Tematická strecha
Tematickú strechu globálneho vzdelávania tvorí koncept trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa dá rozdeliť do troch rovnocenných, navzájom prepojených a previazaných pilierov na všetkých úrovniach, od lokálnej po globálnu. Tieto tri piliere v zjednodušenej podobe tematizujúcich vzťahy naprieč planétou: ekonomický, sociálny, ekologický.
Koncept trvalo udržateľného rozvoja vychádza z tézy, že na Zemi, obrazne povedané, všetko so všetkým súvisí a zároveň, že tento vzťah je nie vždy vyvážený. Stav oceánov má čosi dočinenia s hladom, naše energetické potreby s klimatickou zmenou a tá zas s odolnosťou našich miest, či potravinovou bezpečnosťou. A napríklad rovnosť žien a mužov súvisí s dôstojnou prácou a chudobou. A tak všetko navzájom.
V abstraktnejšej rovine si možno koncept trvalo udržateľného rozvoja predstaviť prostredníctvom tohto diagramu.
Pozostáva z troch prelínajúcich sa dimenzií – sociálnej, ekonomickej a ekologickej, ktoré by mali byť v rovnováhe. Ako spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti hľadá prienik medzi bublinami hospodárskeho a spoločenského pokroku a bublinou plnohodnotne zachovaného životného prostredia v zmysle zachovaných a funkčných ekologických vzťahov.
Súčasným i budúcim generáciám by sme vďaka tomu mali zachovať možnosť uspokojovať svoje životné potreby a pritom zachovávať prirodzené funkcie ekosystémov a neznižovať rozmanitosť prírody.
Tu však treba zdôrazniť, že hoci koncept udržateľného rozvoja pôsobí na prvý pohľad ako environmentálna agenda, nie je to tak. Ide o mix perspektív (vrátane tej ekologickej, prípadne environmentálnej), ktoré by mali byť v rovnováhe. Vo vzdelávaní by sme tak nemali podceňovať ani preceňovať žiadnu z nich.
Ak napríklad podceníme životné prostredie a dopady jeho zmien, to sa nám v rámci spätnej väzby vráti späť v problémoch v ekonomike či v sociálnych problémoch. A takýto previazaný kontextuálny vzťah sa týka všetkých troch pilierov podobne, ako to prezentuje vyššie uvedený Vennov diagram.
Praktická poznámka – jednotlivé témy globálneho vzdelávania môžu byť vkladané do predmetov formou tzv. globálnej dimenzie – od matematiky, kde môžeme trojčlenkou počítať dopad klčovania lesov na rast globálnej teploty (cez množstvo CO2 vypusteného do ovzdušia), po chudobu na globálnom Juhu v kontexte zámorských objavov na hodinách dejepisu či ekonomická globalizácia pri ťažbe vzácnych rúd na hodinách zemepisu.