Čo nie je globálne vzdelávanie?

Globálne vzdelávanie tematicky kladie dôraz na tzv. globálne témy, prepojenia a súvislosti, pedagogicky na participatívne vzdelávacie postupy smerujúce k afektívnym, nielen kognitívnym či psychomotorickým vzdelávacím cieľom, t.j. k zmene hodnôt a postojov, nielen k nadobúdaniu zručností a znalostí. Podobne, ako to definujú aj národné kvalifikačné rámce v niektorých krajinách, ako je napríklad Fínsko či Írsko.

 Platí pritom, že ak chýba ktorýkoľvek prvok (či už globálne témy a prepojenia, alebo relevantné pedagogické postupy), tak o globálnom vzdelávaní hovoriť nemôžeme. Ak napríklad v rámci frontálnej výučby prezentujeme o klimatickej zmene, nejde ešte o globálne vzdelávanie.

Aby ním bolo, musíme ustúpiť od frontálnej výučby a využívať pedagogické postupy, ktoré sú participatívne a vytvárajú priestor na potenciálnu (t.j. nie nutnú či nútenú) zmenu hodnôt a postojov. A teda také, ktoré priamo angažujú učiacich sa a stavajú na ich potrebách – učenie zážitkom, učenie sa riešením problémov, učenie sa na základe interakcie v skupine – a ktoré ich zároveň primäjú napríklad k tomu, aby uvažovali, či, a ak tak ako, sa ich tá zmena klímy týka a čo s ňou v prípade záujmu môžu spraviť práve oni sami.

V školských vzdelávacích programoch školy bežne mávajú zadefinované aj metódy a formy práce, ktoré po tejto stránke globálnemu vzdelávaniu zodpovedajú. V praxi ich však využívajú skôr sporadicky a programy zostávajú len na papieri. Celkovo platí, že globálne vzdelávanie a jeho prvky sa v mnohých ohľadoch v najrôznejších programových dokumentoch v skutočnosti nachádzajú, len sa nerealizujú.