Príbeh fľaškovej vody (Príbeh Vecí – 2. časť)

Prinášame vám 2. časť z cyklu videí Príbeh vecí. Je to príbeh sveta posadnutého vecami, príbeh lineárnemho systému kde veci vyrábame, používame a vyhadzujeme. Znečisťujeme si planétu, navzájom sa zasypávame odpadom, a pritom nás to vôbec nerobí šťastnejšími.

Jednotlivé videá hovoria o konkrétnych produktoch dennej spotreby. Aktuálny diel, ktorý prinášame, sa venuje obyčajnej fľaškovej vode. Je to typický produkt, ktorý v skutočnosti vôbec nepotrebujeme. To, ako sa takéto produkty predávajú, sa vysvetľuje ako vyfabrikovaný dopyt. Pretláča veci, čo nepotrebujeme a ničí tie, ktoré potrebujeme najviac.

V USA sa robilo viacero porovnávaní medzi fľaškovou vodou a obyčajnou vodou z vodovodu. Testy fľaškovej vody z “panenského pralesa” na Fiji (predávanej v USA) ukázali, že bola nižšej kvality, bola pre zákazníkov menej chutná a stála tisíckrát viac. Výsledky podobných porovnávaní sú často s rovnakými výsledkami. Fľašková voda býva aj dvetisíckrát drahšia ako voda z vodovodu. Viete si predstaviť dobrovoľne platiť dvetisíckrát viac za chlieb, či mlieko?

Napriek tomu si ľudia len v USA kúpia viac než pol miliardy fľašiek s vodou každý týždeň – tie by mohli obkolesiť celú planétu 5x… (… každý týždeň). Tu prichádzame k vyfabrikovanému dopytu, ktorý spoločnosti predávajúce fľaškovú vodu vytvorili. Cieľom je, aby si ľudia kupovali aj produkty, ktoré nepotrebujú.
Video hovorí o krokoch na vytvorenie dopytu po nepotrebných produktoch. Spoločnosť strašia tým, že voda z vodovodu je horšej kvality. Na mnohých miestach planéty je skutočne nižšej kvality alebo úplne nepitná. Často však aj kvôli priemyslu vyrábajúcemu plastové fľaše.
Ďalej využívajú obrazovú imagináciu panenskej prírody, z ktorej táto voda údajne pochádza. V skutočnosti tretina fľaškovej vody v USA pochádza rovnako z vodovodu.
Naopak. Problémom je znečisťovanie prostredia počas celej “dĺžky života” fľaškovej vody. Ropa na výrobu fliaš predaných len v USA by každoročne stačila na natankovanie milióna automobilov. Ďalšia je potrebná na prepravu fliaš (často na medzikontinentálne vzdialenosti), aby sme ju vzápätí mohli vypiť za 2 minúty. Napokon je tu ešte odpadová časť reťazca. Až 80% fliaš končí na skládkach, kde budú čakať tisíce rokov na rozloženie. Alebo skončia v spaľovniach, kde sa pri spaľovaní uvoľňujú toxické látky.
Len malé percento odpadových fliaš ide na recykláciu. Často však aj z tejto “recyklácie”, pri ktorej sa fľaše menia na iný tovar nižšej kvality vzniká odpad. Ten, spolu s nerecyklovanými fľašami, napokon konči v krajinách, ako sú India, na horách plastových fliaš.
Ak teda majú byť na obaloch hory, hodili by sa skôr hory plastového odpadu.

Je čas, aby sme prestali kupovať fľašovú vodu, pokiaľ je naša voda z vodovodu pitná. Podporovať môžeme aj verejné zdroje vody v našich mestách (napr. fontánky s pitnou vodou), bojkot fľaškovej vody vo vašej škole, práci, či meste. V reštauráciách si môžeme pýtať pohár vody namiesto fľašky. Možností je mnoho.
Možno sa raz stane fľašková voda taká populárna ako fajčenie tehotných žien. A ostáva len dúfať, že sa neobjaví firma predávajúca čistý vzduch.

Viac k téme nájdete TU.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1008″,”attributes”:{“alt”:”The Story of Bottled Water (2010)”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]