Kto vyrába moje oblečenie?

Nedávny sociálny experiment ukázal, že ľudia sú ochotní kúpiť si aj neprimerane lacné oblečenie. Ak sa však dozvedia o širšom kontexte, v akom bolo tričko vyrobené, nezostávajú ľahostajní. Je úlohou módnych firiem transparentne ukázať kto, kde a ako vyrába oblečenie, ktoré nakupujeme.

Tričko za 2 €
Tričko za 2 € dostupné v automate uprostred berlínskeho námestia. Výhodný nákup sa v okamihu mení na edukačný prostriedok, ktorý kupujúcim pripomína realitu textilného priemyslu v krajinách globálneho Juhu. Predstaví krajčírku Manishu, jednu z miliónov, ktorí lacné oblečenie vyrábajú. Jej plat je pritom 0,13 € na hodinu. Počas 16 hodín denného pracovného času tak zarobí asi 2 €. Výsledok tohto sociálneho experimentu ukazuje, že ľudia nie sú ľahostajní, pokiaľ majú informácie.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1479″,”attributes”:{“alt”:”The 2 Euro T-Shirt – A Social Experiment”,”class”:”media-image”,”style”:”float: right;”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

1 133 ľudí
24. apríla 2013 zomrelo 1 133 ľudí a 2 500 bolo zranených pri zrútený budovy textilnej fabriky Rana Plaza v Dháke v Bangladéši. Nebolo to po prvýkrát a ani posledný. Nešťastie ukázalo, ako málo rešpektu a uznania sa dostáva ľuďom, ktorí vyrábajú naše oblečenie. 78% HDP v Bangladéši tvorí práve textilný priemysel. 85 % pracovníkov v bangladéšskom textile sú ženy.

Kto, kde a ako
Rok po tragickej udalosti vznikla iniciatíva, ktorej cieľom je pripomínať ľuďom otázku „Kto vyrába moje oblečenie?” Tak vznikol 24. apríla Fashion Revolution Day – Deň módnej revolúcie a celá iniciatíva Fashion Revolution – Módna revolúcia.
Za iniciatívou stoja dizajnéri, akademici, spisovatelia, biznis lídri, či politici, ktorí požadujú systematickú zmenu v obchode s textilom.
Dnes väčšina značiek fyzicky nesleduje fabriky, ktoré vyrábajú ich oblečenie. Súčasný systém vzďaľuje svet zákazníkov a producentov. Táto vzdialenosť zľahčuje existenciu porušovania ľudských práv vo výrobných fabrikách. Nevieme skutočnú cenu vecí, ktoré si kupujeme. Výsledkom nastaveného systému a nášho dopytu je ohrozenie životného prostredia, ale aj zdravia a životov výrobcov.
Cieľom iniciatívy je preto transparentnosť systému, aby spotrebitelia vedeli, čo a kto stojí za ich oblečením. V transparentných podmienkach totiž aj zákazníci vidia ako módne značky pristupujú k svojim výrobcom na druhom konci sveta. S cieľom uchrániť si dobré meno by tak firmy viac dbali aj na pracovné podmienky vo výrobe.

Iniciatíva sa usiluje pýtať otázky, zvyšovať štandardy v priemysle a ukázať, že zmena je možná.
Značky, ktoré prinášajú textil od vzdialených výrobcov na náš trh, sa preto musia pýtať na veci ako platy, vzdelanie, pracovné podmienky, výrobný proces, jeho efektívnosť a ekologická stránka. Tieto firmy musia pravidelne fyzicky navštevovať výrobné zariadenia, aby získali lepší obraz o svojich dodávateľoch. Len tak môže dostať slovo etika v textilnom priemysle zmysel.

Priamo na stránke iniciatívy je možné vyplnením pár údajom pridať svoju požiadavku na konkrétnu spoločnosť – chcem vedieť, kto vyrobil moje oblečenie

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1480″,”attributes”:{“alt”:”Handprint”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

Móda v škole
Táto téma je prierezová a učitelia ju môžu využiť na viacerých hodinách. Na hodinách výtvarnej výchovy alebo informatiky môžu pripraviť žiaci plagáty, či informačné letáky. Témou na diskusiu sa môže stať pre etickú či náboženskú výchovu. Z pohľadu ľudských a pracovných práv, či globálnej ekonomiky je téma vhodná na hodiny náuky o spoločnosti.
Ako prierezová téma môže poslúžiť aj na väčšie školské projekty. Žiaci by mohli zisťovať krajiny pôvodu svojho oblečenia, diskutovať o tom ako spotrebiteľské správanie ovplyvňuje pracovníkov textilného priemyslu, informovať svoje okolie, či v neposlednom rade hromadne vyzvať módne značky s predajňami na Slovensku, aby transparentne ukázali zákazníkom kto, kde a ako vyrába oblečenie, ktoré nosím.

Viac k téme nájdete TU.