Nečakané ekonomické tigre – Rwanda a Etiópia

V októbri roku 1984 ukázala britská televízia BBC zábery z Etiópie, ktoré prezentovali hrôzostrašné, priam biblické dôsledky hladomoru v tejto “najstaršej” africkej krajine. Hladomor zasiahol milióny ľudí a dôsledkom bolo asi 400-tisíc obetí. Zábery inšpirovali hudobníka Boba Geldofa k zorganizovaniu charitatívnej superskupiny “Band AId” a pomocou satelitu bol koncert vysielaný do celého sveta, prvýkrát v takomto rozsahu.

Hoci sa často uvádza, že príčinou hladomoru bolo dlhotrvajúce sucho, hlavným dôvodom bolo porušovanie ľudských práv, občianska vojna a zlá riadenie krajiny politikmi. Sucho len urýchlilo a zväčšilo rozsah hladomoru. Krajina bola v polovici 80-tych rokoch na kolenách a stala sa jedným zo symbolom zlyhania kontinentu v období studenej vojny.

Africký tiger s čiernym obrazom minulosti
Po tridsiatich rokoch sa o Etiópii hovorí ako o africkom ekonomickom tigrovi. V krajine otvorili prvé africké metro a v roku 2015 mala najrýchlejšie rastúcu ekonomiku na svete. Počas takmer celej ostatnej dekády rástla etiópska ekonomika medziročne asi o 10 % a žije v nej 2700 dolárových milionárov. Ako je možné, ak krajina nemá žiadne významné ložiská nerastných surovín, prístup k moru a z troch strán susedí so štátmi, ktoré sú prakticky v rozklade (Somálsko, Eritrea a Južný Sudán)?

“Keď doma pozerám televíziu a vidím zábery z hladomoru z 80-tych rokov, čudujem sa, prečo to na BBC stále ukazujú, keď sa u nás veci tak zlepšili? Je to pre nás bolestivé. Vieme, že je to časť našej histórie, ale chceme sa sústrediť na súčasnosť.”
Amare Abebaw, podnikateľ

Etiópia rástla a stále rastie z nízkej základnej hodnoty, v reálnych číslach stále patrí medzi veľmi chudobné krajiny, a to dokonca i v africkom kontexte. Jej dlhodobý rast je porovnateľný s krajinami juhovýchodnej Ázie (ázijskými tigrami) v 60-tych až 80-tych rokoch. Hlavnými motormi rastu sú poľnohospodárstvo, priemysel (najmä textilný, energetický a strojársky), doprava a čínske investície. Pre Etiópiu je Čína ekonomickým vzorom a do značnej miery i politickým – je často kritizovaná za porušovanie ľudských práv a za svoj autoritatívny režim. Napriek rastu je ekonomika málo otvorená, mladí ľudia sú frustrovaní nedostatkom pracovných príležitostí. V krajine sú obrovské regionálne ekonomické i sociálne rozdiely. V porovnaní so stavom spred desiatich alebo dvadsiatich rokov však vo vzduchu cítiť zmenu a optimizmus.

Ako vystavať krajinu po genocíde?
Desať rokov po etiópskom hladomore zasiahla malú stredoafrickú krajinu, Rwandu, ešte horšia katastrofa. Genocída si vyžiadala dvakrát toľko obetí ako etiópsky hladomor, a to v krajine, ktorá má asi polovičnú rozlohu a dvojnásobok obyvateľov ako Slovensko.

Avšak nečakaný scenár sa aj tu opakoval. Rwanda je, podobne ako Etiópia, vnútrozemská krajina bez väčších zdrojov nerastných surovín a výrazného potenciálu (s výnimkou turistického ruchu a kvalitnej pôdy). Napriek tomu dokázala v priebehu krátkeho času obrátiť prakticky všetky negatívne sociálne a ekonomické ukazovatele. Hoci stále patrí medzi veľmi chudobné krajiny, index vnímania korupcie má priaznivejší ako Slovensko. Rwandský prezident, Kigame, chce vytvoriť ekonomický model pre celý kontinent – jeho vzorom sa stal Singapur – malá ázijská krajina, ktorá postavila svoj rast na stabilite, inováciách a vzdelaní. Ďalšou paralelou je, že Singapur podobne ako Rwanda dnes, bol najmä v počiatkoch svojho rastu autoritatívnym režimom. Kigame zrušil v Rwande etnické delenie, ktoré predznamenalo genocídu, ale tiež prenasleduje politických oponentov a média.

Turisti, ktorých počet v Rwande rýchlo rastie sú prekvapení poriadkom. Rwanda už pred viacerými rokmi zakázala plastové sáčky a obmedzuje používanie plastových fliaš. Cesty sú v dobrom stave, rýchlosť sa dodržiava a ak porušíte dopravné predpisy, dostanete pokutu s bločkom. V rebríčku krajín podľa toho, ako ľahko sa v nich robí biznis sa umiestňuje na úrovni Grécka.

Medzi trinástimi najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami (podľa predpokladu) v roku v rokoch 2014-2017 sa podľa Svetovej banky umiestnilo až šesť afrických krajín. Čoraz častejšie je Afrika označovaná za kontinent nádeje či dokonca budúcnosti. Na Slovensku sa tak tento kontinent dodnes v médiách málo prezentuje a prevláda stereotypný obraz konfliktov, hladu a nedostatku. Aj preto vydalo OZ Človek v ohrození publikáciu Afrika – mýty a fakty, v ktorej vyvracalo zaužívané mýty o Afrike. Stiahnuť si ju môžete TU.

Foto na titulke: Dave Proffer, Wikimedia

Obsah vzniká s podporou: