;)
Na čom bol postavený súčasný vzdelávací systém? Dokáže reagovať na aktuálne výzvy globalizovaného sveta? A čo naša kreativita? Odpovede na tieto otázky hľadá aj Ken Robinson, odborník na vzdelávanie, kreativitu a inovácie. Continue reading “Ken Robinson – revolucionár v oblasti vzdelávania (cyklus TED Talks)”
Autor: vibration
Globálne vzdelávanie – kontext a kritika
Nová publikácia z Centra enviromentálnej a etickej výchovy Živica nastoľuje otázky, ktoré nie sú vždy príjemné a spochybňuje často zaužívané presvedčenie. Continue reading “Globálne vzdelávanie – kontext a kritika”
Počas týždňa globálneho vzdelávania sa učilo inak
Každoročne jeden týždeň v novembri je v mnohých krajinách Európy venovaný globálnemu vzdelávaniu. Je to iniciatíva North-South Centra Rady Európy, ktorej cieľom je prinášať globálne témy medzi žiakov a učiteľov a zvyšovať povedomie o tom, ako aj jednotlivci môžu prispieť k férovejšiemu a udržateľnejšiemu svetu.
Do tejto iniciatívy sa zapojilo aj OZ Človek v ohrození spolu s jednou zo škôl, s ktorou spolupracuje na projekte globálneho vzdelávania „Afrika bez mýtov“. Pripravili beseda o Keni, workshop na tému spotreby a niektorí vyučujúci si na toto dopoludnie pripravili aktivity na tému spravodlivý obchod.
Kde je Keňa?
Touto otázkou a so slepou mapou Afriky na plátne otvoril svoju besedu Benson Alumbasi Timona, ktorý vyštudoval sociálnu prácu v Nairobi, pracoval s chlapcami ulice v jednom z najväčších slumov v tomto veľkomeste a momentálne už pár rokov žije na Slovensku. Hovoril o svojej krajine, o vzdelávaní a o tom aké sú školy v Keni, o jazykoch, ktoré sa tam používajú, predstavil kuchyňu ale aj niektoré tradične etnické skupiny, či veľké mestá, ktoré do značnej miery pripomínajú tie, ktoré sú v Európe. Cieľom besedy bolo priblížiť Keňu, ako jednu z 54 krajín, ktoré sa nachádzajú na africkom kontinente a prispieť k búraniu stereotypov o Afrike. Beseda bola zrealizovaná v rámci projektu Afrika bez mýtov, ktorý je podporený programom slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid.
Interaktívne workshop: reklama, nakupovanie, spotreba
Počas workshopu sme sa so žiakmi zamysleli nad tým, koľko času trávia nákupmi, pozreli sa na reklamy, ktoré motivujú ľudí nakupovať stále viac a na to, aké dopady (ekologické či sociálne) má naše konzumné správanie. Počuli ste už niekedy, že existuje Medzinárodný deň nenakupovania (Buy noyhing day)? Študenti navštívenej školy už áno. Ak chcete vedieť viac, tak si kliknite TU a pridajte sa aj vy budúci rok na konci novembra k tejto iniciatíve alebo si deň nenakupovania urobte kedykoľvek (aj niekoľkokrát) v roku. Môže to byť pre vás príležitosť zrealizovať niečo úplne iné v kruhu priateľov alebo (susedskej) komunity ako napr. výmenu vecí a oblečenia.
25 publikácií za 11 rokov
Blíži sa koniec roka, tak sme rekapitulovali ostatných 11 rokov, počas ktorých v OZ Človek v ohrození pracujeme v oblasti globálneho vzdelávania. Prinášame vám súhrn našich publikácii, ktoré si môžete u nás bezplatne objednať. Continue reading “25 publikácií za 11 rokov”
Odpad náš každodenný
Podľa posledných údajov z Eurostatu až 70 % z nášho komunálneho odpadu končí na skládkach. Podľa štatistík sa na Slovensku recykluje len 6 % odpadu, s kompostovaním sa vyšplháme na neslávnych 13 % . Continue reading “Odpad náš každodenný”
Plytvanie potravinami. A čo s tým?
Plytvanie jedlom a potravinami je fenomén, ktorý je odcudzovaný už oddávna. Nemáte však pocit, že posledné roky sa plytvá potravinami viac?
Podľa organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) až tretina jedla vyprodukovaného v celosvetovom meradle sa vyhodí alebo vyplytvá, čo je približne 1,3 miliardy ton potravín ročne.
Plytvanie a straty na jedle sa dejú ako v krajinách globálneho Severu tak aj Juhu. Rozdielne sú však príčiny tohto plytvania. Kým v krajinách globálneho Juhu príčiny možno nájsť v nedostatočnom riadení poľnohospodárstva (nepostačujúce podmienky uskladnenia, baliacich systémov, infraštruktúry a pod.) v krajinách globálneho Severu (rozvinutých krajinách) sa viac ako 40 % vyhodí v domácnostiach a predajniach. Jeden občan v EÚ a USA v priemerne vyplytvá 95 – 115 kg za rok (oproti 6 – 11 kg v krajinách globálneho Juhu).
Plytvanie potravinami má negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť, a to práve na krajiny s veľkým podielom hladu a chudoby. Ovplyvňuje to totiž ceny potravín na globálnom trhu, kde v dnešnej dobe nakupujú potraviny rovnako aj krajiny globálneho juhu.
Jedny hladujú, iní plytvajú
805 miliónov ľudí na sveta nemá dostatok jedla, čo vzhľadom na celkovú populáciu predstavuje každého deviateho človeka. Hlad je zabíje ročne viac ako AIDS, malária a tuberkulóza spoločne. (FAO)
Príčinou hladu vo svete určite nie je fakt, že na zemi nie je dostatok jedla pre všetkých a že populácia rastie rýchlejšie ako produkcia potravín. Príčiny sú inde, sú v nerovnomernom rozdelení a v tom ako je nastavený globálny potravinový systém. Viac k tejto téme nájdete tu.
Nie každému je jedno, koľko sa plytvá
Plytvanie potravinami podnietilo mladých ľudí v Českej republike, aby založili iniciatívu Zachráň jedlo. Ešte v roku 2013 zorganizovali tzv. „Hostinu pre tisíc“, kedy zo 450 kg zeleniny, ktorá by sa inak vyhodila navarili jedlo pre 1000 ľudí a verejne ho podávali na námestí v Prahe.
Neskôr nasledovala akcia tisíc kilo, počas ktorej pripravili netradičný trh so zeleninou, ktorá nebola dostatočne pekná (za to rovnako chutná), na to aby sa mohla dostať do supermarketov a predajní. Ľudia si mohli za symbolickú cenu kúpiť zeleninu, ktorá by inak skončila v komposte alebo opätovne zaoraná na poli. Cieľom bolo upozorniť na plytvanie potravín v samotnom poľnohospodárstve a distribúcii. Viac informácii v článku českého Ekolistu.
Častou príčinou plytvania je aj nákup veľkých balení či viacero menších za zvýhodnenú cenu, k čomu nás, zákazníkov láka reklama a pocit, že ušetríme. Často sa však veľké otvorené balenie rýchlejšie pokazí, alebo jedlo čo nestihneme zjesť putuje do koša. Súhlasíte?
Alternatívou sú predajne, kde si kúpite potraviny na váhu a odnesiete vo vlastných nádobkách a obaloch alebo jednoducho nákup jedla, ktoré naozaj zjeme.
Počas týždňa globálneho vzdelávania, do ktorého bolo zapojených viacero organizáciií aj na Slovensku, bola v Prahe zorganizovaná diskusia na tému potravinovej bezpečnosti práve s ľuďmi z rôznych iniciatív, ktoré na plytvanie potravín verejne upozorňujú a hovoria o zmenách, ktoré môže urobiť každý jeden z nás. Záznam z diskusie si môžete pozrieť v tomto videu: Víme co jíme?
Tipy ako pracovať s týmito témami na vyučovaní
Do pozornosti vám dávame aj interaktívnu hru k téme potravín, ktoré často kupujeme. Môžete ju použiť na hodine alebo zadať ako domácu úlohu. Aký príbeh je za banánmi, čokoládou? Viac tu
Hľadáte video, ktoré by vám pomohlo otvoriť túto tému napr. na hodine angličtiny? Použite toto:
Nové publikácie z dielne OZ Človek v ohrození
OZ Človek v ohrození vydáva ďalšie dve nové publikácie, tentokrát určené nielen pre školy. Jedna z nich vám predstaví africký kontinent z inej perspektívy, ako ste možno zvyknutí a druhá prináša sériu 16 aktivít pre predmet umenie a kultúra na stredných školách. Continue reading “Nové publikácie z dielne OZ Človek v ohrození”
Greenwashing: ako to vyzerá, keď sa firmy “farbia na zeleno”?
Byť zelený je dnes in. V súvislosti so zmenami klímy význam zeleného marketingu rastie a firmy – vrátane priemyselných podnikov – na to reagujú. Žiaľ v mnohých prípadoch klamlivo a svoj image takzvane “farbí na zeleno”. Greenwashingom, klamlivým environmentálnym tvrdením, sa v roku 2009 „previnilo“ 98 % amerických firiem. V čom problematika spočíva? Continue reading “Greenwashing: ako to vyzerá, keď sa firmy “farbia na zeleno”?”
Jediný príbeh
V rámci projektu Afrika bez mýtov prebiehali na niekoľkých stredných školách workshopy zamerané na stereotypy, ktoré o Afrike máme. Prinášame vám osobný pohľad a skúsenosť jednej študenky z gymnázia vo Vrábľoch. Continue reading “Jediný príbeh”
10 vecí ako zlepšiť životy ľudí a životné prostredie vo svete. Môžeme začať hneď.
Na stránke Euróspkeho roka rozvoja bol uverejnený článok Francúza Nicolas Giroux, obsahujúci praktické tipy čo môže urobiť každý z nás, aby jeho spôsob života mal menšie dopady na životné prostedie a život ľudí v iných častiach sveta. Článok plný inšpirácie. Continue reading “10 vecí ako zlepšiť životy ľudí a životné prostredie vo svete. Môžeme začať hneď.”
Rodová nerovnosť: v škole lepšie výsledky, v práci menej peňazí
Študovali dlhšie, dosahovali vyššieho vzdelania a mali tiež väčšiu nádej, že absolvujú vysokú školu – takto na tom až do šesťdesiatych rokov minulého storočia boli chlapci v porovnaní s dievčatami. Situácia dnes sa vo vzdelávaní mení a (aj) to čo je za tým, rozoberá tento článok. Continue reading “Rodová nerovnosť: v škole lepšie výsledky, v práci menej peňazí”
Nórska šou z kambodžskej továrne inšpiruje k zmene
Na svete je nový dokumentárny film, ktorý odhaľuje odvrátenú a drsnú, realistickú stránku dnešného textilného priemyslu. Rýchla móda, oblečenie a doplnky sú dostupné, lacné, často používané jednorazovo, avšak nie bez následkov. Čo s tým môžeme spraviť my? Continue reading “Nórska šou z kambodžskej továrne inšpiruje k zmene”
Komunikácia v ochrane prírody
Táto publikácia je určená najmä profesionálnym ochrancom prírody a ochranárskej verejnosti, zrejme netreba osobitne analyzovať, prečo prírodu chránime. Malo by nás však zaujímať, ako ju chránime a či ju chránime efektívne a to z dvoch príčin:
- Prvou je rýchli civilizačný rozvoj, čo v načom geografickom a spoločenskom prostredí predstavuje synonymum neprestajne sa zvyšujúceho tlaku na prírodu. Zhoršovanie prírodného prostredia je viditeľné takmer zo dňa na deň.
- Druhou príčinou je fakt, že do ochrany prírody investuje spoločnosť veľa penazí. Štát zriadil špecializované organizácie s možnostvom zamestnancov, do ochrany prírody a životného prostredia plynú stovky miliónov korún z verejných aj zo súkromných zdrojov. Dobrovolníci a ich organizácie zase venujú ochrane prírody množstvo energie, času a vedomostí. Je teda v našom spoločnom záujme, aby sa týmito prostriedkami neplytvalo a aby boli dobre využité, čiže aby zdroje, ktoré sme vynaložili, mali naozaj požadovaný efekt.
Autori: Ján Roháč, Andrej Gašpar
Vydala Nadácia EKopolis, 2007
Vzdelávacie projekty Svet medzi riadkami
Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov (2015-2017)
Pilotný projekt sme realizovali v spolupráci s Človekom v ohrození, Katedrou žurnalistiky FiF UK a Hospodárskymi novinami. S finančnou podporou SlovakAid (aktivity a podujatia projektu, promomateriály k projektu, mediálne výstupy o projekte).
Globálne rozvojové vzdelávanie pre budúcich novinárov (2017-2019)
Projekt realizujeme v spolupráci Človekom v ohrození, Katedrou žurnalistiky FiF UK, Katedrou žurnalistiky FiF UKF a Hospodárskymi novinami. Ako asociovaný partner v rámci projektu vystupuje Liga za ľudské práva. S finančnou podporou SlovakAid.
Media, Minorities & Migration (2017-2020)
Medzinárodný projekt realizujeme v spolupráci s Ligou za ľudské práva, pod vedením medzinárodnej organizácie Minority Rights Group International. Ďalšími partnermi sú Gender Project for Bulgaria a Krakovskou ekonomickou univerzitou. Ako asociovaní partneri v rámci projektu vystupujú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK. Projekt spolufinancuje Európska komisia.
People between the Lines (2018-2020)
Medzinárodný projekt realizujeme pod vedením organizácie Člověk v tísni. Partnermi za Slovensko sú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK, v Čechách okrem Člověka v tísni aj Katedra žurnalistiky FSV UK v Prahe a v Estónsku organizácia Mondo a Katedra médií na univerzite v Tallinne. Projekt spolufinancuje Európska komisia.
Mýtus o „bielych ľuďoch“
V rámci cyklu Afrika: mýty a fakty vám prinášame ako prvý mýtus – pohľad z druhej strany. Aké najčastejšie mýty a stereotypy majú o nás ľudia na africkom kontinente? Continue reading “Mýtus o „bielych ľuďoch“”
Nulový odpad
Odpad nám nerastie v záhrade, tvoríme ho my všetci. Jeho spaľovanie a zakopávanie nie sú dlhodobo udržateľné prístupy. Vo svete sa dostáva k slovu zodpovedný, bezodpadový život, dosiahnuteľný cieľ, ktorý stojí za námahu. Continue reading “Nulový odpad”
Mobilita zajtrajška
Súkromné auto je drahým a neefektívnym luxusom. V EÚ ich je 239 miliónov, ktoré sú 90 až 96 % času svojej životnosti zaparkované. Mestá sú však už preplnené. Je čas na efektívne a ekologické zdieľanie. Continue reading “Mobilita zajtrajška”
Mýtus: Afrika je jeden štát
Hovoriť o Afrike ako o jednom štáte je rovnaké ako tvrdiť, že medzi Nórskom, Španielskom, Slovenskom a Ruskom nie sú žiadne rozdiely v ich prírodných, ekonomických alebo sociálnych pomeroch. Continue reading “Mýtus: Afrika je jeden štát”
Lodenica namiesto školy
Lodenice v bangladéšskej Dháke zamestnávajú množstvo detských robotníkov. Pre priblíženie témy detskej práce môže slúžiť žiakom a učiteľom aj séria fotografií z ich života. Continue reading “Lodenica namiesto školy”
Rasizmus dnešných dní
Hoci pseudo-vedecké triedenie ľudí podľa farby kože (a iných znakov) vznikalo pomerne nedávno, počas obdobia Európskej kolonizácie, jeho plody zbierame dodnes. Biologicky však žiadne rasy neexistujú. Continue reading “Rasizmus dnešných dní”
Nechaj to v zemi
Mnohé ťažobné spoločnosti a krajiny naďalej hľadajú nové náleziská ropy či uhlia s vidinou budúceho zisku. Lenže 80 % z už známych nálezísk nesmie byť vyťažených. Naša klíma by to nezvládla. Continue reading “Nechaj to v zemi”
Mýtus: V Afrike je všade teplo
Väčšina Afriky leží v tropickom pásme, to však neznamená, že sa tam počasie počas roka nemení. V najchladnejších mesiacoch na náhorných plošinách Južnej Afriky býva aj okolo 7° C a vo vysoko položených sídlach klesá teplota v júni a júli aj pod bod mrazu. Continue reading “Mýtus: V Afrike je všade teplo”
Potravinový reťazec
O štrajkujúcich farmároch v Mexiku sme asi ani nepočuli a možno práve oni dopestovali maliny, ktoré sme nedávno zjedli. Problémy zahraničných farmárov pre nižšie ceny v našich supermarketoch sú nám vzdialené. Preto je lepšie kupovať lokálne potraviny. Continue reading “Potravinový reťazec”
Zaplavené Tichomorie
Ľudská aktivita vo vyspelom svete globálneho Severu prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Dvíha sa hladina oceánu a na opačnej strane zemegule zápasia ostrovné štáty Tichomoria o svoju existenciu. Continue reading “Zaplavené Tichomorie”
Kto vyrába moje oblečenie?
Nedávny sociálny experiment ukázal, že ľudia sú ochotní kúpiť si aj neprimerane lacné oblečenie. Ak sa však dozvedia o širšom kontexte, v akom bolo tričko vyrobené, nezostávajú ľahostajní. Je úlohou módnych firiem transparentne ukázať kto, kde a ako vyrába oblečenie, ktoré nakupujeme. Continue reading “Kto vyrába moje oblečenie?”
Globální problémy a rozvojová spolupráce
Česká republika patří k bohatším zemím světa a je členem Evropské unie, a proto poskytuje zahraniční pomoc zemím méně vyspělým. Náš systém zahraniční rozvojové spolupráce se postupně buduje. V debatách často padají otázky, kolik bychom měli na rozvojovou pomoc dávat peněz, do jakých zemí a na jaké účely by měly směřovat, kdo by měl českou pomoc koordinovat či jaká instituce by k tomu měla vzniknout. Otázkou mnohem důležitější však je, proč vůbec zahraniční pomoc poskytujeme a jaké jsou naše motivy a cíle.. Doufáme, že tento manuál přispěje nejen k širšímu pochopení globálních problémů a rozvojové spolupráce, ale i jako inspirace pro aktivní zapojení české společnosti do celosvětového úsilí skoncovat s chudobou v rámci Rozvojových cílů tisíciletí.
© Člověk v tísni, o.p.s., 2008
S globálnym vzdelávaním sa stretnete už aj v biológii a dejepise
Človek v ohrození uskutočnil pre pedagogickú ale aj nepedagogickú verejnosť, ktorá sa zaujíma o smerovanie vzdelávania na základných školách, konferenciu Globálne vzdelávanie on-line.
Na konferencii organizátori predstavili novú publikáciu k dvom predmetom biológia a dejepis pre 5. až 9. ročník základných škôl, ako aj webovú platformu globálneho vzdelávania www.globalnevzdelavanie.sk.
Konferenciu otvárala Jana Karelová, riaditeľka Človeka v ohrození: „Vzdelávanie je dôležité vo všetkých našich projektoch. Za 15 rokov existencie Človeka v ohrození sa globálne vzdelávanie stalo kľúčovou oblasťou našej práce. Záleží nám na tom, aby mládež bola zodpovedná, tolerantná, aby chápala prepájanie súvislostí.“ Každý učiteľ, ktorý globálne vzdelávanie využíva na vyučovaní vie, že žiaci sa stávajú na hodine aktívni, vyjadrujú svoje stanoviská, argumentujú. Učiteľ vystupuje už len v pozícii facilitátora.
Vytvorením metodickej príručky pre predmety biológia a dejepis pokračuje Človek v ohrození v napĺňaní Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012 – 2016. „Našim zámerom bolo obohatiť existujúce predmety o perspektívu globálneho vzdelávania. Nechceme vytvárať nové predmety, učitelia, ale aj žiaci majú čo robiť, aby stíhali štandardy,“ vysvetľuje Andrej Návojský, odborný garant príručky pre časť dejepis.
Učitelia a učiteľky nájdu v metodickej príručke pre biológiu a dejepis vysvetlenie hlavných tém globálneho vzdelávania, popis ako pracovať s príručkou alebo tipy ako využívať rôzne aktivity globálneho vzdelávania na vyučovaní. Pri obidvoch predmetoch ocenia pedagógovia podrobný popis aktivít a námetov rozdelených do jednotlivých ročníkov 5 až 9.
Príručku si môžete stiahnúť TU. Záujemcovia si môžu príručku objednať aj cez info@clovekvohrozeni.sk alebo vyzdvihnúť v organizácii Človek v ohrození, Svoradova 5, Bratislava.
Na podujatí bola predstavaná aj webová stránka www.globalnevzdelavanie.sk, ktorá úspešne prináša najnovšie informácie učiteľkám a učiteľov z oblasti globálnych tém.
Návštevníci sa mohli zúčastniť na interaktívnych workshopoch, na ktorých zažili vybrané aktivity z príručky.
Na záver konferencie sa konal krst novej metodickej príručky. Krstnými rodičmi sa stali odborní garanti príručky Janka Andrisová a Andrej Návojský, ktorí sa rozhodli krstiť netradične vodou z Dunaja.
Prispej k férovejšiemu svetu
Slovenské mimovládne organizácie prišli v rámci kampane Ži fér s niekoľkými tipmi, ako prispieť k férovejšiemu svetu. Sú to rady do nášho každodenného života. Continue reading “Prispej k férovejšiemu svetu”
Príbeh fľaškovej vody (Príbeh Vecí – 2. časť)
Prinášame vám 2. časť z cyklu videí Príbeh vecí. Je to príbeh sveta posadnutého vecami, príbeh lineárnemho systému kde veci vyrábame, používame a vyhadzujeme. Znečisťujeme si planétu, navzájom sa zasypávame odpadom, a pritom nás to vôbec nerobí šťastnejšími.
Jednotlivé videá hovoria o konkrétnych produktoch dennej spotreby. Aktuálny diel, ktorý prinášame, sa venuje obyčajnej fľaškovej vode. Je to typický produkt, ktorý v skutočnosti vôbec nepotrebujeme. To, ako sa takéto produkty predávajú, sa vysvetľuje ako vyfabrikovaný dopyt. Pretláča veci, čo nepotrebujeme a ničí tie, ktoré potrebujeme najviac.
V USA sa robilo viacero porovnávaní medzi fľaškovou vodou a obyčajnou vodou z vodovodu. Testy fľaškovej vody z “panenského pralesa” na Fiji (predávanej v USA) ukázali, že bola nižšej kvality, bola pre zákazníkov menej chutná a stála tisíckrát viac. Výsledky podobných porovnávaní sú často s rovnakými výsledkami. Fľašková voda býva aj dvetisíckrát drahšia ako voda z vodovodu. Viete si predstaviť dobrovoľne platiť dvetisíckrát viac za chlieb, či mlieko?
Napriek tomu si ľudia len v USA kúpia viac než pol miliardy fľašiek s vodou každý týždeň – tie by mohli obkolesiť celú planétu 5x… (… každý týždeň). Tu prichádzame k vyfabrikovanému dopytu, ktorý spoločnosti predávajúce fľaškovú vodu vytvorili. Cieľom je, aby si ľudia kupovali aj produkty, ktoré nepotrebujú.
Video hovorí o krokoch na vytvorenie dopytu po nepotrebných produktoch. Spoločnosť strašia tým, že voda z vodovodu je horšej kvality. Na mnohých miestach planéty je skutočne nižšej kvality alebo úplne nepitná. Často však aj kvôli priemyslu vyrábajúcemu plastové fľaše.
Ďalej využívajú obrazovú imagináciu panenskej prírody, z ktorej táto voda údajne pochádza. V skutočnosti tretina fľaškovej vody v USA pochádza rovnako z vodovodu.
Naopak. Problémom je znečisťovanie prostredia počas celej “dĺžky života” fľaškovej vody. Ropa na výrobu fliaš predaných len v USA by každoročne stačila na natankovanie milióna automobilov. Ďalšia je potrebná na prepravu fliaš (často na medzikontinentálne vzdialenosti), aby sme ju vzápätí mohli vypiť za 2 minúty. Napokon je tu ešte odpadová časť reťazca. Až 80% fliaš končí na skládkach, kde budú čakať tisíce rokov na rozloženie. Alebo skončia v spaľovniach, kde sa pri spaľovaní uvoľňujú toxické látky.
Len malé percento odpadových fliaš ide na recykláciu. Často však aj z tejto “recyklácie”, pri ktorej sa fľaše menia na iný tovar nižšej kvality vzniká odpad. Ten, spolu s nerecyklovanými fľašami, napokon konči v krajinách, ako sú India, na horách plastových fliaš.
Ak teda majú byť na obaloch hory, hodili by sa skôr hory plastového odpadu.
Je čas, aby sme prestali kupovať fľašovú vodu, pokiaľ je naša voda z vodovodu pitná. Podporovať môžeme aj verejné zdroje vody v našich mestách (napr. fontánky s pitnou vodou), bojkot fľaškovej vody vo vašej škole, práci, či meste. V reštauráciách si môžeme pýtať pohár vody namiesto fľašky. Možností je mnoho.
Možno sa raz stane fľašková voda taká populárna ako fajčenie tehotných žien. A ostáva len dúfať, že sa neobjaví firma predávajúca čistý vzduch.
Viac k téme nájdete TU.
[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1008″,”attributes”:{“alt”:”The Story of Bottled Water (2010)”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]
Afrika nie je krajina
Združenie afrických študetov (ZAŠ) bojuje proti africkým stereotypom. Ich študentská fotokampaň búra predsudky. Continue reading “Afrika nie je krajina”