Odpad náš každodenný

Podľa posledných údajov z Eurostatu až 70 % z nášho komunálneho odpadu končí na skládkach. Podľa štatistík sa na Slovensku recykluje len 6 % odpadu, s kompostovaním sa vyšplháme na neslávnych 13 % .

Podľa posledných údajov z Eurostatu až 70 % z nášho komunálneho odpadu končí na skládkach. Podľa štatistík sa na Slovensku recykluje len 6 % odpadu. Ak k tomu prirátame aj kompostovanie, tak sa vyšplháme na neslávnych 13 % . V triedení odpadu sú v rámci EÚ za nami už len Rumuni. Zujíma vás aký je priemer EÚ? Je to vyše 41 %.

Prečo je to tak? Podľa niektorých ľudí pracujúcich v environmenátlnych organizáciách je odpoveďou to, že nás do triedenia odpadu tlačí Únia, a nie preto, že by v tom politici videli nejaký dôležitý zmysel.

Ale čo my jednotlivci? Odvolávame sa na kompetentných, keď nemáme podmienky separovať odpad? A keď ich máme, do akej miery ich využívame?

Zaujímavá vec na porovnanie je nielen množstvo zrecyklovaného odpadu, ale aj koľko odpadu sa vyprodukuje v krajine na obyvateľa. Keď sa pozrieme na tieto čísla, tak nájdeme krajiny s pomerne vysokou mierou recyklovania a kompostovania (ako napr. Nemecko 65 % – najviac v EÚ, Luxembursko 47 %, Dánsko 45 %), sú tie ktoré zároveň aj vyprodukujú najviac odpadu na obyvateľa – cez 600kg/ročne (pozn. na SR je to 324 kg). Pričom je známe, že veľká časť elektronického odpadu z Európy končí v afrických krajinách ako napr. v Ghane.

Pravdou je, že s Nemeckom stojíme akoby presne na opačných póloch. V EÚ patríme medzi krajiny, kde sa vyprodukuje menej odpadu, ale recyklujeme takmer najmenej zo všetkých. Zaujíma vás, ktorá krajina je na tom najlepšie? Estónsko. V prvej trojici je ešte Slovinsko a Belgicko. Porovnanie krajín nájdete tu 

Rôzne „alternatívy“ v iných krajinách a u nás

Ak sa na to pozrieme z ekologického hľadiska, základnou snahou by nemalo byt separovanie odpadu ako také, ale snaha predchádzať vzniku samotného odpadu. A to môžeme spraviť rôzne od najjednoduchšieho ako je obmedziť nákup vody v plastových fľašiach, používať plátenné tašky, uprednostniť nebalené ovocie a zeleninu pred balenou a pod. V niektorých mestách západnej Európy sa otvárajú predajne, kde nekúpite potraviny v obale. Najbližší takýto obchod sa nachádza v Prahe a o tom, čo zakladateľov k tomu viedlo si môžete prečítať tu.

U nás možno nájsť niekoľko potravinových bánk, ktoré si nakupujú potraviny prevažne od lokálnych výrobcov a vo veľkom množstve (vo vreciach), a tým sa obmedzuje aj tvorba odpadu. Je to taká komunitná špajza. 

Určite sa nájdu aj mnohí jednotlivci, ktorí pri nakupovaní zohľadňujú čo kúpia aj podľa toho ako a či je to balené, používajú látkové tašky, majú doma vlastný kompost (alebo by si ho spravili, ak by to bolo pre nich možné), recyklujú veci resp. im dávajú nový život a ďalšie iné vychytávky, o ktorých možno napíšeme samostatný článok na inšpiráciu nabudúce.

K tejto téme by vás mohli zaujať nasledujúce články:
Sedm nejčastějších omylu pri třídění odpadu 
Študentka dva roky nevyprodukovala žiaden odpad. Žije bez obalov a zakladá podnik

Výborná pomôcka pre učiteľov k téme odpadu je bezplatný výučbový softvér pre interaktívnu tabuľu „NeODPADni z ODPADOV“. 

Viac info o štatistikách pre jednotlivé krajiny nájdete tu.