Globálne rozvojové vzdelávanie pre budúcich novinárov (2017-2019) Projekt realizujeme v spolupráci Človekom v ohrození, Katedrou žurnalistiky FiF UK, Katedrou žurnalistiky FiF UKF a Hospodárskymi novinami. Ako asociovaný partner v rámci projektu vystupuje Liga za ľudské práva. S finančnou podporou SlovakAid.
Media, Minorities & Migration (2017-2020) Medzinárodný projekt realizujeme v spolupráci s Ligou za ľudské práva, pod vedením medzinárodnej organizácie Minority Rights Group International. Ďalšími partnermi sú Gender Project for Bulgaria a Krakovskou ekonomickou univerzitou. Ako asociovaní partneri v rámci projektu vystupujú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK. Projekt spolufinancuje Európska komisia.
People between the Lines (2018-2020) Medzinárodný projekt realizujeme pod vedením organizácie Člověk v tísni. Partnermi za Slovensko sú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK, v Čechách okrem Člověka v tísni aj Katedra žurnalistiky FSV UK v Prahe a v Estónsku organizácia Mondo a Katedra médií na univerzite v Tallinne. Projekt spolufinancuje Európska komisia.
V rámci cyklu Afrika: mýty a fakty vám prinášame ako prvý mýtus – pohľad z druhej strany. Aké najčastejšie mýty a stereotypy majú o nás ľudia na africkom kontinente? Continue reading “Mýtus o „bielych ľuďoch“”→
Odpad nám nerastie v záhrade, tvoríme ho my všetci. Jeho spaľovanie a zakopávanie nie sú dlhodobo udržateľné prístupy. Vo svete sa dostáva k slovu zodpovedný, bezodpadový život, dosiahnuteľný cieľ, ktorý stojí za námahu. Continue reading “Nulový odpad”→
Súkromné auto je drahým a neefektívnym luxusom. V EÚ ich je 239 miliónov, ktoré sú 90 až 96 % času svojej životnosti zaparkované. Mestá sú však už preplnené. Je čas na efektívne a ekologické zdieľanie. Continue reading “Mobilita zajtrajška”→
Hovoriť o Afrike ako o jednom štáte je rovnaké ako tvrdiť, že medzi Nórskom, Španielskom, Slovenskom a Ruskom nie sú žiadne rozdiely v ich prírodných, ekonomických alebo sociálnych pomeroch. Continue reading “Mýtus: Afrika je jeden štát”→
Lodenice v bangladéšskej Dháke zamestnávajú množstvo detských robotníkov. Pre priblíženie témy detskej práce môže slúžiť žiakom a učiteľom aj séria fotografií z ich života. Continue reading “Lodenica namiesto školy”→
Hoci pseudo-vedecké triedenie ľudí podľa farby kože (a iných znakov) vznikalo pomerne nedávno, počas obdobia Európskej kolonizácie, jeho plody zbierame dodnes. Biologicky však žiadne rasy neexistujú. Continue reading “Rasizmus dnešných dní”→
Mnohé ťažobné spoločnosti a krajiny naďalej hľadajú nové náleziská ropy či uhlia s vidinou budúceho zisku. Lenže 80 % z už známych nálezísk nesmie byť vyťažených. Naša klíma by to nezvládla. Continue reading “Nechaj to v zemi”→
Študovali dlhšie, dosahovali vyššieho vzdelania a mali tiež väčšiu nádej, že absolvujú vysokú školu – takto na tom až do šesťdesiatych rokov minulého storočia boli chlapci v porovnaní s dievčatami. Situácia dnes sa vo vzdelávaní mení a (aj) to čo je za tým, rozoberá tento článok. Continue reading “Rodová nerovnosť: v škole lepšie výsledky, v práci menej peňazí”→
Česká republika patří k bohatším zemím světa a je členem Evropské unie, a proto poskytuje zahraniční pomoc zemím méně vyspělým. Náš systém zahraniční rozvojové spolupráce se postupně buduje. V debatách často padají otázky, kolik bychom měli na rozvojovou pomoc dávat peněz, do jakých zemí a na jaké účely by měly směřovat, kdo by měl českou pomoc koordinovat či jaká instituce by k tomu měla vzniknout. Otázkou mnohem důležitější však je, proč vůbec zahraniční pomoc poskytujeme a jaké jsou naše motivy a cíle.. Doufáme, že tento manuál přispěje nejen k širšímu pochopení globálních problémů a rozvojové spolupráce, ale i jako inspirace pro aktivní zapojení české společnosti do celosvětového úsilí skoncovat s chudobou v rámci Rozvojových cílů tisíciletí.
Nedávny sociálny experiment ukázal, že ľudia sú ochotní kúpiť si aj neprimerane lacné oblečenie. Ak sa však dozvedia o širšom kontexte, v akom bolo tričko vyrobené, nezostávajú ľahostajní. Je úlohou módnych firiem transparentne ukázať kto, kde a ako vyrába oblečenie, ktoré nakupujeme. Continue reading “Kto vyrába moje oblečenie?”→
Ľudská aktivita vo vyspelom svete globálneho Severu prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Dvíha sa hladina oceánu a na opačnej strane zemegule zápasia ostrovné štáty Tichomoria o svoju existenciu. Continue reading “Zaplavené Tichomorie”→
O štrajkujúcich farmároch v Mexiku sme asi ani nepočuli a možno práve oni dopestovali maliny, ktoré sme nedávno zjedli. Problémy zahraničných farmárov pre nižšie ceny v našich supermarketoch sú nám vzdialené. Preto je lepšie kupovať lokálne potraviny. Continue reading “Potravinový reťazec”→
Väčšina Afriky leží v tropickom pásme, to však neznamená, že sa tam počasie počas roka nemení. V najchladnejších mesiacoch na náhorných plošinách Južnej Afriky býva aj okolo 7° C a vo vysoko položených sídlach klesá teplota v júni a júli aj pod bod mrazu. Continue reading “Mýtus: V Afrike je všade teplo”→
Stránka TED poskytuje bohatý zdroj kratších videí na rôzne témy. Medzi nimi sa nachádzajú aj tie globálne. Videá sú titulkované (často aj po slovensky) a môžu poslúžiť učiteľom ako oživujúci výučbový materiál. Continue reading “Videá aj s globálnymi témami – TED”→
Zodpovední spotrebitelia, pomáhajú zlepšiť pracovné a životné podmienky ľudí z globálneho juhu. EÚ preto umožnila štátnym inštitúciám obstarávať aj na základe kritérií fairtrade. Myšlienku spravodlivého obchodu môžu šíriť aj školy. Ponúkame ďalší zdroj metodických príručiek. Continue reading “Keď peniaze nerozhodujú”→
Caritas Internationalis začala celosvetovú kampaň za odstránenie hladu. Podporiť ju môže každý, kto obmedzí plytvanie jedlom vo vlastnej domácnosti, alebo konzumuje lokálne potraviny. Continue reading “Niektorí hladujú, iní plytvajú”→
Ponúkame vám ďalší zdroj zaujímavých informácií na globálne témy. Časopis rozvojovka môžu využiť aj učitelia ako učenú pomôcku. Continue reading “Časopis Rozvojovka”→
Človek v ohrození uskutočnil pre pedagogickú ale aj nepedagogickú verejnosť, ktorá sa zaujíma o smerovanie vzdelávania na základných školách, konferenciu Globálne vzdelávanie on-line.
Na konferencii organizátori predstavili novú publikáciu k dvom predmetom biológia a dejepis pre 5. až 9. ročník základných škôl, ako aj webovú platformu globálneho vzdelávania www.globalnevzdelavanie.sk.
Konferenciu otvárala Jana Karelová, riaditeľka Človeka v ohrození: „Vzdelávanie je dôležité vo všetkých našich projektoch. Za 15 rokov existencie Človeka v ohrození sa globálne vzdelávanie stalo kľúčovou oblasťou našej práce. Záleží nám na tom, aby mládež bola zodpovedná, tolerantná, aby chápala prepájanie súvislostí.“ Každý učiteľ, ktorý globálne vzdelávanie využíva na vyučovaní vie, že žiaci sa stávajú na hodine aktívni, vyjadrujú svoje stanoviská, argumentujú. Učiteľ vystupuje už len v pozícii facilitátora.
Vytvorením metodickej príručky pre predmety biológia a dejepis pokračuje Človek v ohrození v napĺňaní Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012 – 2016. „Našim zámerom bolo obohatiť existujúce predmety o perspektívu globálneho vzdelávania. Nechceme vytvárať nové predmety, učitelia, ale aj žiaci majú čo robiť, aby stíhali štandardy,“vysvetľuje Andrej Návojský, odborný garant príručky pre časť dejepis.
Učitelia a učiteľky nájdu v metodickej príručke pre biológiu a dejepis vysvetlenie hlavných tém globálneho vzdelávania, popis ako pracovať s príručkou alebo tipy ako využívať rôzne aktivity globálneho vzdelávania na vyučovaní. Pri obidvoch predmetoch ocenia pedagógovia podrobný popis aktivít a námetov rozdelených do jednotlivých ročníkov 5 až 9.
Príručku si môžete stiahnúť TU. Záujemcovia si môžu príručku objednať aj cez info@clovekvohrozeni.sk alebo vyzdvihnúť v organizácii Človek v ohrození, Svoradova 5, Bratislava.
Na podujatí bola predstavaná aj webová stránka www.globalnevzdelavanie.sk, ktorá úspešne prináša najnovšie informácie učiteľkám a učiteľov z oblasti globálnych tém. Návštevníci sa mohli zúčastniť na interaktívnych workshopoch, na ktorých zažili vybrané aktivity z príručky.
Na záver konferencie sa konal krst novej metodickej príručky. Krstnými rodičmi sa stali odborní garanti príručky Janka Andrisová a Andrej Návojský, ktorí sa rozhodli krstiť netradične vodou z Dunaja.
Slovenské mimovládne organizácie prišli v rámci kampane Ži fér s niekoľkými tipmi, ako prispieť k férovejšiemu svetu. Sú to rady do nášho každodenného života. Continue reading “Prispej k férovejšiemu svetu”→
Televízna stanica Al-Jazeera poukázala na prípad znečisťovania prostredia v Kazachstane. Sovietske dedičstvo industrializácie, ktorá nepozerala na dopady na životné prostredie a zdravie ľudí. Príchodom zahraničnej spoločnosti sa však prístup veľmi nezmenil. Continue reading “Ekologické dedičstvo”→
Stereotypy môže človek búrať najlepšie v priamom kontakte. Projekt Afrika bez mýtov umožňuje online videobesedy zo zaujímavými ľuďmi pôsobiacami v Afrike. Jedna z bratislavských škôl si to už vyskúšala. Zapojiť sa môže aj vaša škola. Continue reading “Online videobesedy o Afrike”→
Kambodžská ekonomika sa výrazne orientuje na textilný priemysel. Možno aj v našej skrini nájdeme oblečenie, ktoré tu ušili, často v nevyhovujúcich podmienkach. Aj cez výučbu na školách môžeme prispieť k vnímaniu odvrátenej stránky textilného priemyslu. Continue reading “Obete našej módy”→
Téma rodinných fariem sa otvára už aj na Slovensku. Výhod tejto formy poľnohospodárstva je mnoho, rovnako ako problémov v slovenskom prostredí. Bližšie sa téme budú venovať aj workshopy po celom Slovensku. Continue reading “Rodinné farmy”→
Prinášame vám 2. časť z cyklu videí Príbeh vecí. Je to príbeh sveta posadnutého vecami, príbeh lineárnemho systému kde veci vyrábame, používame a vyhadzujeme. Znečisťujeme si planétu, navzájom sa zasypávame odpadom, a pritom nás to vôbec nerobí šťastnejšími.
Jednotlivé videá hovoria o konkrétnych produktoch dennej spotreby. Aktuálny diel, ktorý prinášame, sa venuje obyčajnej fľaškovej vode. Je to typický produkt, ktorý v skutočnosti vôbec nepotrebujeme. To, ako sa takéto produkty predávajú, sa vysvetľuje ako vyfabrikovaný dopyt. Pretláča veci, čo nepotrebujeme a ničí tie, ktoré potrebujeme najviac.
V USA sa robilo viacero porovnávaní medzi fľaškovou vodou a obyčajnou vodou z vodovodu. Testy fľaškovej vody z “panenského pralesa” na Fiji (predávanej v USA) ukázali, že bola nižšej kvality, bola pre zákazníkov menej chutná a stála tisíckrát viac. Výsledky podobných porovnávaní sú často s rovnakými výsledkami. Fľašková voda býva aj dvetisíckrát drahšia ako voda z vodovodu. Viete si predstaviť dobrovoľne platiť dvetisíckrát viac za chlieb, či mlieko?
Napriek tomu si ľudia len v USA kúpia viac než pol miliardy fľašiek s vodou každý týždeň – tie by mohli obkolesiť celú planétu 5x… (… každý týždeň). Tu prichádzame k vyfabrikovanému dopytu, ktorý spoločnosti predávajúce fľaškovú vodu vytvorili. Cieľom je, aby si ľudia kupovali aj produkty, ktoré nepotrebujú.
Video hovorí o krokoch na vytvorenie dopytu po nepotrebných produktoch. Spoločnosť strašia tým, že voda z vodovodu je horšej kvality. Na mnohých miestach planéty je skutočne nižšej kvality alebo úplne nepitná. Často však aj kvôli priemyslu vyrábajúcemu plastové fľaše.
Ďalej využívajú obrazovú imagináciu panenskej prírody, z ktorej táto voda údajne pochádza. V skutočnosti tretina fľaškovej vody v USA pochádza rovnako z vodovodu.
Naopak. Problémom je znečisťovanie prostredia počas celej “dĺžky života” fľaškovej vody. Ropa na výrobu fliaš predaných len v USA by každoročne stačila na natankovanie milióna automobilov. Ďalšia je potrebná na prepravu fliaš (často na medzikontinentálne vzdialenosti), aby sme ju vzápätí mohli vypiť za 2 minúty. Napokon je tu ešte odpadová časť reťazca. Až 80% fliaš končí na skládkach, kde budú čakať tisíce rokov na rozloženie. Alebo skončia v spaľovniach, kde sa pri spaľovaní uvoľňujú toxické látky.
Len malé percento odpadových fliaš ide na recykláciu. Často však aj z tejto “recyklácie”, pri ktorej sa fľaše menia na iný tovar nižšej kvality vzniká odpad. Ten, spolu s nerecyklovanými fľašami, napokon konči v krajinách, ako sú India, na horách plastových fliaš.
Ak teda majú byť na obaloch hory, hodili by sa skôr hory plastového odpadu.
Je čas, aby sme prestali kupovať fľašovú vodu, pokiaľ je naša voda z vodovodu pitná. Podporovať môžeme aj verejné zdroje vody v našich mestách (napr. fontánky s pitnou vodou), bojkot fľaškovej vody vo vašej škole, práci, či meste. V reštauráciách si môžeme pýtať pohár vody namiesto fľašky. Možností je mnoho.
Možno sa raz stane fľašková voda taká populárna ako fajčenie tehotných žien. A ostáva len dúfať, že sa neobjaví firma predávajúca čistý vzduch.
[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1008″,”attributes”:{“alt”:”The Story of Bottled Water (2010)”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]