetovom obchode či rôznych environmentálnych dopadov na životné prostredie v rozdielnych častiach planéty.

Nadobudnuté poznatky s globálnou dimenziou potom využijú pri budovaní ďalšej kompetenčnej zložky – zručností.

 

Psychomotorická zložka – zručnosti

 

Napr. triedenie a analýza informácií a ich súvislostí súvisiacich s obchodom vo svete

Hoci školy túto kompetenciu u žiakov mnohokrát rozvíjajú, obvykle tak nečinia prostredníctvom globálnej dimenzie.

 

Pritom ak nadviažeme na poznatky nadobudnuté v predošlej zložke kompetencií, môže ísť o veľmi efektívny spôsob rozvíjania a ukotvovania zručností. Zároveň ide o prístup, ktorý je v súlade s východiskami štátnych vzdelávacích programov.


Pri uplatnení globálnej dimenzie pri učení (sa) o obchode vo svete žiaci svoje analytické a aplikačné schopnosti rozvíjajú prostredníctvom analýzy súvislostí a rôznych dopadov svetového obchodu na spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie v rôznych krajinách sveta (napr. vytváranie pracovných miest, pracovné podmienky, daňové usporiadanie, posilnenie ekonomiky, vplyv na environmentálne problémy a pod.).

 

Afektívna zložka – postoje a hodnoty

 

Napr. vyhodnocovanie a rozhodovanie sa o témach spojených s obchodom vo svete

Potreba rozvíjať postojovú a hodnotovú zložku kompetencií je síce v súvislosti so vzdelávaním skloňovaná často, no jej realizácia systematická nie je.

 

Neraz pritom ide práve aj o hodnoty a postoje charakterické práve pre globálne vzdelávanie. Príkladom je aj aktuálne mediálne známa snaha potláčať extrémizmus, ktorá stojí na hodnotách a postojoch, ako sú napríklad tolerancia, otvorenosť mysle, empatia či rešpekt a prijatie plurality.

 

Globálne vzdelávanie pri tejto zložke kompetencií vychádza z presvedčenia, že bez podpory pevného systému hodnôt a postojov zostávajú žiaci len v teoretickej rovine riešenia akýchkoľvek problémov a prichádzajú o možnosť aplikovať nadobudnuté poznatky a zručnosti do reality.


Rozvoj tejto zložky kompetencií prostredníctvom globálneho vzdelávania si v kontexte učenia sa o obchode vo svete môžeme predstaviť, že žiaci vyhodnocujú predošlú analýzu – uvádzajú jej výsledky do ich reality. Diskutujú tak napr. o tom,  ako sa globálne problémy viažu na ich životy a či a aké sú ochotní podniknúť kroky na ich riešenie alebo nie (napr.
či sa budú zaujímať o reformu systému medzinárodného obchodu alebo či zmenia svoje konzumné správanie a pod).

 

Aby sa dalo o vzdelávacom procese hovoriť ako o globálnom vzdelávaní, je nutné rozvíjať všetky tieto tri zložky kompetencií súbežne.

Možné to je viacerých úrovniach, od predmetovo zameraných kompetencií vzťahujúcich sa k štátnemu vzdelávaciemu programu a priamo k učebným osnovám, po všeobecnejšie, avšak kľúčové kompetencie pre život v dnešnom turbulentnom svete plnom zmien a ešte väčšieho množstva neraz protichodných informácií o nich.

Ide napríklad o kompetencie, ako je práca s textom, kritické myslenie a analýza, komunikačné schopnosti, personálne a interpersonálne schopnosti, kritické a tvorivé riešenie problémov, formovanie občianskej spoločnosti či kreatívne myslenie.