;)
Súčasné východiská globálneho vzdelávania v medzinárodnom a národnom kontexte
Vedomie globálnych zmien – ako rastúca vzájomná závislosť a potreba
medzinárodnej spolupráce – boli doplnené systematickou reakciou na zmenu
podporovanou najmä medzinárodnými organizáciami, ako sú Organizácia Spojených
národov (OSN), Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru
(UNESCO), Rada Európy, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Jednotlivci a organizácie, stúpenci globálneho vzdelávania si čoraz viac uvedomujú, že
ľudia a ich vedúci predstavitelia jednoznačne potrebujú rozvíjať postoje a správanie
vedúce k akceptovaniu a propagácii vzájomných závislostí a spolupráce medzi
národmi. Mnoho medzinárodných zmlúv a vyhlásení, ktoré tieto inštitúcie v priebehu
času pripravili a uzákonili, obsahujú návrhy a odporúčania pri navrhovaní
a vykonávaní profesionálnych globálnych vzdelávacích programov, ktoré sa považujú
za relevantné vzdelávacie odpovede na výzvy súčasného sveta. Tieto zmluvy
a vyhlásenia vyjadrujú pevnú vieru vo vzdelávací potenciál školy. Zahŕňajú vyhlásenia
o globálnom občianstve, hodnotách a princípoch súčasného sveta, v ktorom môže byť
spolupráca medzi osobami s rovnakými právami a dôstojnosťou skutočnosťou.
Globálne vzdelávanie je jednou z odpovedí rôznorodých inštitúcií na proces
globalizácie a problematiky prepojenosti spoločností, krajín, kultúr, histórie,
ekonomík dnešného globalizovaného sveta. Kvôli svetu, ktorý je vzájomne prepojený
a závislý, globálne nie je „niekde tam“, je súčasťou našich každodenných životov,
keďže sme prepojení s inými ľuďmi, žijúcimi na všetkých kontinentoch. Napríklad
ekonomicky cez obchod, environmentálne cez delenie sa o jednu planétu, politicky
cez medzinárodné vzťahy a systém regulácií, sociálne a kultúrne cez médiá,
telekomunikácie, cestovanie a migráciu.
Rozvoj globálneho vzdelávania na Slovensku je úzko prepojený s členstvom
Slovenskej republiky vo svetových a európskych organizáciách (Organizácia
Severoatlantickej zmluvy (NATO), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD), Európska únia), čím sme sa ako krajina stali donorskou, a tým sme sa
zaviazali k pomoci rozvojovým krajinám a ku globálnemu znižovaniu chudoby. Aj keď
má Slovensko dlhodobú tradíciu v poskytovaní humanitárnej a rozvojovej pomoci,
prvým systémovým krokom v tejto oblasti bola až Koncepcia rozvojovej pomoci
poskytovanej Slovenskou republikou z roku 1999. V roku 2000 sa Slovenská
republika pripojila k výzve OSN napĺňať Miléniové rozvojové ciele (Millenium
Developments Goals – MDGs) do roku 2015. (Hipš – Ďurišova, 2006) Posledným
aktuálnym dokumentom, ktorý k tejto problematike schválila Slovenská republika, je
Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009 – 2013 pod
záštitou gestora programu oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid. Z tejto stratégie
vyšiel aj Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2013 (NP ODA 2013),
ktorý schválila vláda Slovenskej republiky.
Uvedené fakty o členstve v medzinárodných organizáciách a zainteresovanosti
Slovenska v donorských aktivitách a z nich vyplývajúce záväzky a ich praktická
realizácia predpokladajú informovanosť a podporu občanov, ktorá je v našej
spoločnosti zatiaľ pomerne nízka. Chýba širšie povedomie verejnosti o význame
rozvojovej pomoci a problematike globálnej previazanosti vo vzájomných
súvislostiach. Zdôrazňovanie potreby solidarity, zvyšovanie informovanosti a zmeny
nášho správania by mali byť súčasťou vzdelávacieho procesu na všetkých úrovniach
školského systému.
Globálne vzdelávanie nie je na Slovensku nový fenomén. Dôležitou etapou v jeho
rozvoji bol vznik Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012
– 2016 (ďalej Národná stratégia GV), ktorá nastavila štandard globálneho vzdelávania
vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní. Vďaka finančnej podpore Programu
oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid získali mnohé mimovládne organizácie granty
na projekty, v rámci ktorých realizovali vzdelávacie aktivity priamo na školách.
V ostatnom období významnou podporou v oblasti zavádzania tém globálneho
vzdelávania do škôl sú projekty slovenských mimovládnych organizácií v spolupráci
so zahraničnými partnermi, spolufinancované Európskou komisiou v rámci
finančného inštrumentu pre rozvojovú spoluprácu (DCI). Európske projekty majú
vyššie finančné alokácie a dávajú možnosť pracovať na viacročných projektoch
s väčším vplyvom na cieľové skupiny. (Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na
roky 2012 – 2016). V roku 2016 skončila platnosť Národnej stratégie pre globálne
vzdelávanie na roky 2012 – 2016. V období, keď bola stratégia v platnosti, zároveň
prebehlo na Slovensku GENE (Global Education Network Europe) peer review. Správa
z GENE peer review poskytuje prehľad o stave globálneho vzdelávania na Slovensku
a poskytuje vyhliadky na zlepšenie globálneho vzdelávania. Načrtáva kľúčové
postrehy a odporúčania pre budúcnosť globálneho vzdelávania na Slovensku,
z ktorého vyplynulo niekoľko odporúčaní pre Slovensko. V súčasnosti sa reflektuje
napĺňanie stratégie a odporúčaní GENE (Global Education Network Europe)
a zároveň prebiehajú diskusie s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych
záležitostí SR (MZVaEZ SR) v súvislosti s tvorbou novej „Národnej stratégie
globálneho vzdelávania“.
Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na roky 2012 až 2016 uvádza prehľad
medzinárodných dokumentov a medzinárodných organizácii, ktoré vytvárajú
východiská pre rozvoj globálneho vzdelávania na Slovensku. Organizácia spojených
národov (OSN) venovala podpore vzdelávania a osvety vedúcej k zodpovednosti za
náš svet osobitnú kapitolu programového dokumentu Agenda 21, ktorý bol schválený
na konferencii v Rio de Janeiro v roku 1992. Zásadným dokumentom určujúcim
ďalšie smerovanie medzinárodnej rozvojovej spolupráce sa stala Miléniová
deklarácia, v rámci ktorej boli prijaté v roku 2000 za účasti 189 štátov Miléniové
rozvojové ciele OSN s cieľom zníženia chudoby a odstránenia hlavných problémov
rozvojového sveta. Zvyšovanie povedomia o Miléniových rozvojových cieľoch (MDGs)
sa stalo významnou súčasťou agendy globálneho vzdelávania. Organizácia UNESCO
vyhlásila Dekádu UNESCO pre vzdelávanie k udržateľnému rozvoju na roky 2005 –
2014. Vďaka miliónom ľudí, ktorí sa zapojili do plnenia miléniových rozvojových
cieľov a masívnej celosvetovej podpore, sa podarilo urobiť značný pokrok. Ďalším
kľúčovým hráčom v oblasti rozvoja globálneho vzdelávania je Európska únia (EÚ),
ktorá v roku 2005 vydala na úrovni Rady Európskej únie, zástupcov vlád členských
krajín EÚ (vrátane SR), Európskej komisie a Európskeho parlamentu spoločné
vyhlásenie o rozvoji, tzv. Európsky konsenzus o rozvoji, ktorý nastolil hlavné výzvy
potrebné pre podporu znižovania chudoby vo svete a podpory trvalo udržateľného
rozvoja. Menované inštitúcie sa zaviazali podporiť zvyšovanie povedomia obyvateľov
o rozvojových krajinách s podporou rozvojového vzdelávania ako nástroja týchto
cieľov. Spoločný dokument bol tiež základom pre budúcu tvorbu Európskej stratégie
rozvojového vzdelávania. Dodatok dokumentu, venovaný rozvojovému vzdelávaniu,
bol prijatý v roku 2007 pod názvom: Európsky konsenzus o rozvoji: príspevok
k rozvojovému vzdelávaniu a zvyšovaniu informovanosti. V dokumente boli
definované hlavné ciele týkajúce sa rozvojového vzdelávania a stratégie na ich
dosiahnutie. Jedným z hlavných stanovených cieľov je zvýšenie kritického povedomia
verejnosti o príčinách a následkoch a odstraňovania globálnej chudoby. Európska
komisia prostredníctvom DEVCO od roku 1979 vyčleňuje finančné prostriedky pre
mimovládne organizácie na projekty rozvojového vzdelávania a verejnej
informovanosti.
Ďalším dôležitým európskym dokumentom, ktorý sa zaoberá globálnym vzdelávaním,
je dokument Maastrichtská Deklarácia globálneho vzdelávania. Tento dokument bol
prijatý a schválený v roku 2002. V rámci tejto deklarácie sa členovia zaviazali
podporovať globálne vzdelávanie v rôznych štátoch Európy najmä v záujme
podporovania vtedy prijatých Miléniových rozvojových cieľov a trvalo udržateľného
rozvoja sveta. Deklarácia zdôrazňovala dôležité aspekty vzdelávania, ako sú kritické
myslenie smerujúce k demokraticky zmýšľajúcemu občanovi so zmyslom pre väčšiu
spravodlivosť a dodržiavanie ľudských práv. Zástupcovia národných vlád sa zaviazali
k spolupráci medzi rôznymi rezortmi, ako sú ministerstvo zahraničných veci,
obchodu, životného prostredia a zároveň k spolupráci „Severu s Juhom“.
Maastrichtská deklarácia pracuje s definíciou globálneho vzdelávania, ktorú
zverejnilo North South Centre Council of Europe (NSC).
V roku 2008 bol Radou Európy publikovaný dokument Usmernenie pre globálne
vzdelávanie. Dokument má slúžiť ako usmernenie najmä pre pedagógov vo
formálnom aj neformálnom vzdelávaní v oblasti globálneho vzdelávania. V rámci
Európy pôsobí celý rad medzinárodných inštitúcií, ktoré sa venujú globálnemu
vzdelávaniu a zároveň sa snažia spolupracovať s Európskou komisiou a Radou
Európy a v rôznych partnerských zoskupeniach v prospech globálneho vzdelávania.
North-South Centre (NSC) vzniklo pri Rade Európy v roku 1989 s cieľom poskytnúť
rámec pre európsku spoluprácu pre zvyšovanie povedomia verejnosti o globálnej
interdependencii, podporovať solidaritu, rešpekt pre ľudské práva, demokraciu
a vládu zákona. Členmi je 22 štátov, z toho 10 z Európskej únie. V súčasnej dobe
pracuje NSC na zavedení európskej normy pre globálne vzdelávanie prostredníctvom
Výboru ministrov EÚ. S finančnou podporou NSC sa konal na Slovensku prvý Národný
seminár o globálnom vzdelávaní v máji 2010, na ktorom sa stretli zástupcovia
štátnych inštitúcií, pedagogických inštitúcií a mimovládnych organizácií a hodnotili
súčasnú situáciu v oblasti globálneho a rozvojového vzdelávania na Slovensku.
GENE – Global Education Network Europe je európska sieť, ktorá spája odborníkov
z národných ministerstiev a národných rozvojových agentúr v záujme podpory
koordinácie globálneho vzdelávania v Európe. V súčasnom období GENE podporuje
vypracovávanie štúdií o stave globálneho vzdelávania a národných stratégiách
v jednotlivých krajinách a presadzuje myšlienky globálneho vzdelávania v Európskej
komisii a v Európskom parlamente. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú
spoluprácu sa stala členom tejto siete.
Do rozvojového vzdelávania sú aktívne zapojené aj mnohé európske mimovládne
organizácie. Strešná organizácia pre európske mimovládne organizácie je CONCORD
v Bruseli, ktorá v rámci programu Development Education Exchange in Europe
Project (DEEEP) vytvára medzinárodnú platformu pre európske mimovládne
organizácie na výmenu skúseností a prípravu stratégií na podporu rozvojového
vzdelávania v Európe. Členom Concordu je aj slovenská Platforma mimovládnych
rozvojových organizácií.
V roku 2015 sa hlavy štátov a vlád a vysokí predstavitelia, ktorí sa stretli v sídle
Organizácie Spojených národov v New Yorku v dňoch 25. – 27. septembra 2015,
dohodli na nových globálnych cieľoch udržateľného rozvoja. Prijali historické
rozhodnutie o komplexnom a ďalekosiahlom súbore univerzálnych
a transformačných cieľov a súvisiacich čiastkových cieľov zameraných na ľudí.
Zaviazali sa vytrvalo pracovať na tom, aby celú túto agendu implementovali do roku
2030 s cieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj v jeho troch rozmeroch – ekonomickom,
sociálnom a environmentálnom – vyváženým a integrovaným spôsobom. Obsah
dokumentu Agenda 2030 je výsledkom bezpochyby najinkluzívnejšieho
konzultačného procesu OSN. Jeho ciele vznikli príspevkom všetkých sektorov
spoločností, všetkých aktérov medzinárodného spoločenstva zo všetkých regiónov
sveta. Všetky členské štáty OSN, odborníci, zástupcovia občianskej spoločnosti
i súkromného sektora, teda milióny ľudí z celého sveta, sa zaviazali realizovať tento
program. Je reakciou na problémy celej planéty a kladie si za cieľ posilniť blaho
všetkých ľudí. Agenda 2030 je komplexným súborom priorít na dosiahnutie cieľa
udržateľného rozvoja. Nadväzuje na Miléniové rozvojové ciele (Millenium
Development Goals – MDGs) z roku 2000, ktoré boli vôbec prvou spoločnou víziou
a široko akceptovaným rámcom pre globálny rozvoj. Kým MDGs sa zameriavali
hlavne na rozvojové krajiny a vykorenenie extrémnej chudoby, ambíciou Agendy
2030 a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja je usmerňovať ekonomickú, sociálnu
a environmentálnu premenu všetkých krajín sveta vrátene tých rozvinutých
a reagovať tak na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí.