Nórska šou z kambodžskej továrne inšpiruje k zmene

Na svete je nový dokumentárny film, ktorý odhaľuje odvrátenú a drsnú, realistickú stránku dnešného textilného priemyslu. Rýchla móda, oblečenie a doplnky sú dostupné, lacné, často používané jednorazovo, avšak nie bez následkov. Čo s tým môžeme spraviť my? Continue reading “Nórska šou z kambodžskej továrne inšpiruje k zmene”

Komunikácia v ochrane prírody

Táto publikácia je určená najmä profesionálnym ochrancom prírody a ochranárskej verejnosti, zrejme netreba osobitne analyzovať, prečo prírodu chránime. Malo by nás však zaujímať, ako ju chránime a či ju chránime efektívne a to z dvoch príčin:

  • Prvou je rýchli civilizačný rozvoj, čo v načom geografickom a spoločenskom prostredí predstavuje synonymum neprestajne sa zvyšujúceho tlaku na prírodu. Zhoršovanie prírodného prostredia je viditeľné takmer zo dňa na deň.
  • Druhou príčinou je fakt, že do ochrany prírody investuje spoločnosť veľa penazí. Štát zriadil špecializované organizácie s možnostvom zamestnancov, do ochrany prírody a životného prostredia plynú stovky miliónov korún z verejných aj zo súkromných zdrojov. Dobrovolníci a ich organizácie zase venujú ochrane prírody množstvo energie, času a vedomostí. Je teda v našom spoločnom záujme, aby sa týmito prostriedkami neplytvalo a aby boli dobre využité, čiže aby zdroje, ktoré sme vynaložili, mali naozaj požadovaný efekt.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Autori: Ján Roháč, Andrej Gašpar
Vydala Nadácia EKopolis, 2007

Vzdelávacie projekty Svet medzi riadkami

Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov (2015-2017)
Pilotný projekt sme realizovali v spolupráci s Človekom v ohrození, Katedrou žurnalistiky FiF UK a Hospodárskymi novinami. S finančnou podporou SlovakAid (aktivity a podujatia projektupromomateriály k projektu, mediálne výstupy o projekte).

Globálne rozvojové vzdelávanie pre budúcich novinárov (2017-2019)
Projekt realizujeme v spolupráci Človekom v ohrození, Katedrou žurnalistiky FiF UK, Katedrou žurnalistiky FiF UKF a Hospodárskymi novinami. Ako asociovaný partner v rámci projektu vystupuje Liga za ľudské práva. S finančnou podporou SlovakAid.

Media, Minorities & Migration (2017-2020)
Medzinárodný projekt realizujeme v spolupráci s Ligou za ľudské práva, pod vedením medzinárodnej organizácie Minority Rights Group International. Ďalšími partnermi sú Gender Project for Bulgaria a Krakovskou ekonomickou univerzitou. Ako asociovaní partneri v rámci projektu vystupujú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK. Projekt spolufinancuje Európska komisia.

People between the Lines (2018-2020)
Medzinárodný projekt realizujeme pod vedením organizácie Člověk v tísni. Partnermi za Slovensko sú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK, v Čechách okrem Člověka v tísni aj Katedra žurnalistiky FSV UK v Prahe a v Estónsku organizácia Mondo a Katedra médií na univerzite v Tallinne. Projekt spolufinancuje Európska komisia.

Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami

Kto vyrába moje oblečenie?

Nedávny sociálny experiment ukázal, že ľudia sú ochotní kúpiť si aj neprimerane lacné oblečenie. Ak sa však dozvedia o širšom kontexte, v akom bolo tričko vyrobené, nezostávajú ľahostajní. Je úlohou módnych firiem transparentne ukázať kto, kde a ako vyrába oblečenie, ktoré nakupujeme. Continue reading “Kto vyrába moje oblečenie?”

Globální problémy a rozvojová spolupráce

Česká republika patří k bohatším zemím světa a je členem Evropské unie, a proto poskytuje zahraniční pomoc zemím méně vyspělým. Náš systém zahraniční rozvojové spolupráce se postupně buduje. V debatách často padají otázky, kolik bychom měli na rozvojovou pomoc dávat peněz, do jakých zemí a na jaké účely by měly směřovat, kdo by měl českou pomoc koordinovat či jaká instituce by k tomu měla vzniknout. Otázkou mnohem důležitější však je, proč vůbec zahraniční pomoc poskytujeme a jaké jsou naše motivy a cíle.. Doufáme, že tento manuál přispěje nejen k širšímu pochopení globálních problémů a rozvojové spolupráce, ale i jako inspirace pro aktivní zapojení české společnosti do celosvětového úsilí skoncovat s chudobou v rámci Rozvojových cílů tisíciletí.

 

 

 

© Člověk v tísni, o.p.s., 2008

GLOBÁLNA DIMENZIA V ŠKOLÁCH

Slovné spojenie „rozvojové vzdelávanie“ je na Slovensku pomerne nový pojem. Používa sa na všetkých úrovniach štúdia na označenie vzdelávacích aktivít, ktoré sa dotýkajú tém spojených s riešením globálnych a rozvojových otázok. V súčasnom globalizovanom svete sa čoraz viac dostávajú do popredia témy, ktoré súvisia so stretom kultúr, rozvojom, vzájomnou prepojenosťou všetkých krajín v ekonomickej, spoločenskej, politickej, kultúrnej, ale aj environmentálnej oblasti. Mnohé dôležité globálne otázky sa na vyučovaní nepreberajú, alebo sa im nevenuje dostatočná pozornosť.

 

 

 

Čo nájdete v príručke:

Ppríručka je použiteľná pri implementácii globálnych tém do vyučovania. Súčasne môže byť základným zdrojom informácií o aktuálnych globálnych rozvojových témach. Aby sa táto príručka stala naozaj dobrým pomocníkom, je podľa našej mienky potrebná istá teoretická príprava. Informáciám, prípadovým štúdiám, odkazom a prepojeniu so slovenskými osnovami takých tém ako Chudoba a vzťahy medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, Globalizácia a jej vplyvy, Multikulturalizmus – jednota v rozmanitosti, Klimatické zmeny sa venujeme v prvej časti príručky. Ku každej téme nájdete námety na rôzne aktivity vhodné počas vyučovacích hodín, ktoré podporujú interaktivitu žiakov. Na niektoré aktivity nadväzujú pracovné listy určené žiakom a žiačkam, ktoré môžete skopírovať a použiť priamo na vyučovacej hodine.

 

 

Vedúca autorského kolektívu: Mgr. Ivana Raslavská
Za finančnej podpory slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovak Aid
vydala OZ Človek v ohrozeníí 2007

Keď peniaze nerozhodujú

Zodpovední spotrebitelia, pomáhajú zlepšiť pracovné a životné podmienky ľudí z globálneho juhu. EÚ preto umožnila štátnym inštitúciám obstarávať aj na základe kritérií fairtrade. Myšlienku spravodlivého obchodu môžu šíriť aj školy. Ponúkame ďalší zdroj metodických príručiek. Continue reading “Keď peniaze nerozhodujú”

S globálnym vzdelávaním sa stretnete už aj v biológii a dejepise

Človek v ohrození uskutočnil pre pedagogickú ale aj nepedagogickú verejnosť, ktorá sa zaujíma o smerovanie vzdelávania na základných školách, konferenciu Globálne vzdelávanie on-line.

Na konferencii organizátori predstavili novú publikáciu k dvom predmetom biológia a dejepis pre 5. až 9. ročník základných škôl, ako aj webovú platformu globálneho vzdelávania www.globalnevzdelavanie.sk.

Konferenciu otvárala Jana Karelová, riaditeľka Človeka v ohrození: „Vzdelávanie je dôležité vo všetkých našich projektoch. Za 15 rokov existencie Človeka v ohrození sa globálne vzdelávanie stalo kľúčovou oblasťou našej práce. Záleží nám na tom, aby mládež bola zodpovedná, tolerantná, aby chápala prepájanie súvislostí.“ Každý učiteľ, ktorý globálne vzdelávanie využíva na vyučovaní vie, že žiaci sa stávajú na hodine aktívni, vyjadrujú svoje stanoviská, argumentujú. Učiteľ vystupuje už len v pozícii facilitátora.

Vytvorením metodickej príručky pre predmety biológia a dejepis pokračuje Človek v ohrození v napĺňaní Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012 – 2016. „Našim zámerom bolo obohatiť existujúce predmety o perspektívu globálneho vzdelávania. Nechceme vytvárať nové predmety, učitelia, ale aj žiaci majú čo robiť, aby stíhali štandardy,“ vysvetľuje Andrej Návojský, odborný garant príručky pre časť dejepis.

Učitelia a učiteľky nájdu v metodickej príručke pre biológiu a dejepis vysvetlenie hlavných tém globálneho vzdelávania, popis ako pracovať s príručkou alebo tipy ako využívať rôzne aktivity globálneho vzdelávania na vyučovaní. Pri obidvoch predmetoch ocenia pedagógovia podrobný popis aktivít a námetov rozdelených do jednotlivých ročníkov 5 až 9.

Príručku si môžete stiahnúť TU. Záujemcovia si môžu príručku objednať aj cez info@clovekvohrozeni.sk alebo vyzdvihnúť v organizácii Človek v ohrození, Svoradova 5, Bratislava.

Na podujatí bola predstavaná aj webová stránka www.globalnevzdelavanie.sk, ktorá úspešne prináša najnovšie informácie učiteľkám a učiteľov z oblasti globálnych tém.
Návštevníci sa mohli zúčastniť na interaktívnych workshopoch, na ktorých zažili vybrané aktivity z príručky.

Na záver konferencie sa konal krst novej metodickej príručky. Krstnými rodičmi sa stali odborní garanti príručky Janka Andrisová a Andrej Návojský, ktorí sa rozhodli krstiť netradične vodou z Dunaja.

Príbeh fľaškovej vody (Príbeh Vecí – 2. časť)

Prinášame vám 2. časť z cyklu videí Príbeh vecí. Je to príbeh sveta posadnutého vecami, príbeh lineárnemho systému kde veci vyrábame, používame a vyhadzujeme. Znečisťujeme si planétu, navzájom sa zasypávame odpadom, a pritom nás to vôbec nerobí šťastnejšími.

Jednotlivé videá hovoria o konkrétnych produktoch dennej spotreby. Aktuálny diel, ktorý prinášame, sa venuje obyčajnej fľaškovej vode. Je to typický produkt, ktorý v skutočnosti vôbec nepotrebujeme. To, ako sa takéto produkty predávajú, sa vysvetľuje ako vyfabrikovaný dopyt. Pretláča veci, čo nepotrebujeme a ničí tie, ktoré potrebujeme najviac.

V USA sa robilo viacero porovnávaní medzi fľaškovou vodou a obyčajnou vodou z vodovodu. Testy fľaškovej vody z “panenského pralesa” na Fiji (predávanej v USA) ukázali, že bola nižšej kvality, bola pre zákazníkov menej chutná a stála tisíckrát viac. Výsledky podobných porovnávaní sú často s rovnakými výsledkami. Fľašková voda býva aj dvetisíckrát drahšia ako voda z vodovodu. Viete si predstaviť dobrovoľne platiť dvetisíckrát viac za chlieb, či mlieko?

Napriek tomu si ľudia len v USA kúpia viac než pol miliardy fľašiek s vodou každý týždeň – tie by mohli obkolesiť celú planétu 5x… (… každý týždeň). Tu prichádzame k vyfabrikovanému dopytu, ktorý spoločnosti predávajúce fľaškovú vodu vytvorili. Cieľom je, aby si ľudia kupovali aj produkty, ktoré nepotrebujú.
Video hovorí o krokoch na vytvorenie dopytu po nepotrebných produktoch. Spoločnosť strašia tým, že voda z vodovodu je horšej kvality. Na mnohých miestach planéty je skutočne nižšej kvality alebo úplne nepitná. Často však aj kvôli priemyslu vyrábajúcemu plastové fľaše.
Ďalej využívajú obrazovú imagináciu panenskej prírody, z ktorej táto voda údajne pochádza. V skutočnosti tretina fľaškovej vody v USA pochádza rovnako z vodovodu.
Naopak. Problémom je znečisťovanie prostredia počas celej “dĺžky života” fľaškovej vody. Ropa na výrobu fliaš predaných len v USA by každoročne stačila na natankovanie milióna automobilov. Ďalšia je potrebná na prepravu fliaš (často na medzikontinentálne vzdialenosti), aby sme ju vzápätí mohli vypiť za 2 minúty. Napokon je tu ešte odpadová časť reťazca. Až 80% fliaš končí na skládkach, kde budú čakať tisíce rokov na rozloženie. Alebo skončia v spaľovniach, kde sa pri spaľovaní uvoľňujú toxické látky.
Len malé percento odpadových fliaš ide na recykláciu. Často však aj z tejto “recyklácie”, pri ktorej sa fľaše menia na iný tovar nižšej kvality vzniká odpad. Ten, spolu s nerecyklovanými fľašami, napokon konči v krajinách, ako sú India, na horách plastových fliaš.
Ak teda majú byť na obaloch hory, hodili by sa skôr hory plastového odpadu.

Je čas, aby sme prestali kupovať fľašovú vodu, pokiaľ je naša voda z vodovodu pitná. Podporovať môžeme aj verejné zdroje vody v našich mestách (napr. fontánky s pitnou vodou), bojkot fľaškovej vody vo vašej škole, práci, či meste. V reštauráciách si môžeme pýtať pohár vody namiesto fľašky. Možností je mnoho.
Možno sa raz stane fľašková voda taká populárna ako fajčenie tehotných žien. A ostáva len dúfať, že sa neobjaví firma predávajúca čistý vzduch.

Viac k téme nájdete TU.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1008″,”attributes”:{“alt”:”The Story of Bottled Water (2010)”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]