;)
Palmový olej nájdete v takmer každom druhom výrobku, ktorý kúpite v supermarkete. Od šampónov, cez rúže na pery až po margaríny a čokoládu. Je to jeden z najvýnosnejších poľnohospodárskych produktov, zároveň však spôsobuje obrovské environmentálne škody. Mali by sme sa mu teda vyhýbať? Ako pri mnohých iných kontroverzných témach, ani pri tejto nie je jednoduché nájsť jednoznačnú odpoveď.
Olej, ktorý je všade
V našich zemepisných šírkach si pod rastlinným olejom predstavíme najskôr slnečnicový alebo repkový olej, ktoré sa nám spájajú so žltými rozkvitnutými lánmi repky olejnej alebo dohneda sfarbenými poliami dozrievajúcich slnečníc. Na juhu Európy by bola táto predstava spájaná skôr s pravidelne vysádzanými olivovníkmi hájmi a v tropickom pásme zas s obrovskými farmami palmy olejnej. Práve olej z tejto plodiny sa v globalizovanom priemysle čoraz častejšie dostáva aj na Slovensko a dopyt po ňom stále prudko stúpa v celom svete. Dôvodmi sú rastúci počet svetového obyvateľstva a jeho spotreba, nízka cena palmového oleja, ale aj jeho veľmi široké možnosti uplatnenia – v potravinárstve, priemysle či ako „ekologický“ bio-doplnok do pohonných hmôt. Globálna produkcia palmového oleja sa preto za ostatných desať rokov zdvojnábila a v súčasnosti je najobchodovanejším rastlinným olejom na svete.
Ak v ruke stlačíte plod palmy olejovej, veľký asi ako vlašský orech, vytriskne z neho oranžovo-červená olejová tekutina. Farmári v Indonézii a Malajzií, odkiaľ pochádza 90 % celkovej svetovej produkcie, odrezávajú z paliem veľké zhluky týchto plodov pomocou teleskopických tyčí. V tom momente si málokto uvedomí, čo všetko sa za touto surovinou skrýva. Palmy rastú na obrovských upravených plochách, kde často len pred niekoľkými rokmi rástol dažďový les. A pestovanie palmy olejovej je také výnosné, že plocha, na ktorých rastie sa neustále zväčšuje. Problémom je, že sa tak deje veľmi často na úkor pôvodných dažďových lesov.
Dobré i zlé správy
Palma olejná poskytuje až 9-krát vyššie hektárové výnosy ako iné alternatívy v oblasti rastlinných olejov. Potrebuje teda oveľa menšiu plochu na výrobu rovnakého množstva oleja. Takisto potrebuje menej umelých hnojív a pesticídov ako jeho alternatívy, napríklad repka olejná. V tropických oblastiach poskytuje priemysel spojený s produkciou palmového oleja obrovské množstvo pracovných príležitostí a prispieva k ekonomickému rastu krajín.
Avšak palma olejná je hlavnou príčinou odlesnenia jedných z najhodnotnejších tropických lesov na svete – tie v Ázii sú domovom 10 % svetovej biodiverzity – rozmanitosti života v prírode. Najviditeľnejší je úbytok počtu veľkých cicavcov, ako sú tigre, orangutany, nosorožce či slony, ale odlesňovanie má značný vplyv i na globálne otepľovanie. V ostatnom období boli rozsiahle plochy Juhovýchodnej Ázie zasiahnuté požiarmi a sprievodným dymom, ktorý bol spôsobený vypaľovaním dažďových lesov. Vypaľovanie sa dialo často práve s cieľom zvýšiť plochy pre pestovanie monokultúr palmy olejnej. Keďže dopyt a produkcia palmového oleja bude pokračovať, hľadajú sa i možnosti ako znížiť negatívny dopad jeho pestovania.
Kupovať alebo bojkotovať?
Ak by celý svet prestal zo dňa na deň kupovať palmový olej, museli by sme jeho výrobu nahradiť 9-krát väčšími poľnohospodárskymi plochami. To by znamenalo viac odlesnenia, zavlažovania, používania hnojív a ešte väčšie množstvo vypustených skleníkových plynov. Preto už ani svetové environmentálne organizácie neodporúčajú bojkotovať výrobky s palmovým olejom. Alternatívou je kupovať výrobky, ktoré používajú olej certifikovaný značkou Roundtable on Sustainable Palm Oil (RSPO). Tá zaručuje, že olej nebol vypestovaný na plochách získaných odlesnením chránených lesov, miestne komunity boli spravodlivo odmenené a celkovo boli splnené prísne štandardy na jeho výrobu. 
Dnes predstavuje takto certifikovaný palmový olej pätinu svetovej produkcie a jeho podiel stále stúpa. Viacero nadnárodných firiem, práve po rozsiahlej kritike od spotrebiteľov a mimovládnych organizácii, pristúpilo k sprísneniu svojich štandardov a olej nakupujú výhradne od takto certifikovaných výrobcov.
To sa podarilo dosiahnuť pri veľkých európskych či severoamerických značkách, s omnoho menším úspechom sa aktivisti stretávajú pri výrobcoch a spotrebiteľoch z Číny alebo Indie.
Ďalšou možnosťou je zvýšenie produktivity malých, rodinných fariem, ktoré vyrábajú asi tretinu palmového oleja, ale ich výnosnosť dosahuje len polovicu a často iba tretinu veľkých a moderných fariem.
Je na nás, aký postoj zaujmeme k tomuto fenoménu, ale obzeranie si obalov alebo hľadanie informácii o pôvode palmového oleja u svetových značiek môže byť našim malým príspevkom k zvráteniu negatívnych environmentálnych trendov, ktoré zo sebou palmový olej prináša.
Téme palmového oleja sme sa venovali i pri tvorbe metodického materiálu Made in the World (prípad Nutelly) v metodickej príručke Globálne vzdelávanie v predmete geografia na stredných školách. Nájdete ho TU, na str. 36-41.
Zdroje:
WWF blog: Palm reading: Should we buy or boycott products containing palm oil?
The Economist: A recipe for sustainability
Fotografia na titulke: oneVillage Initiative, flickr.com
Obsah vzniká s podporou:
Etiópia rástla a stále rastie z nízkej základnej hodnoty, v reálnych číslach stále patrí medzi veľmi chudobné krajiny, a to dokonca i v africkom kontexte. Jej dlhodobý rast je porovnateľný s krajinami juhovýchodnej Ázie (ázijskými tigrami) v 60-tych až 80-tych rokoch. Hlavnými motormi rastu sú poľnohospodárstvo, priemysel (najmä textilný, energetický a strojársky), doprava a čínske investície. Pre Etiópiu je Čína ekonomickým vzorom a do značnej miery i politickým – je často kritizovaná za porušovanie ľudských práv a za svoj autoritatívny režim. Napriek rastu je ekonomika málo otvorená, mladí ľudia sú frustrovaní nedostatkom pracovných príležitostí. V krajine sú obrovské regionálne ekonomické i sociálne rozdiely. V porovnaní so stavom spred desiatich alebo dvadsiatich rokov však vo vzduchu cítiť zmenu a optimizmus.
Nikdy nebudú recyklovateľné 
Mesto Hamburg, druhé najväčšie mesto Nemecka sa rozhodlo, 
Koncept bieleho záchrancu
Česká republika patří k bohatším zemím světa a je členem Evropské unie, a proto poskytuje zahraniční pomoc zemím méně vyspělým. Náš systém zahraniční rozvojové spolupráce se postupně buduje. V debatách často padají otázky, kolik bychom měli na rozvojovou pomoc dávat peněz, do jakých zemí a na jaké účely by měly směřovat, kdo by měl českou pomoc koordinovat či jaká instituce by k tomu měla vzniknout. Otázkou mnohem důležitější však je, proč vůbec zahraniční pomoc poskytujeme a jaké jsou naše motivy a cíle.. Doufáme, že tento manuál přispěje nejen k širšímu pochopení globálních problémů a rozvojové spolupráce, ale i jako inspirace pro aktivní zapojení české společnosti do celosvětového úsilí skoncovat s chudobou v rámci Rozvojových cílů tisíciletí.
Táto publikácia je určená najmä profesionálnym ochrancom prírody a ochranárskej verejnosti, zrejme netreba osobitne analyzovať, prečo prírodu chránime. Malo by nás však zaujímať, ako ju chránime a či ju chránime efektívne a to z dvoch príčin:
