Palmový olej – kupovať alebo bojkotovať?

Palmový olej nájdete v takmer každom druhom výrobku, ktorý kúpite v supermarkete. Od šampónov, cez rúže na pery až po margaríny a čokoládu. Je to jeden z najvýnosnejších poľnohospodárskych produktov, zároveň však spôsobuje obrovské environmentálne škody. Mali by sme sa mu teda vyhýbať? Ako pri mnohých iných kontroverzných témach, ani pri tejto nie je jednoduché nájsť jednoznačnú odpoveď.

Olej, ktorý je všade

V našich zemepisných šírkach si pod rastlinným olejom predstavíme najskôr slnečnicový alebo repkový olej, ktoré sa nám spájajú so žltými rozkvitnutými lánmi repky olejnej alebo dohneda sfarbenými poliami dozrievajúcich slnečníc. Na juhu Európy by bola táto predstava spájaná skôr s pravidelne vysádzanými olivovníkmi hájmi a v tropickom pásme zas s obrovskými farmami palmy olejnej. Práve olej z tejto plodiny sa v globalizovanom priemysle čoraz častejšie dostáva aj na Slovensko a dopyt po ňom stále prudko stúpa v celom svete. Dôvodmi sú rastúci počet svetového obyvateľstva a jeho spotreba, nízka cena palmového oleja, ale aj jeho veľmi široké možnosti uplatnenia – v potravinárstve, priemysle či ako ekologický bio-doplnok do pohonných hmôt. Globálna produkcia palmového oleja sa preto za ostatných desať rokov zdvojnábila a v súčasnosti je najobchodovanejším rastlinným olejom na svete.

Ak v ruke stlačíte plod palmy olejovej, veľký asi ako vlašský orech, vytriskne z neho oranžovo-červená olejová tekutina. Farmári v Indonézii a Malajzií, odkiaľ pochádza 90 % celkovej svetovej produkcie, odrezávajú z paliem veľké zhluky týchto plodov pomocou teleskopických tyčí. V tom momente si málokto uvedomí, čo všetko sa za touto surovinou skrýva. Palmy rastú na obrovských upravených plochách, kde často len pred niekoľkými rokmi rástol dažďový les. A pestovanie palmy olejovej je také výnosné, že plocha, na ktorých rastie sa neustále zväčšuje. Problémom je, že sa tak deje veľmi často na úkor pôvodných dažďových lesov.

Dobré i zlé správy
Palma olejná poskytuje až 9-krát vyššie hektárové výnosy ako iné alternatívy v oblasti rastlinných olejov. Potrebuje teda oveľa menšiu plochu na výrobu rovnakého množstva oleja. Takisto potrebuje menej umelých hnojív a pesticídov ako jeho alternatívy, napríklad repka olejná. V tropických oblastiach poskytuje priemysel spojený s produkciou palmového oleja obrovské množstvo pracovných príležitostí a prispieva k ekonomickému rastu krajín.

Avšak palma olejná je hlavnou príčinou odlesnenia jedných z najhodnotnejších tropických lesov na svete – tie v Ázii sú domovom 10 % svetovej biodiverzity – rozmanitosti života v prírode. Najviditeľnejší je úbytok počtu veľkých cicavcov, ako sú tigre, orangutany, nosorožce či slony, ale odlesňovanie má značný vplyv i na globálne otepľovanie. V ostatnom období boli rozsiahle plochy Juhovýchodnej Ázie zasiahnuté požiarmi a sprievodným dymom, ktorý bol spôsobený vypaľovaním dažďových lesov. Vypaľovanie sa dialo často práve s cieľom zvýšiť plochy pre pestovanie monokultúr palmy olejnej. Keďže dopyt a produkcia palmového oleja bude pokračovať, hľadajú sa i možnosti ako znížiť negatívny dopad jeho pestovania.

Kupovať alebo bojkotovať?
Ak by celý svet prestal zo dňa na deň kupovať palmový olej, museli by sme jeho výrobu nahradiť 9-krát väčšími poľnohospodárskymi plochami. To by znamenalo viac odlesnenia, zavlažovania, používania hnojív a ešte väčšie množstvo vypustených skleníkových plynov. Preto už ani svetové environmentálne organizácie neodporúčajú bojkotovať výrobky s palmovým olejom. Alternatívou je kupovať výrobky, ktoré používajú olej certifikovaný značkou Roundtable on Sustainable Palm Oil (RSPO). Tá zaručuje, že olej nebol vypestovaný na plochách získaných odlesnením chránených lesov, miestne komunity boli spravodlivo odmenené a celkovo boli splnené prísne štandardy na jeho výrobu. Dnes predstavuje takto certifikovaný palmový olej pätinu svetovej produkcie a jeho podiel stále stúpa. Viacero nadnárodných firiem, práve po rozsiahlej kritike od spotrebiteľov a mimovládnych organizácii, pristúpilo k sprísneniu svojich štandardov a olej nakupujú výhradne od takto certifikovaných výrobcov.
To sa podarilo dosiahnuť pri veľkých európskych či severoamerických značkách, s omnoho menším úspechom sa aktivisti stretávajú pri výrobcoch a spotrebiteľoch z Číny alebo Indie.
Ďalšou možnosťou je zvýšenie produktivity malých, rodinných fariem, ktoré vyrábajú asi tretinu palmového oleja, ale ich výnosnosť dosahuje len polovicu a často iba tretinu veľkých a moderných fariem.

Je na nás, aký postoj zaujmeme k tomuto fenoménu, ale obzeranie si obalov alebo hľadanie informácii o pôvode palmového oleja u svetových značiek môže byť našim malým príspevkom k zvráteniu negatívnych environmentálnych trendov, ktoré zo sebou palmový olej prináša.

Téme palmového oleja sme sa venovali i pri tvorbe metodického materiálu Made in the World (prípad Nutelly) v metodickej príručke Globálne vzdelávanie v predmete geografia na stredných školách. Nájdete ho TU, na str. 36-41. 

Zdroje: 

WWF blog: Palm reading: Should we buy or boycott products containing palm oil?

The Economist: A recipe for sustainability

Fotografia na titulke: oneVillage Initiative, flickr.com

Obsah vzniká s podporou:

 

 

Metodika čtenářství

V příručce se dočtete :

  • Proč rozvíjet čtenářství a zároveň PT?
    Anotace: Očekávané výstupy ve čtenářství; pojem a definice čtenářské gramotnosti; Nosné myšlenky čtenářství
  • Nutné podmínky pro rozvoj ČG v souvislosti s průřezovými tématy
    Anotace: Pravidla a zásady; Prostředí a materiální zajištění; Organizace a plánování roku a dne, Dovednosti učitele
  • Čtení s porozuměním
    Anotace: Revoluce v chápání pojmu čtení s porozuměním; Čtenářské dovednosti a strategie; Ukázka práce s textem
  • Mýty o čtenářství a čtenářské gramotnosti
    Anotace: Pět převažujících názorů na čtenářství, které je třeba vyvrátit
  • Postup vzniku lekce, ve které je využito aktuálních témat a zároveň je rozvíjeno průřezové téma a čtenářství
    Anotace: Popis procesu tvorby UJ Krysař, ve které je propojen oborový cíl s cílem z oblasti čtenářství
  • Postup zavádění rozvoje čtenářství do výuky
    Anotace: Na základě kroků k implementaci PTaČ do výuky popsaný model, jak mohou učitelé rozvíjet ve výuce čtenářství; Ukázka lekce a rozbor čtenářských cílů
  • Postup zavádění rozvoje čtenářství do výuky
    Anotace: Na základě kroků k implementaci PTaČ do výuky popsaný model, jak mohou učitelé rozvíjet ve výuce čtenářství; Ukázka lekce a rozbor čtenářských cílů
  • Sady textů
    Anotace: Knihy pro děti a mládež, které jsou pro žáky atraktivní a zároveň je možné je využít při výuce směřující k cílům průřezových témat a čtenářství. Materiál obsahuje anotaci knihy, ukázku z knihy, nosnou myšlenku (hlavní sdělení textu, které se vztahuje k průřezovým tématům), a u některých knih i nápady, jak knihu či její části využít ve škole.

Logické fauly, alebo ako argumentovať proti manipulátorom

V súvislosti so stavom slovenského školstva sa často hovorí, že nevedie žiakov ku kritickému mysleniu. Mohli by sme dodať, že mladým ľuďom chýba i schopnosť argumentovať a efektívne komunikovať.

Ak ste niekedy strávili čas na sociálnych sieťach alebo diskusných fórach na internete, či pred televíziou sledujúc poltické debaty, isto ste zachytili argumenty, ktoré pre vás postrádali logiku, boli manipulatívne, klamlivé alebo zavádzajúce. Takéto techniky tiež bývajú obľúbenou súčasťou argumentácie propagandy a manipulátorov. V tomto kontexte sa čoraz častejšie spomínajú takzvané logické alebo argumentačné fauly alebo klamlivé argumenty (z angl.: logical fallacies).

Hoci boli rozlišované už Aristotelom, na školách sa o nich dodnes neučíme. Logické fauly majú svoje “šablóny”. Existuje celý rad štúdii, materiálov, kníh, vídeí a infografík, ktoré vám pomôžu logické klamy pochopiť, rozpoznať a prípadne i použiť (nielen) vo vyučovaní. Možno použiť niektoré z kvalitných zdrojov, ktoré sú verejne prístupné.

Aj do slovenského jazyka bola preložená veľmi pekná Ilustrovaná Kniha zlých argumentov. Možno si ju zakúpiť alebo voľne stiahnuť TU.

 

Rozprávame sa o téme A
Náš protivník nemá dostatočný argument, a tak nastolí tému B s dojmom, že sa témy A týka (pričom sa jej vôbec netýka).
Téma A odchádza do úzadia a nahrádza ju téma B

Je to klasický argumentačný faul, tzv. Červený sleď, ktorého cieľom je odviezť stopu k nesúvisiacej téme. Názov vznikol podľa historky, v ktorej sa údeným sleďom tahaným cez územie lovu nechali odviesť psy zo stopy.

Medzi ďalšie patrí napríklad faul Slamený panák (tzv Straw man). Jeho podstatou je nahradenie vašeho argumentu takým, ktorý ho pokryví alebo preženie a následne naň zaútočiť.

Príklad:

A: Myslím si, že každý má právo byť chránený pred nenávistnými prejavmi, aj tými na internete.

B: Takže ty chceš zavádzať cenzúru? To už tu bolo. Takí, ako si ty, sú pre slobodu nebezpečnejší, ako nacisti (komunisti).

Príklad sme si požičali z pekne pripravených textov a príkladov, ktoré nájdete na webe hatefree.cz

Do českého jazyka zas boli preložené vizualizácie argumentačných faulov z anglického jazyka (z amerického originálu TU), ktoré pripravili v brnenskom Centre Občasnkého vzdělávávní. Sú dostupné v niekoľkých farebných a veľkostných formátoch, čiže sa s nimi dá dobre pracovať i v škole. Nájdete ich TU.

Pekný a jednoduchý zoznam logických klamov nájdete aj na slovenskej či českej wikipédii. Odporúčame skôr český text.

Niektoré zdroje alebo pekné popisy nájdete aj na portále, ktorý ponúka učebné texty a inšpirácie pre učiteľov občianskej náuky TU.

V anglickom jazyku nájdete pod heslom “logical fallacies” množstvo edukatívych videí, ktoré dobre vysvetľujú jednotlivé kategórie logických alebo argumentačných faulov i s príkladmi. Napríklad TU alebo tu:

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1603″,”attributes”:{“alt”:”Moving the Goal Posts Fallacy | Idea Channel | PBS Digital Studios”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

Foto na titulke: Kniha zlých argumentov 

Obsah vzniká s podporou: 

Nečakané ekonomické tigre – Rwanda a Etiópia

V októbri roku 1984 ukázala britská televízia BBC zábery z Etiópie, ktoré prezentovali hrôzostrašné, priam biblické dôsledky hladomoru v tejto “najstaršej” africkej krajine. Hladomor zasiahol milióny ľudí a dôsledkom bolo asi 400-tisíc obetí. Zábery inšpirovali hudobníka Boba Geldofa k zorganizovaniu charitatívnej superskupiny “Band AId” a pomocou satelitu bol koncert vysielaný do celého sveta, prvýkrát v takomto rozsahu.

Hoci sa často uvádza, že príčinou hladomoru bolo dlhotrvajúce sucho, hlavným dôvodom bolo porušovanie ľudských práv, občianska vojna a zlá riadenie krajiny politikmi. Sucho len urýchlilo a zväčšilo rozsah hladomoru. Krajina bola v polovici 80-tych rokoch na kolenách a stala sa jedným zo symbolom zlyhania kontinentu v období studenej vojny.

Africký tiger s čiernym obrazom minulosti
Po tridsiatich rokoch sa o Etiópii hovorí ako o africkom ekonomickom tigrovi. V krajine otvorili prvé africké metro a v roku 2015 mala najrýchlejšie rastúcu ekonomiku na svete. Počas takmer celej ostatnej dekády rástla etiópska ekonomika medziročne asi o 10 % a žije v nej 2700 dolárových milionárov. Ako je možné, ak krajina nemá žiadne významné ložiská nerastných surovín, prístup k moru a z troch strán susedí so štátmi, ktoré sú prakticky v rozklade (Somálsko, Eritrea a Južný Sudán)?

“Keď doma pozerám televíziu a vidím zábery z hladomoru z 80-tych rokov, čudujem sa, prečo to na BBC stále ukazujú, keď sa u nás veci tak zlepšili? Je to pre nás bolestivé. Vieme, že je to časť našej histórie, ale chceme sa sústrediť na súčasnosť.”
Amare Abebaw, podnikateľ

Metro v Addis Abebe, hlavnom meste EtiópieEtiópia rástla a stále rastie z nízkej základnej hodnoty, v reálnych číslach stále patrí medzi veľmi chudobné krajiny, a to dokonca i v africkom kontexte. Jej dlhodobý rast je porovnateľný s krajinami juhovýchodnej Ázie (ázijskými tigrami) v 60-tych až 80-tych rokoch. Hlavnými motormi rastu sú poľnohospodárstvo, priemysel (najmä textilný, energetický a strojársky), doprava a čínske investície. Pre Etiópiu je Čína ekonomickým vzorom a do značnej miery i politickým – je často kritizovaná za porušovanie ľudských práv a za svoj autoritatívny režim. Napriek rastu je ekonomika málo otvorená, mladí ľudia sú frustrovaní nedostatkom pracovných príležitostí. V krajine sú obrovské regionálne ekonomické i sociálne rozdiely. V porovnaní so stavom spred desiatich alebo dvadsiatich rokov však vo vzduchu cítiť zmenu a optimizmus.

Ako vystavať krajinu po genocíde?
Desať rokov po etiópskom hladomore zasiahla malú stredoafrickú krajinu, Rwandu, ešte horšia katastrofa. Genocída si vyžiadala dvakrát toľko obetí ako etiópsky hladomor, a to v krajine, ktorá má asi polovičnú rozlohu a dvojnásobok obyvateľov ako Slovensko.

Avšak nečakaný scenár sa aj tu opakoval. Rwanda je, podobne ako Etiópia, vnútrozemská krajina bez väčších zdrojov nerastných surovín a výrazného potenciálu (s výnimkou turistického ruchu a kvalitnej pôdy). Napriek tomu dokázala v priebehu krátkeho času obrátiť prakticky všetky negatívne sociálne a ekonomické ukazovatele. Hoci stále patrí medzi veľmi chudobné krajiny, index vnímania korupcie má priaznivejší ako Slovensko. Rwandský prezident, Kigame, chce vytvoriť ekonomický model pre celý kontinent – jeho vzorom sa stal Singapur – malá ázijská krajina, ktorá postavila svoj rast na stabilite, inováciách a vzdelaní. Ďalšou paralelou je, že Singapur podobne ako Rwanda dnes, bol najmä v počiatkoch svojho rastu autoritatívnym režimom. Kigame zrušil v Rwande etnické delenie, ktoré predznamenalo genocídu, ale tiež prenasleduje politických oponentov a média.

Turisti, ktorých počet v Rwande rýchlo rastie sú prekvapení poriadkom. Rwanda už pred viacerými rokmi zakázala plastové sáčky a obmedzuje používanie plastových fliaš. Cesty sú v dobrom stave, rýchlosť sa dodržiava a ak porušíte dopravné predpisy, dostanete pokutu s bločkom. V rebríčku krajín podľa toho, ako ľahko sa v nich robí biznis sa umiestňuje na úrovni Grécka.

Medzi trinástimi najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami (podľa predpokladu) v roku v rokoch 2014-2017 sa podľa Svetovej banky umiestnilo až šesť afrických krajín. Čoraz častejšie je Afrika označovaná za kontinent nádeje či dokonca budúcnosti. Na Slovensku sa tak tento kontinent dodnes v médiách málo prezentuje a prevláda stereotypný obraz konfliktov, hladu a nedostatku. Aj preto vydalo OZ Človek v ohrození publikáciu Afrika – mýty a fakty, v ktorej vyvracalo zaužívané mýty o Afrike. Stiahnuť si ju môžete TU.

Foto na titulke: Dave Proffer, Wikimedia

Obsah vzniká s podporou: 

 

 

Jednorázové kávové kapsule – čo sa za nimi skrýva?

Ľudia majú radi veci, ktoré im zjednodušujú život. Supermarkety a internetové obchody sú ich plné a je len na nás, spotrebiteľoch, či sa rozhodneme, či stoja za to. A hoci príprava kávy nepatrí medzi úkony, ktoré nás stoja veľa času a námahy, aj tu sa s úspechom predávajú výrobky, ktoré nám ich prípravu majú zjednodušiť a ušetriť nám čas. Na trhu sú jednorázové kávové kapsule a prístroje, ktoré vám pripravia kávu jedným dotykom tlačidla.

Problémom je však odpad, ktorý pri tom vzniká. Ak by ste položili vedľa seba všetky kávové kapsule, ktoré boli dodnes použité len firmou Keurig (najväčší výrobca v USA), 12-krát by obkolesili rovník. A veľká väčšina z nich nebola zrecyklovaná. Alebo skôr, skoro žiadne z nich neboli zrecyklované.
Jedna kapsula obsahuje 6 až 11 gramov kávy a asi 3 gramy plastu a hliníka, surovín, ktoré sú za normálnych okolností veľmi ľahko recyklovateľné a zároveň sú vyrobené z neobnoviteľných zdrojov. Problémom je práve kombinácia viacerých surovín v relatívne malom obsahu, ktorá znemožňuje ich recykláciu.

Nikdy nebudú recyklovateľné
Popularita kávy z jedorázových kapsúl prudko rastie. Od roku 2011 sa ich predaj v Západnej Európe strojnásobil. Firma Keurig ich v roku 2014 predala takmer 10 miliárd a len 5 percent z nich bolo recyklovateľných, ale pravdepodobne i tie skončili na skládke alebo v spaľovni. Nespresso (značka nadnárodnej korporácie Nescafé) ich do roku 2012 predala 27 miliárd.

Firmy, ktoré kávovary predávajú, používajú podobnú stratégiu ako tlačiarne alebo holiace strojčeky. Kávovary predávajú relatívne lacno, ale zarábajú na predaji kapsúl. Za pol kilogramu kávy v kapsuliach zaplatíte viac ako 20 EUR, násobok toho, koľko stojí mletá káva v obchode.
Väčšina spotrebiteľov si neuvedomuje ani environmentálne dôsledky takéhoto správania. Podľa výskumu vo Veľkej Británii si 10 % respondentov myslelo, že kávové kapsule sú pre životné prostredie veľmi zlé, ale na druhej strane až 22 % doma prístroj na výrobu takejto kávy doma vlastnilo.

„Nemám to. Je to príliš drahé na používanie. A urobiť prekvapkávanú kávu nie je rozhodne nijako komplikované“ povedal John Sylvan, z Keurig K-Cups, vynálezca systému kávových kapsúl. „Nezáleži na tom, čo hovoria, tieto veci nikdy nebudú recyklovateľné. Niekedy sa cítim zle z toho, že som ich vynašiel,“ dodáva.

Nie z našich daní

Mesto Hamburg, druhé najväčšie mesto Nemecka sa rozhodlo, že situáciu, aspoň na svojom území, zmení. V ‘zelených’ reguláciach Hamburgu z januára tohto roku sa definuje, že ‘Kaffeekapselmaschinen,’ alebo kávovary na kapsulovú kávu sa zakazujú vo všetkých vládnych budovách. Hamburg sa tak stal prvým veľkým mestom, ktoré k takémuto kroku pristúpilo. Tieto balenia spôsobujú zbytočnú spotrebu zdrojov a produkciu odpadov, argumentuje Jan Dube, hovorca oddelenia životného prostredia a energie v Hamburgu. „My v Hamburgu si myslíme, že takéto veci by nemali byť kupované z daní našich občanov.“

Hamburg ale nie je prvým mestom, ktoré zakázalo výrobky, ktoré sú pre životné prostredie škodlivé. Mnohé, napríklad Portland v Oregone, USA už zakázali polystyrénové kávové poháre (veľmi poulárne napríklad na Vianočných trhoch v našich mestách), Mníchov zakázal jednorázové poháre a taniere či príbory už v roku 1991. Slovensko na mesto, obec alebo štátnu inštitúciu, ktorá by sa rozhodla postaviť proti zbytočnému odpadu stále čaká. 

Niektorí aktivisti sa snažia zmeniť verejnú mienku a dosiahnuť obrat v raste popularity kapsulovej kávy. Výsledkom je napríklad profesionálne spravené sci-fi apokalyptické video, v ktorých mimozemštania ničia našu Zem použitými kávovými kapsulami:

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1584″,”attributes”:{“alt”:”Kill the K-Cup”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

foto na titulke: wikipedia. org, autor: Andrés Nieto Porras

Obsah vzniká s podporou: 

Voluntourismus – alebo má dobrovoľnícka práca v chudobnejších krajinách zmysel?

„Našou prácou v sirotinci bolo postaviť knižnicu”, spomína vo svojom článku bývalá dobrovoľníčka Pippa Biddle, ktorá strávila dva týždne v Tanzáni. Za to, aby mohla denne stavať šesť hodín hrubú stavbu knižnice a následne stráviť týždeň na safari zaplatila 3 tisíc dolárov. „Ukázalo sa, že naša skupina elitných študentov zo súkromnej školy bola taká zlá v základných konštrukčných prácach, že každú noc museli miestni muži tehly, ktoré sme naskladali zbúrať a postaviť ich nanovo. Takže keď sme sa ráno zobudili, neboli sme si vedomí nášho zlyhania. Zlyhali sme tak v základnej podstate, prečo sme tam vlastne prišli. Bolo by bývalo finančne omnoho účinnejšie, stimulujúcejšie pre miestnu ekonomiku a efektívnejšie pre sirotinec zobrať naše peniaze a najať na stavbu miestnych robotníkov.”

Voluntourizmus – fenomén 21.storočia
Dvomi hlavnými motiváciami mladých ľudí, ktorí odchádzajú do krajín Globálneho Juhu (tzv. „rozvojových” krajín) pracovať ako dobrovoľníci je “niečo zmeniť” a „dosiahnuť niečo pozitívne pre ostatných”. Táto motivácia láka každoročne tisícky ľudí rôzneho veku, aby venovali svoj čas a peniaze tomuto dobrému úmyslu. Fenomén dobrovoľníctva v chudobných krajinách nabral taký veľký rozmer, že už je označovaný novým slovom – voluntourism (z angl. volunteer – dobrovoľník a tourism – turista). Tak ako Pippa Biddle, aj mnohé iné mimovládne organizácie či média hodnotia tento fenomén skôr kriticky.Voluntouristami sú väčšinou idealistickí a privilegovaní ľudia rôzneho veku, ktorí majú v porovnaní s tými, ktorým prišli pomôcť extrémne rozdielny socio-ekonomický status. Často prichádzajú s minimálnymi alebo žiadnymi informáciami o miestnej histórii, kultúre a spôsobe života. Vystačia si s predstavou chudoby a domnelou potrebou komunity, kam prichádzajú. Hoci ich predstava pôsobí altruisticky, často býva ich hlavnou motiváciou túžba po dobrodružstve a nie napĺňanie potrieb komunity. Vouluntourizmus je drahý aj pre hostiace komunity – spôsobuje im vyššie náklady na stravu a ubytovanie, potrebujú extra personál, ktorý bude dobrovoľníkov sprevádzať, zabezpečovať ochranu alebo organizovať voľnočasové aktivity. V prípade práce s deťmi (napríklad v detských domovoch), sa tieto na zahraničných dobrovoľníkov často emocionálne upnú a po ich odchode, po niekoľko týždňov dlhom pobyte, zažívajú sklamanie až traumu.

V niektorých prípadoch môže zmeniť voluntourizmus ľudí, ktorým deklaruje pomoc, na komoditu. V extrémnych prípadoc Juhoafrická organizácia Human Sciences Research Council uvádza ako príklad siroty v slumoch, ktorých rodičia zomreli na AIDS. Vysoký dopyt po dobrovoľníckych pobytoch v týchto komunitách spôsobil vznik výnosného zájazdového biznisu, ktorý za peniaze ponúka klientom možnosť získať pocit, že deťom pomohli.
V niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie sú zas deti z detských domovov zneužívané na lákanie pomoci od západných turistov – či už pýytaním finančnej podpory na ulici alebo po návšteve západných turistov v detskom domove. Niektoré domovy sa špecializujú na pomoc prostredníctvom webových stránok s fotkami pekných a šťastných detí. Hlavným cieľom je však biznis založený na pocite viny. Tak vzniká absurdný trh využívajúci výčitky západných turistov z porovnania kvality ich života a detí, ktoré sú na to zneužívané. Avšak podľa UNICEF iba jedna štvrtina takýchto kambodžských detí skutočne stratila oboch rodičov.

foto: Thomas Wanhoff, flickr.comKoncept bieleho záchrancu
Voluntorizmus často posilňuje predstavu, že bez pomoci “bieleho človeka” by komunity, či krajiny v chudobných krajinách alebo celý svetadiel (Afrika) neboli schopné vymaniť sa z chudoby, chorôb a dlhoročných konfliktov.
Práve na Slovensku média rady posilňujú tento stereotyp, ktorý by možno nebol býval vznikol bez pôvodne dobre mienenej myšlienky pomoci. Stereotyp chudoby, nadradenosti bieleho človeka, beznádeje či výber šokujúcich obrazov, príbehov a tém, či dokonca nepravidvé interpretácie a informácie majú za cieľ šokovať a zvýšiť čitanosť alebo sledovanosť médií.

Samozrejme, aj dobrovoľnícke pobyty môžu byť veľmi prínosné pre miestne komunity. Ako príklad uvádza Pippa Biddle rozvojový projekt v Dominikánskej republike. Riaditeľom, programovymi lídrami a takmer celý personál okrem niekoľkých poradcov sú miestni ľudia a každý rok k nim pribudne pár vysoko kvalifikovaných odborníkov z USA, ktorí programu pridávajú skutočne pridanú hodnotu. 

Na Slovensku je príkladom dobrej praxe GLEN Slovakia, ktorý ponúka prepracovaný program prípravy a vyhodnotenia dobrovoľníckeho pobytu u nás. Zdôrazňuje viac dôležitosť ponávratových aktivít a nie prínos samotného dobrovoľníckeho pobytu.
Program slovenskej oficiálnej rozvojovej spolupráce, Slovakaid, dlhodobo podporuje dobrovoľnícke pobyty realizované prostredníctvom slovenských mimovládnych organizácii v zahraničí. Avšak okrem krátkeho prípravného tréningu dodnes nemá zabezpečenú systematickejšiu prácu s dobrovoľníkmi počínajúc dlhodobejšou prípravou a končiac evaluácou, zreflektovaním ich pobytu a ponúknutím možností využitia ich skúseností po návrate.

Pomáhať v zahraničí alebo radšej doma?
Viaceré mimovládne organizácie argumentujú, že je efektívnejšie sústrediť sa na príčiny a nie dôsledky chudoby. Napríklad zapájaním sa do kampaní proti nespravodlivým poľnohospodárskym politikám (dotácie EÚ), do iniciatív proti ochodovaniu so zbraňami alebo za zmenu politík voči klimatickým zmenám. Prípadne pomáhať doma ľuďom, ktorí sú sociálne vylúčení – rómskym vylúčeným komunitám v osadách, bezdomovcom alebo ľuďom priamo vo svojej komunite.
Vo svojej domovskej krajine tiež môžu dobrovoľníci dostať kvalitnejší tréning, podporu a supervíziu. Avšak pre mnohých dobrovoľníkov nie sú takéto iniciatívy dostatočne atraktívne – nie sú dobrodružné, v životopise nepôsobia dosť “sexi” a nie sú takým vďačným zdrojom fotografií použiteľných na sociálnych sieťach alebo príbehov pre priateľov, ako je osobná skúsenosť v chudobnej a vzdialenej krajine. 
Dobrovoľnícka práca v zahraničí môže mať zmysel, ak majú ľudia špecifické zručnosti alebo prax (napríklad ako lekári v mimovládnej organizáci Lekári bez hraníc). Alebo ak sú si vedomí, že síce nezachránia svet (ani žiaden ľudský život), ale získajú novú perspektívu, skúseností a motivácie. Vďaka nim môžu uskutočniť zmeny na miestnej úrovni, často i s globálnym presahom.

Zdroje: 

Zdroj obrázku: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Volunteers_building.JPG
Obsah vzniká s podporou: 

Lacná ropa ako ekologická šanca

Svet zaplavuje lacná ropa. Presýtený trh môže na jednej strane nabádať k plytvaniu, no na druhej strane odrádza od novej ťažby. Svet si pritom ťažbu nových nálezísk už ekologicky nemôže dovoliť. Naopak, krajiny by mali v tejto situácii zaviesť nepopulárnu uhlíkovú daň. Continue reading “Lacná ropa ako ekologická šanca”

Kto vyrába moje oblečenie?

Nedávny sociálny experiment ukázal, že ľudia sú ochotní kúpiť si aj neprimerane lacné oblečenie. Ak sa však dozvedia o širšom kontexte, v akom bolo tričko vyrobené, nezostávajú ľahostajní. Je úlohou módnych firiem transparentne ukázať kto, kde a ako vyrába oblečenie, ktoré nakupujeme. Continue reading “Kto vyrába moje oblečenie?”

Globální problémy a rozvojová spolupráce

Česká republika patří k bohatším zemím světa a je členem Evropské unie, a proto poskytuje zahraniční pomoc zemím méně vyspělým. Náš systém zahraniční rozvojové spolupráce se postupně buduje. V debatách často padají otázky, kolik bychom měli na rozvojovou pomoc dávat peněz, do jakých zemí a na jaké účely by měly směřovat, kdo by měl českou pomoc koordinovat či jaká instituce by k tomu měla vzniknout. Otázkou mnohem důležitější však je, proč vůbec zahraniční pomoc poskytujeme a jaké jsou naše motivy a cíle.. Doufáme, že tento manuál přispěje nejen k širšímu pochopení globálních problémů a rozvojové spolupráce, ale i jako inspirace pro aktivní zapojení české společnosti do celosvětového úsilí skoncovat s chudobou v rámci Rozvojových cílů tisíciletí.

 

 

 

© Člověk v tísni, o.p.s., 2008

Nové publikácie z dielne OZ Človek v ohrození

OZ Človek v ohrození vydáva ďalšie dve nové publikácie, tentokrát určené nielen pre školy. Jedna z nich vám predstaví africký kontinent z inej perspektívy, ako ste možno zvyknutí a druhá prináša sériu 16 aktivít pre predmet umenie a kultúra na stredných školách. Continue reading “Nové publikácie z dielne OZ Človek v ohrození”

10 vecí ako zlepšiť životy ľudí a životné prostredie vo svete. Môžeme začať hneď.

Na stránke Euróspkeho roka rozvoja bol uverejnený článok Francúza Nicolas Giroux, obsahujúci praktické tipy čo môže urobiť každý z nás, aby jeho spôsob života mal menšie dopady na životné prostedie a život ľudí v iných častiach sveta. Článok plný inšpirácie. Continue reading “10 vecí ako zlepšiť životy ľudí a životné prostredie vo svete. Môžeme začať hneď.”

Rodová nerovnosť: v škole lepšie výsledky, v práci menej peňazí

Študovali dlhšie, dosahovali vyššieho vzdelania a mali tiež väčšiu nádej, že absolvujú vysokú školu – takto na tom až do šesťdesiatych rokov minulého storočia boli chlapci v porovnaní s dievčatami. Situácia dnes sa vo vzdelávaní mení a (aj) to čo je za tým, rozoberá tento článok. Continue reading “Rodová nerovnosť: v škole lepšie výsledky, v práci menej peňazí”

Nórska šou z kambodžskej továrne inšpiruje k zmene

Na svete je nový dokumentárny film, ktorý odhaľuje odvrátenú a drsnú, realistickú stránku dnešného textilného priemyslu. Rýchla móda, oblečenie a doplnky sú dostupné, lacné, často používané jednorazovo, avšak nie bez následkov. Čo s tým môžeme spraviť my? Continue reading “Nórska šou z kambodžskej továrne inšpiruje k zmene”

Komunikácia v ochrane prírody

Táto publikácia je určená najmä profesionálnym ochrancom prírody a ochranárskej verejnosti, zrejme netreba osobitne analyzovať, prečo prírodu chránime. Malo by nás však zaujímať, ako ju chránime a či ju chránime efektívne a to z dvoch príčin:

  • Prvou je rýchli civilizačný rozvoj, čo v načom geografickom a spoločenskom prostredí predstavuje synonymum neprestajne sa zvyšujúceho tlaku na prírodu. Zhoršovanie prírodného prostredia je viditeľné takmer zo dňa na deň.
  • Druhou príčinou je fakt, že do ochrany prírody investuje spoločnosť veľa penazí. Štát zriadil špecializované organizácie s možnostvom zamestnancov, do ochrany prírody a životného prostredia plynú stovky miliónov korún z verejných aj zo súkromných zdrojov. Dobrovolníci a ich organizácie zase venujú ochrane prírody množstvo energie, času a vedomostí. Je teda v našom spoločnom záujme, aby sa týmito prostriedkami neplytvalo a aby boli dobre využité, čiže aby zdroje, ktoré sme vynaložili, mali naozaj požadovaný efekt.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Autori: Ján Roháč, Andrej Gašpar
Vydala Nadácia EKopolis, 2007

Vzdelávacie projekty Svet medzi riadkami

Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov (2015-2017)
Pilotný projekt sme realizovali v spolupráci s Človekom v ohrození, Katedrou žurnalistiky FiF UK a Hospodárskymi novinami. S finančnou podporou SlovakAid (aktivity a podujatia projektupromomateriály k projektu, mediálne výstupy o projekte).

Globálne rozvojové vzdelávanie pre budúcich novinárov (2017-2019)
Projekt realizujeme v spolupráci Človekom v ohrození, Katedrou žurnalistiky FiF UK, Katedrou žurnalistiky FiF UKF a Hospodárskymi novinami. Ako asociovaný partner v rámci projektu vystupuje Liga za ľudské práva. S finančnou podporou SlovakAid.

Media, Minorities & Migration (2017-2020)
Medzinárodný projekt realizujeme v spolupráci s Ligou za ľudské práva, pod vedením medzinárodnej organizácie Minority Rights Group International. Ďalšími partnermi sú Gender Project for Bulgaria a Krakovskou ekonomickou univerzitou. Ako asociovaní partneri v rámci projektu vystupujú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK. Projekt spolufinancuje Európska komisia.

People between the Lines (2018-2020)
Medzinárodný projekt realizujeme pod vedením organizácie Člověk v tísni. Partnermi za Slovensko sú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK, v Čechách okrem Člověka v tísni aj Katedra žurnalistiky FSV UK v Prahe a v Estónsku organizácia Mondo a Katedra médií na univerzite v Tallinne. Projekt spolufinancuje Európska komisia.

Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami

Greenwashing: ako to vyzerá, keď sa firmy “farbia na zeleno”?

Byť zelený je dnes in. V súvislosti so zmenami klímy význam zeleného marketingu rastie a firmy – vrátane priemyselných podnikov – na to reagujú. Žiaľ v mnohých prípadoch klamlivo a svoj image takzvane “farbí na zeleno”. Greenwashingom, klamlivým environmentálnym tvrdením, sa v roku 2009 „previnilo“ 98 % amerických firiem. V čom problematika spočíva? Continue reading “Greenwashing: ako to vyzerá, keď sa firmy “farbia na zeleno”?”