;)
Jednou z množstva aktivít, ktoré iniciatíva Svet medzi riadkami v rámci svojho vzdelávacieho programu ponúka pre študentov žurnalistiky a aktívnych novinárov, sú novinárske cesty do sveta.
Organizované cesty smerujú napríklad do Kene, Grécka, Senegalu, Tuniska, Maroka či Nemecka a mnohých ďalších krajín, vďaka individuálnym grantom sa však novinári a novinárky môžu dostať aj do krajín mimo nášho zoznamu.
Viac info získate na peter.ivanic@clovekvohrozeni.sk
Palmový olej nájdete v takmer každom druhom výrobku, ktorý kúpite v supermarkete. Od šampónov, cez rúže na pery až po margaríny a čokoládu. Je to jeden z najvýnosnejších poľnohospodárskych produktov, zároveň však spôsobuje obrovské environmentálne škody. Mali by sme sa mu teda vyhýbať? Ako pri mnohých iných kontroverzných témach, ani pri tejto nie je jednoduché nájsť jednoznačnú odpoveď.
Olej, ktorý je všade
V našich zemepisných šírkach si pod rastlinným olejom predstavíme najskôr slnečnicový alebo repkový olej, ktoré sa nám spájajú so žltými rozkvitnutými lánmi repky olejnej alebo dohneda sfarbenými poliami dozrievajúcich slnečníc. Na juhu Európy by bola táto predstava spájaná skôr s pravidelne vysádzanými olivovníkmi hájmi a v tropickom pásme zas s obrovskými farmami palmy olejnej. Práve olej z tejto plodiny sa v globalizovanom priemysle čoraz častejšie dostáva aj na Slovensko a dopyt po ňom stále prudko stúpa v celom svete. Dôvodmi sú rastúci počet svetového obyvateľstva a jeho spotreba, nízka cena palmového oleja, ale aj jeho veľmi široké možnosti uplatnenia – v potravinárstve, priemysle či ako „ekologický“ bio-doplnok do pohonných hmôt. Globálna produkcia palmového oleja sa preto za ostatných desať rokov zdvojnábila a v súčasnosti je najobchodovanejším rastlinným olejom na svete.
Ak v ruke stlačíte plod palmy olejovej, veľký asi ako vlašský orech, vytriskne z neho oranžovo-červená olejová tekutina. Farmári v Indonézii a Malajzií, odkiaľ pochádza 90 % celkovej svetovej produkcie, odrezávajú z paliem veľké zhluky týchto plodov pomocou teleskopických tyčí. V tom momente si málokto uvedomí, čo všetko sa za touto surovinou skrýva. Palmy rastú na obrovských upravených plochách, kde často len pred niekoľkými rokmi rástol dažďový les. A pestovanie palmy olejovej je také výnosné, že plocha, na ktorých rastie sa neustále zväčšuje. Problémom je, že sa tak deje veľmi často na úkor pôvodných dažďových lesov.
Dobré i zlé správy
Palma olejná poskytuje až 9-krát vyššie hektárové výnosy ako iné alternatívy v oblasti rastlinných olejov. Potrebuje teda oveľa menšiu plochu na výrobu rovnakého množstva oleja. Takisto potrebuje menej umelých hnojív a pesticídov ako jeho alternatívy, napríklad repka olejná. V tropických oblastiach poskytuje priemysel spojený s produkciou palmového oleja obrovské množstvo pracovných príležitostí a prispieva k ekonomickému rastu krajín.
Avšak palma olejná je hlavnou príčinou odlesnenia jedných z najhodnotnejších tropických lesov na svete – tie v Ázii sú domovom 10 % svetovej biodiverzity – rozmanitosti života v prírode. Najviditeľnejší je úbytok počtu veľkých cicavcov, ako sú tigre, orangutany, nosorožce či slony, ale odlesňovanie má značný vplyv i na globálne otepľovanie. V ostatnom období boli rozsiahle plochy Juhovýchodnej Ázie zasiahnuté požiarmi a sprievodným dymom, ktorý bol spôsobený vypaľovaním dažďových lesov. Vypaľovanie sa dialo často práve s cieľom zvýšiť plochy pre pestovanie monokultúr palmy olejnej. Keďže dopyt a produkcia palmového oleja bude pokračovať, hľadajú sa i možnosti ako znížiť negatívny dopad jeho pestovania.
Kupovať alebo bojkotovať?
Ak by celý svet prestal zo dňa na deň kupovať palmový olej, museli by sme jeho výrobu nahradiť 9-krát väčšími poľnohospodárskymi plochami. To by znamenalo viac odlesnenia, zavlažovania, používania hnojív a ešte väčšie množstvo vypustených skleníkových plynov. Preto už ani svetové environmentálne organizácie neodporúčajú bojkotovať výrobky s palmovým olejom. Alternatívou je kupovať výrobky, ktoré používajú olej certifikovaný značkou Roundtable on Sustainable Palm Oil (RSPO). Tá zaručuje, že olej nebol vypestovaný na plochách získaných odlesnením chránených lesov, miestne komunity boli spravodlivo odmenené a celkovo boli splnené prísne štandardy na jeho výrobu. 
Dnes predstavuje takto certifikovaný palmový olej pätinu svetovej produkcie a jeho podiel stále stúpa. Viacero nadnárodných firiem, práve po rozsiahlej kritike od spotrebiteľov a mimovládnych organizácii, pristúpilo k sprísneniu svojich štandardov a olej nakupujú výhradne od takto certifikovaných výrobcov.
To sa podarilo dosiahnuť pri veľkých európskych či severoamerických značkách, s omnoho menším úspechom sa aktivisti stretávajú pri výrobcoch a spotrebiteľoch z Číny alebo Indie.
Ďalšou možnosťou je zvýšenie produktivity malých, rodinných fariem, ktoré vyrábajú asi tretinu palmového oleja, ale ich výnosnosť dosahuje len polovicu a často iba tretinu veľkých a moderných fariem.
Je na nás, aký postoj zaujmeme k tomuto fenoménu, ale obzeranie si obalov alebo hľadanie informácii o pôvode palmového oleja u svetových značiek môže byť našim malým príspevkom k zvráteniu negatívnych environmentálnych trendov, ktoré zo sebou palmový olej prináša.
Téme palmového oleja sme sa venovali i pri tvorbe metodického materiálu Made in the World (prípad Nutelly) v metodickej príručke Globálne vzdelávanie v predmete geografia na stredných školách. Nájdete ho TU, na str. 36-41.
Zdroje:
WWF blog: Palm reading: Should we buy or boycott products containing palm oil?
The Economist: A recipe for sustainability
Fotografia na titulke: oneVillage Initiative, flickr.com
Obsah vzniká s podporou:
V októbri roku 1984 ukázala britská televízia BBC zábery z Etiópie, ktoré prezentovali hrôzostrašné, priam biblické dôsledky hladomoru v tejto “najstaršej” africkej krajine. Hladomor zasiahol milióny ľudí a dôsledkom bolo asi 400-tisíc obetí. Zábery inšpirovali hudobníka Boba Geldofa k zorganizovaniu charitatívnej superskupiny “Band AId” a pomocou satelitu bol koncert vysielaný do celého sveta, prvýkrát v takomto rozsahu.
Hoci sa často uvádza, že príčinou hladomoru bolo dlhotrvajúce sucho, hlavným dôvodom bolo porušovanie ľudských práv, občianska vojna a zlá riadenie krajiny politikmi. Sucho len urýchlilo a zväčšilo rozsah hladomoru. Krajina bola v polovici 80-tych rokoch na kolenách a stala sa jedným zo symbolom zlyhania kontinentu v období studenej vojny.
Africký tiger s čiernym obrazom minulosti
Po tridsiatich rokoch sa o Etiópii hovorí ako o africkom ekonomickom tigrovi. V krajine otvorili prvé africké metro a v roku 2015 mala najrýchlejšie rastúcu ekonomiku na svete. Počas takmer celej ostatnej dekády rástla etiópska ekonomika medziročne asi o 10 % a žije v nej 2700 dolárových milionárov. Ako je možné, ak krajina nemá žiadne významné ložiská nerastných surovín, prístup k moru a z troch strán susedí so štátmi, ktoré sú prakticky v rozklade (Somálsko, Eritrea a Južný Sudán)?
“Keď doma pozerám televíziu a vidím zábery z hladomoru z 80-tych rokov, čudujem sa, prečo to na BBC stále ukazujú, keď sa u nás veci tak zlepšili? Je to pre nás bolestivé. Vieme, že je to časť našej histórie, ale chceme sa sústrediť na súčasnosť.”
Amare Abebaw, podnikateľ
Etiópia rástla a stále rastie z nízkej základnej hodnoty, v reálnych číslach stále patrí medzi veľmi chudobné krajiny, a to dokonca i v africkom kontexte. Jej dlhodobý rast je porovnateľný s krajinami juhovýchodnej Ázie (ázijskými tigrami) v 60-tych až 80-tych rokoch. Hlavnými motormi rastu sú poľnohospodárstvo, priemysel (najmä textilný, energetický a strojársky), doprava a čínske investície. Pre Etiópiu je Čína ekonomickým vzorom a do značnej miery i politickým – je často kritizovaná za porušovanie ľudských práv a za svoj autoritatívny režim. Napriek rastu je ekonomika málo otvorená, mladí ľudia sú frustrovaní nedostatkom pracovných príležitostí. V krajine sú obrovské regionálne ekonomické i sociálne rozdiely. V porovnaní so stavom spred desiatich alebo dvadsiatich rokov však vo vzduchu cítiť zmenu a optimizmus.
Ako vystavať krajinu po genocíde?
Desať rokov po etiópskom hladomore zasiahla malú stredoafrickú krajinu, Rwandu, ešte horšia katastrofa. Genocída si vyžiadala dvakrát toľko obetí ako etiópsky hladomor, a to v krajine, ktorá má asi polovičnú rozlohu a dvojnásobok obyvateľov ako Slovensko.
Avšak nečakaný scenár sa aj tu opakoval. Rwanda je, podobne ako Etiópia, vnútrozemská krajina bez väčších zdrojov nerastných surovín a výrazného potenciálu (s výnimkou turistického ruchu a kvalitnej pôdy). Napriek tomu dokázala v priebehu krátkeho času obrátiť prakticky všetky negatívne sociálne a ekonomické ukazovatele. Hoci stále patrí medzi veľmi chudobné krajiny, index vnímania korupcie má priaznivejší ako Slovensko. Rwandský prezident, Kigame, chce vytvoriť ekonomický model pre celý kontinent – jeho vzorom sa stal Singapur – malá ázijská krajina, ktorá postavila svoj rast na stabilite, inováciách a vzdelaní. Ďalšou paralelou je, že Singapur podobne ako Rwanda dnes, bol najmä v počiatkoch svojho rastu autoritatívnym režimom. Kigame zrušil v Rwande etnické delenie, ktoré predznamenalo genocídu, ale tiež prenasleduje politických oponentov a média.
Turisti, ktorých počet v Rwande rýchlo rastie sú prekvapení poriadkom. Rwanda už pred viacerými rokmi zakázala plastové sáčky a obmedzuje používanie plastových fliaš. Cesty sú v dobrom stave, rýchlosť sa dodržiava a ak porušíte dopravné predpisy, dostanete pokutu s bločkom. V rebríčku krajín podľa toho, ako ľahko sa v nich robí biznis sa umiestňuje na úrovni Grécka.
Medzi trinástimi najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami (podľa predpokladu) v roku v rokoch 2014-2017 sa podľa Svetovej banky umiestnilo až šesť afrických krajín. Čoraz častejšie je Afrika označovaná za kontinent nádeje či dokonca budúcnosti. Na Slovensku sa tak tento kontinent dodnes v médiách málo prezentuje a prevláda stereotypný obraz konfliktov, hladu a nedostatku. Aj preto vydalo OZ Človek v ohrození publikáciu Afrika – mýty a fakty, v ktorej vyvracalo zaužívané mýty o Afrike. Stiahnuť si ju môžete TU.
Foto na titulke: Dave Proffer, Wikimedia
Obsah vzniká s podporou:
V súvislosti so stavom slovenského školstva sa často hovorí, že nevedie žiakov ku kritickému mysleniu. Mohli by sme dodať, že mladým ľuďom chýba i schopnosť argumentovať a efektívne komunikovať.
Ak ste niekedy strávili čas na sociálnych sieťach alebo diskusných fórach na internete, či pred televíziou sledujúc poltické debaty, isto ste zachytili argumenty, ktoré pre vás postrádali logiku, boli manipulatívne, klamlivé alebo zavádzajúce. Takéto techniky tiež bývajú obľúbenou súčasťou argumentácie propagandy a manipulátorov. V tomto kontexte sa čoraz častejšie spomínajú takzvané logické alebo argumentačné fauly alebo klamlivé argumenty (z angl.: logical fallacies).
Hoci boli rozlišované už Aristotelom, na školách sa o nich dodnes neučíme. Logické fauly majú svoje “šablóny”. Existuje celý rad štúdii, materiálov, kníh, vídeí a infografík, ktoré vám pomôžu logické klamy pochopiť, rozpoznať a prípadne i použiť (nielen) vo vyučovaní. Možno použiť niektoré z kvalitných zdrojov, ktoré sú verejne prístupné.
Aj do slovenského jazyka bola preložená veľmi pekná Ilustrovaná Kniha zlých argumentov. Možno si ju zakúpiť alebo voľne stiahnuť TU.
V slovenčine nájdete ku kritickému mysleniu aj k téme logických klamov pekne spracovaný e-learningový modul. Prípadne, ak chcete preskočiť rovno k téme logických klamov, začnite TU.
Na portále monda.eu nájdete i popis logického faulu “červeného sleďa”:
Rozprávame sa o téme A
Náš protivník nemá dostatočný argument, a tak nastolí tému B s dojmom, že sa témy A týka (pričom sa jej vôbec netýka).
Téma A odchádza do úzadia a nahrádza ju téma B
Je to klasický argumentačný faul, tzv. Červený sleď, ktorého cieľom je odviezť stopu k nesúvisiacej téme. Názov vznikol podľa historky, v ktorej sa údeným sleďom tahaným cez územie lovu nechali odviesť psy zo stopy.
Medzi ďalšie patrí napríklad faul Slamený panák (tzv Straw man). Jeho podstatou je nahradenie vašeho argumentu takým, ktorý ho pokryví alebo preženie a následne naň zaútočiť.
Príklad:
A: Myslím si, že každý má právo byť chránený pred nenávistnými prejavmi, aj tými na internete.
B: Takže ty chceš zavádzať cenzúru? To už tu bolo. Takí, ako si ty, sú pre slobodu nebezpečnejší, ako nacisti (komunisti).
Príklad sme si požičali z pekne pripravených textov a príkladov, ktoré nájdete na webe hatefree.cz
Do českého jazyka zas boli preložené vizualizácie argumentačných faulov z anglického jazyka (z amerického originálu TU), ktoré pripravili v brnenskom Centre Občasnkého vzdělávávní. Sú dostupné v niekoľkých farebných a veľkostných formátoch, čiže sa s nimi dá dobre pracovať i v škole. Nájdete ich TU.
Pekný a jednoduchý zoznam logických klamov nájdete aj na slovenskej či českej wikipédii. Odporúčame skôr český text.
Niektoré zdroje alebo pekné popisy nájdete aj na portále, ktorý ponúka učebné texty a inšpirácie pre učiteľov občianskej náuky TU.
V anglickom jazyku nájdete pod heslom “logical fallacies” množstvo edukatívych videí, ktoré dobre vysvetľujú jednotlivé kategórie logických alebo argumentačných faulov i s príkladmi. Napríklad TU alebo tu:
[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1603″,”attributes”:{“alt”:”Moving the Goal Posts Fallacy | Idea Channel | PBS Digital Studios”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]
Foto na titulke: Kniha zlých argumentov
Obsah vzniká s podporou:
V novej sérii sa pozrieme na to, aké metodické príručky globálneho vzdelávania pre učiteľov v ostatnom období vznikli, ktoré z nich možno považovať za skutočne vydarené a možno ich odporučiť (nielen) učiteľom v praxi. Continue reading “Metodické príručky ku globálnemu vzdelávaniu – je ich dosť, stačí po nich s(t)iahnuť”
V druhej časti série, v ktorej vám predstavíme voľne dostupné metodické príručky globálneho vzdelávania sme sa zamerali na ponuku Nadácie Milana Šimečku. O tom, že je skutočne z čoho vyberať sa dočítate viac v tomto článku. Continue reading “Metodické príručky ku globálnemu vzdelávaniu – II. časť”
Existuje veľa veľmi ľahkých vecí, ktoré môžeme začať pravidelne robiť, aby sme tak prispeli k lepšiemu svetu. Ak by sme ich začali robiť všetci, zmena by bola veľká. Continue reading “Sprievodca lenivého človeka k záchrane sveta”
„Budeme sa snažiť pomôcť posledným pred prvými. Tí, ktorí sú najviac marginalizovaní budú najviac zvýhodnení (…) sľubujeme, že nikto nebude opomenutý,“ píše sa v dokumente Ciele udržateľného rozvoja. Stoja ale o takúto pomoc všetci? Continue reading “Stoja o „rozvoj“ všetci, alebo čo ak niekto vníma rozvoj inak?”
Barbie Saviour je satirická obrázková séria o tom, ako mladí pokryteckí ľudia odchádzajú ako dobrovoľníci do afrických krajín – a pritom to robia všetko sami pre seba. Continue reading “Barbie Saviour nastavuje zrkadlo dobrovoľníkom v Afrike – a tiež nám všetkým”
V pokračovaní série o vhodných metodických príručkách, ktoré sa dajú voľne stiahnuť a používať (nielen) v školskom vyučovaní tentokrát zamierime do Českej republiky.
Pri vyhľadávaní zdrojov často zabúdame, že máme obrovskú jazykovú výhodu v tom, že rozumieme česky. Naši susedia majú takmer dvojnásobný počet obyvateľov ako Slovensko a v mnohých prípadoch dlhšiu tradíciu v tvorbe metodických materiálov. Preto je množstvo ich voľne prístupných zdrojov kvalitných a s malou alebo žiadnou úpravou sa dajú použiť aj u nás.
Mimovládna organizácia Člověk v tísni vydáva publikácie pre učiteľov prostredníctvom dvoch svojich sekcii – Varianty a Jeden svět na školách. Hoci Varianty existujú pod organizáciou Člověk v tísni, pôsobia akoby boli samostatná organizácia venujúca sa inkluzívnemu a globálnemu (rozvojovému) vzdelávaniu.
Príručka Metodika programu Active Citizens vyšla v roku 2014 ako výsledok spolupráce Variant a British Counci. Je súčasťou programu Active Citizens, ktorý dodnes prebieha asi v štyridsiatich krajinách. V Českej republike reagoval projekt aj na výskum, podľa ktorého si 91 % dospelých a 80 % stredoškolákov myslí, že nedokáže ovplyvniť riešenie problémov na celoštátnej úrovni. Cieľom príručky je preto posilniť v mladých ľuďoch motiváciu a schopnosti potrebné pre partnerskú spoluprácu.
V príručke (na 256 stranách) nájdete takmer všetko – pekne graficky upravené aktivity, ktoré v sebe neskrývajú britskú metodológiu a dajú sa okamžite použiť, príklady dobrej praxe z českých škôl, aktivity vedúce k strategickému mysleniu a plánovaniu a k pochopeniu princípu projektu, či na kľúč pripravené aktivity, ktoré si stačí prečítať, prípadne k nim skopírovať prílohy a dajú sa ľahko využiť na hodinách. Okrem toho obsahuje aj interaktívne video vstupy, ktoré pekne prepájajú a zasadzujú do rámca nové kapitoly.
Ak hľadáte modernú, praktickú, obsahovo zaujímavú, graficky pekne spracovanú, interaktívnu a inšpiratívnu príručku, toto je ona. Stiahnuť sa dá jedným klikom TU.
Pre budúcich i súčasných učiteľov je určená príručka Globálni dimenze ve výuce – Příručka pro vzdělávaní učitelů.
Príručka najskôr zaujímavým spôsobom zhrňuje chápanie globálnej dimenzie vo výučbe a neskôr ponúka konkrétne nástroje, ako ju začleniť do vyučovania.
Opäť v nej vidieť znaky zahraničnej, britskej metodológie. Okrem praktických častí je aj veľmi dobrým materiálom pre tých, ktorí chcu lepšie pochopiť podstatu globálneho vzdelávania. Stiahnuť sa dá TU.
Viac metodických príručiek vydaných Variantami sa dá stiahnuť TU. Okrem toho je možné využiť aj metodické listy, ktoré sa dajú na stránke jednoducho filtrovať podľa témy. Tie môžete okamžite využiť priamo vo vyučovaní (stiahnuť TU)
Druhá vzdelávacia sekcia v českej organizácie Člověk v tísni, Jeden svět na školách, sa dlhodobo venuje mediálnej výchove, konkrétne využitiu (dokumentárnych) filmov vo vzdelávaní. Školám, okrem iného, ponúka dokumentárne filmy, ktoré sa dajú ľahko stiahnuť z ich stránky a metodické materiály, kroré učiteľom umožnia efektívne s filmom so žiakmi pracovať.
Filmy si českí učitelia môžu vybrať z prehľadnej databázy, napríklad podľa témy, ktorej sa dokument venuje. Keďže autorské práva nedovoľujú ponúkať filmy mimo územia Českej republiky, zostáva nám možnosť pozrieť si aspoň ich krátke ukážky. Prípadne si môžeme stiahnuť niektoré s neuzamknutých metodických listov, ktoré sú k nim spracované. V súčasnosti sa plánuje realizácia podobného projektu, len v menšom rozmere, aj v rámci slovenskej organizácie Človek v ohrození. Ukážky k filmom a niektoré z metodík si môžete pozrieť a stiahnuť TU.
Zaujímavou iniciatívou je projekt venujúci sa súčasnej ruskej propagande. Ako píšu v Člověku v tísni, “cieľom propagandy nemusí byť vždy presvedčit o „svojej pravde“, ale aj dehonestovat, pošpiniť, či aspoň nahlodať pozície opačného názorového spektra. To je zrejmé aj na súčasnej ruskej propagande, ktorá výrazne posilnila v súvislosťou s konfliktom na Ukrajine. Zameriava sa predovšetkým na spochybňovanie pozícii svojich oponentov. Nejde jej o to, aby presadila svoju verziu, ale skôr o to, navodiť dojem, že všetky verzie sú možné, a že pravda neexistuje.”
Slovenským učiteľom však opať zostáva len možnosť pozrieť si ukážky a stiahnuť si jednu aktivitu k téme. Ukážka TU. 
Pred niekoľkými týždňami zaujal českú verejnosťprojekt Hello Czech republic organizácie Meta. Dokonca sa k nemu vyjadrovali najvyšší štátni predstavitelia – vrátane prezidenta Zemana a ministerky školstva Valachovej. Valachová sa k projektu vyjadrila: “Já si uvědomuju, že současná situace v případě uprchlické krize je velmi citlivá, že je to velmi složitá a vážná věc pro dospělé a v žádném případě nedovolím, aby tímto způsobem byly strašeny nebo zatahovány do celospolečenské vážné debaty děti.” Asi najkontroverznejšou časťou projektu bola aktivita, ktorá obracia perspektívu utečenca. Vo fiktívnom príbehu vykresľuje haváriu atómovej elektrárne v Českej republike, ktorá spôsobí, že Česi musia opustiť územie svojej krajiny a hľadať útočisko v inom štáte a kultúre. Jediná krajina, ktorá prejavila záujem prijať ich je fiktívny ázijsky Peacestán. Jeho predstavitelia však chcú od zástupcov Česka poznať, akým spôsobom sa 10 miliónov Čechov chce do novej krajiny integrovať. 
Projekt sme predstavili už v článku na našom webe TU.
Všetky materiály sa dajú bezplatne a jednoducho stiahnuť TU. Okrem metodickej príručky je možné použiť i dokumentárny film a komix o afgánskom chlapcovi a jeho úteku do Švédska.
U nás menej známa moravská organizácia NaZemi sa venuje najmä témam Spravodlivého obchodu, zodpovedného spotrebiteľského správania, spoločenskej zodpovednosti firiem ale aj téme Migrácia. Je určená najmä skautom, ale dá sa využiť aj v iných skupiných neformálneho i formálneho vzdelávania. (stiahnuť TU)
V novej príručke Lidé v pohybu – Metodika pro práci s tématy uprchlictví a migrace sa venuje kontroverznej a aktuálnej téme migráci.
Organizácia NaZemi spravuje tiež webovú stránku http://www.globalnirozvojovevzdelavani.cz/. V mnohom je podobná našemu portálu a tiež ponúka ucelený prehľad o metodických materiálov v českom jazyku (TU).
Vydarenú príručku pre učiteľov, s názvom Přehoď výhybku, nedívej se na svět černobíle! vydalo v roku 2013 aj Středisko ekologické výchovy SEVER, a to v spolupráci s medzinárodnými partnermi. Sú v nej pekne spracované učebné scenáre, vrátane obrázkových príloh. Podobne, ako pri iných vyššie spomenutých príručkách, aj tu vidieť britský rukopis a výsledok medzinárodnej autorskej spolupráce. V príručke si napríklad môžete pozrieť kompletný výrobný cyklus čokolády a nájsť aj metodologický popis, ako s touto prílohou a textom pracovať (str. 53 – 59). Je to komplexná publikácia, ktorú ocenia tí, ktorí sa s témou globálneho vzdelávania len zoznamujú a chcú o ňom učiť viac a lepšie; tí, ktorí sa globálnemu vzdelávaniu nechcú zvlášť venovať, ale radi sa zoznámia s novými metodologickými postupmi a hľadajú inšpiráciu; ale aj takí, ktorí si myslia, že už všetko videli a čítali – v tejto publikácii nájdu toho ešte oveľa viac (stiahnuť TU).
Na webe globalnerozvojovevzdelavani.cz si môžete pozrieť aj publikácie, ktoré sa venujú teoretickému rámcu globálneho vzdelávania. Podobne, ako slovenská príručka Koncept globálneho vzdelávania, aj päťstránkový text Principy pro kvalitní výukové programy GRV na školách pekne zadefinoval základné princípy globálneho vzdelávania. Tými by sa mal riadiť každý učiteľ alebo facilitátor, ktorý sa globálnemu vzdelávaniu venuje (stiahnuť TU).
Predstavili sme si len malú časť metodických príručiek a materiálov, ktoré vznikli v českom jazyku a sú voľne dostupné v online podobe na stiahnutie. Linky, ktoré ste v texte našli vám pomôžu objaviť aj iné zaujímavé zdroje.
Vybrané slovenské metodické príručky sme si predstavili v článku TU a TU a vrátime sa k nim opäť.
Teraz je na vás, po ktorých z nich siahnete.
Autor: LZ
Titulka: obálka príručky Svét v nákupním košíku, Společnost pro Fairtrade
Obsah vzniká s podporou:
Harmony of the Seas (Harmónia morí) je veľká loď. S posádkou sa v nej plaví rovnaký počet ľudí, ako je počet obyvateľov Vrábeľ alebo Modry (8890). Stála miliardu dolárov a so šestnástimi poschodiami vzbudzuje pozornosť kamkoľvek pripláva. Je v nej 23 bazénov, niektoré aj s tobogánmi, vrátane najväčšieho na svete, ktorý má prevýšenie desiatich poschodí. Hostia si môžu vybrať jednu z dvadsiatich reštaurácii, v ktorých sa skonzumuje 15 tisíc vajec denne. Ak nemáte dosť peňazí na kajutu s výhľadom na more, nemusíte sa obávať – obrazovky na stene vám vytvoria dokonalú ilúziu výhľadu, a to vďaka kamerám na lodi, ktoré snímajú v reálnom čase obraz z paluby. Loď meria 362 metrov, váži 227 tisíc ton, je v nej napríklada aj ľadová plocha, divadlo, väznica, márnica, nemocnica a Titanic by pri nej vyzeral ako väčšia rybárska loď alebo remorkér.
Harmony of the Seas je najväčšia z troch obrovských lodí spoločnosti Royal Caribbean Cruises. Tá svojou (množstvom i veľkosťou) rastúcou flotilou reaguje na to, že výletné plavby sú najrýchlejšie rastúcim sektorom masovej turistiky. Lode sú stále väčšie a väčšie, aby lepšie zodpovedali rastúcim požiadavkám svojich klientov a prinášali väčší zisk svojim investorom.
Keď sa loď vydala na svoju prvú plavbu z anglického Southamptonu, dva obrovské dieselové motory vysoké štyri poschodia vypustili kúdole čierneho mraku. Loď za hodinu spáli 5200 litrov lacnej nafty s vysokým obsahom síry a iných škodlivín. V prístave a pobrežných častiach Európy a USA musia síce lode spaľovať naftu s nižsím obsahom síry, napriek tomu patrí prístav Southampton k mestám s najvyšším obsahom škodlivých častíc v Anglicku.
“Môžeme to cítiť, vidieť a cítiť aj v ústach. Tieto lode sú veľké ako bloky bytových domov. Niekedy ich je v jednom čase v prístave päť a viac. Vietor prináša ich emisie rovno do mesta a podľa všetkého neexistuje žiadny monitoring ich znečistenia,” hovorí Colin MacQueen, ktorý žije neďaleko prístavu.
Podľa analytikov námorného znečistenia v Nemecku a Bruseli vypustí takáto loď viac síry ako niekoľko miliónov vozidiel, viac oxidu dusičnatého, ako všetká doprava prechádzajúca stredne veľkým mestom a viac pevných častíc ako všetky autobusy v Londýne.
Bill Hemmings, námorný expert z bruselskej organizácie Transport and Environment group povedal: ” Tieto lode spália toľko paliva ako celé mestá. Používajú oveľa viac energie, ako kontajnerové lode a dokonca aj ak spaľujú palivo s nízkym obsahom síry, je to 100-krát horšie ako v prípade motorovej nafty. “
Jedným z hlavných problémov lodnej dopravy je, že nafta spaľovaná v lodných motoroch obsahuje až 3500-krát viac síry ako motorová nafta spaľovaná v autách. Lode nemajú filtre a iné technológie, ktoré by zachytávali pevné častice, ako je to v prípade cestných dopravných prostriedkov.
Podobná situácia je i v prípade nákladných lodí. Tých sa vo svetových moriach a oceánov plaví asi 90 tisíc a zabezpečujú značnú časť medzinárdného obchodu. Podľa odhadov sú ročne zodpovedné za 60-tisíc úmrtí na srdcové a pľúcne choroby a emisie, ktoré vypúšťajú spôsobujú škody s ekvivalentom 330 miliard dolárov.
Pre porovnanie, auto, ktoré prejazdí 15-tisíc kilometrov ročne, vypustí 101 gramov oxidov síry, kým každá z najväčších nákladných lodí, ktoré môžu byť na mori viac ako 280 dní ročne, vypustí až 5200 ton oxidov síry. Problém sa zväčšuje s rastúcim obchodom a námornou kapacitou. Kontajnerové lode majú motory s podobnou kapacitou ako elektrárne, ale spaľujú pohonné hmoty s najnižšou kvalitou.
Dobrou správou je, že International Maritime Organisation (IMO), Medzinárodná organizácia lodnej dopravy, postupne znižuje limity emisií oxidov síry, ktoré môžu lode vypúšťať. A to predovšetkým v pobrežných oblastiach. Rapídne sa majú znížiť od roku 2019. Lode budú musieť začať spaľovať kvalitnejšiu naftu, podobnú tej, ktorú používamé v autách. Tá je ale asi o polovcu drahšia a mnohé lode nemajú technológiu na ich používanie – má totiž iné lubrikačné vlastnosti. Cieľom IMO je znížiť emisie lodnej dopravy o 20 % do roku 2020 a o 50 % do roku 2050. Projekcie organizácie Transport & Environment však hovoria o možnom raste emisií lodnej dopravy do roku 2050 až o 50-250 %.
Lodná doprava je zodpovedná za 18-30 % svetových emisií oxidov dusíka a 9 % svetových emisií oxidov síry. 70 % emisií je vypustených do 400 km od pevniny, 85 % emisí je v severnej pologuli. Podiel lodnej dopravy na celkových emisiach vedúcich ku klimatickej zmene je asi 3,5 – 4 %.
Zdroje:
http://www.theguardian.com/environment/2016/may/21/the-worlds-largest-cruise-ship-and-its-supersized-pollution-problem
http://www.economist.com/news/business/21574517-shipowners-face-onslaught-new-environmental-laws-sinking-under-big-green-wave
http://www.theguardian.com/environment/2009/apr/09/shipping-pollution
https://www.transportenvironment.org/what-we-do/shipping/shipping-and-climate-change
Foto na titulke: Michael Elleray, flickr (Creative Commons)
Autor: LZ
S podporou:
Do akej miery je slovenské školstvo pripravené obstáť v hondotení globálnych kompetencií? Sú slovenskí učitelia pripravení vychovávať žiakov do globalizovaného sveta 21.storočia? A aké sú globálne kompetencie mladých ľudí na Slovensku? Možno už o dva roky sa dozvieme odpovede na tieto otázky.
OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ktorá pripravuje a vyhodnocuje testy v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti zvažuje pridanie ďalšieho testu, ktorý by skúmal, ako sa dokážu žiaci orientovať v čoraz komplexnejšom svete, s povedomím o rôznych kultúrach.
Riaditeľ sekcie vzdelávania v OECD, Andreas Schleicher, vysvetľuje, prečo existuje veľká potreba nového hodnotenia. To by meralo kompetencie mladých ľudí orientovať sa vo svete, v ktorom je globalizácia obrovskou ekonomickou, politickou a kultúrnou silou.
Lídri v oblasti vzdelávania v celom svete čoraz viac rozprávajú o potrebe učiť ku “globálnym kompetenciám”, ako o spôsobe riešenia problémov spojených s globalizáciou. Táto téma bola jednou z kľúčových na stretnutí ministrov školstva krajín G7, teda globálnych lídrov, ktoré sa uskutočnilo tento mesiac v Japonsku.
Globalizácia môže pre rôznych ľudí znamenať rôzne veci. Pre niektorých môže znamanať inováciu, vyšší životný štandard, môže však prispieť k zvýšeniu sociálnych rozdielov a k ekonomickej nerovnosti.
Automatizácia a digitálna ekonomika môžu byť vnímané ako príležitosti k biznisu a ekonomickému rastu, ale aj ako nástroje, ktoré oslabia trh práce. V dohľadnom čase kvôli týmto fenoménom stratí obrovské množstvo ľudí prácu. A to aj na Slovensku.
Pre niektorých znamená “cezhraničná migrácia” možnosť cestovať za prácou medzi rôznymi krajinami, pre iných útek z chudoby a vojnového konfliktu.
Lídri v oblasti vzdelávania si neboli istí, ako pripraviť mladých ľudí na kultúrne rôznorodé a digitálne prepojené spoločnosti, v ktorých budú čoskoro pracovať a komunikovať.
V minulosti bolo vzdelávanie o naučení vedomostí. Dnes je aj o tom, aby si deti vytvorili spoľahlivý kompas, navigačné schopnosti a charakterové kvality, ktoré im pomôžu nájsť vlastnú cestu cez neistý, meniaci sa a mnohoznačný svet.
Školy majú pripraviť žiakov na svet, v ktorom mnoho z nich bude musieť spolupracovať s ľuďmi z rozdielneho kultúrneho zázemia. Budú potrebovať oceňovať rôzne myšlienky, perspektívy a hodnoty. Je to svet, v ktorom sa ľudia musia rozhodnúť, ako si vzájomne dôverovať a spolupracovať aj napriek existujúcim rozdielom.
Školy môžu mladým ľuďom poskytnúť príležitosti, ako sa učiť o globálnom rozvoji, vybaviť ich prostriedkami a prístupom k analýze rôznych kultúr, pomôcť im zapojiť sa do medzinárodných a medzikultúrnych vzťahov a podporovať hodnotu ľudskej rozmanitosti. Tieto ciele sú už zahrnuté v osnovách mnohých krajín. Ale nikde nemajú politici alebo vzdelávacie autority hotové odpovede na to, ako začleniť globálne kompetencie do škôl a do vzdelávania.
Veľká časť problému tkvie v tom, že neexistuje jednoznačná definícia toho, čo majú globálne kompetencie zahŕňať a ako ich merať.
Medzinárodný prieskum znalostí žiakov, PISA, pridal túto oblasť do svojej agendy. Globálne kompetencie definuje ako: “kapacitu kriticky analyzovať globálne a interkultúrne javy z rôznych perspektív, schopnosť rozumieť, ako rozdiely ovplyvňujú vnímanie, posudzovanie a myšlienky samých seba a iných, a schopnosť zapojiť sa do otvorenej, primeranej a efektívnej interakcie s ostatnými ľuďmi z rôzneho zázemia, a to v súlade s úctou k ľudskej dôstojnosti”.
Myšlienkou OECD je poskytnúť medzinárodné komparatívne hodnotenie PISA, ktoré by ponúklo prvý ucelený prehľad o úspešnosti vzdelávacích systémov v príprave mladých ľudí k nadobudnutiu globálnych kompetencií. Mohol by hodnotiť vedomosti a porozumenie 15-ročných žiakov o globálnych témach a interakciu s inými kultúrami.
Návrh tiež zahŕňal otázky žiakom o vhodnej a efektívnej forme komunikácie s ľuďmi z iných kultúr alebo krajín. Do akej miery dokážu pochopiť myslenie iných, ich názory a pocity a ako dokážu pozerať sa na svet z inej perspektívy? Ako vedia prispôsobiť vlastné myšlienky, pocity a správanie, aby boli v súlade s novými kontextami a situáciami? Dokážu analyzovať a kriticky myslieť s cieľom skúmať nové informácie? Aká je ich citlivosť, zvedavosť a vôľa spolupracovať s inými ľuďmi a inými pohľadmi na svet?
PISA je len na začiatku skúmania ako tieto oblasti merať. Komparatívne výsledky testov môžu krajinám pomôcť zistiť, do akej miery sú ich žiaci pripravení na život a zamestnanie v globalizovanom svete. Mohli by pomôcť zistiť, ako sú žiaci vystavení medzinárodným správam a ako rozumejú a sú schopní kriticky analyzovať globálne javy. Aké sú rôzne prístupy k multikultúrnej a globálnej výchove používaných v rôznych krajinách? Ako sa vzdelávajú kultúrno-rôznorodé skupiny žiakov? Ako sú školy schopné reagovať na kultúrne a rodové predsudky a stereotypy?
Podľa OECD sú globálne kompetencie formované tromi princípmi – rovnosťou, súdržnosťou a udržateľnosťou:
Rovnosť: Rastúca nerovnosť príjmov a príležitostí, spolu so skutočnosťou, že chudobné deti dostávajú horšie vzdelanie, posúva tému rovnosti a inkluzívneho rastu v globálnej agende vysoko. Digitálna ekonomika oberá ľudí o manuálnu a rutinnú prácu a radikálne mení povahu zamestnanosti. Pre mnohých je to oslobodzujúci a vzrušujúci jav, pre iných ale znamená stratu živobytia.
Súdržnosť: V celom svete vidíme bezprecedentné pohyby ľudí. Najdramatickejšia je migrácia z krajín sužovaných vojnou a chudobou. Ako môžu prijímajúce krajiny integrovať rôznorodé skupiny ľudí a pritom predísť rastúcemu extrémizmu a fundamentalizmu?
Udržateľnosť: Napĺňanie Cieľov udržateľného rozvoja je prioritou medzinárodného spoločenstva. Rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnosti, bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácii uspokojovať vlastné potreby, je dôležitejší ako kedykoľvek predtým – tvárou v tvár v zhoršovaniu sa životného prostredia, klimatickej zmene a rastu obyvateľstva.
Možno sa na Slovensku už čoskoro dozvieme, ako sú naši mladí ľudia pripavení na život v prepojenom a komplexnom svete súčasnosti a blízkej budúcnosti? Táto odpoveď ale pre nás vôbec nemusí byť príjemná.
Preložené a mierne upravené z článku od Andreasa Schleichera, riaditeľa sekcie vzdelávania v OECD: Pisa tests to include ‘global skills’ and cultural awareness, pôvodne uverejneného na http://www.bbc.com/news/business-36343602
Foto: pixabay, stokpic (CC)
Autor: LZ
S podporou:
Ak si myslíte, že niekto, kto je veľmi múdry, nemôže byť zároveň aj veľmi hlúpy, spomeňte si na to, ako chcel najmúdrejší muž v Amerike zabiť moriaka elektrickým prúdom.
Benjamin Franklin už dlhšie experimentoval so zachytením elektrického prúdu do sklených pohárov, čím vytvoril akúsi primitívnu batériu. Po niekoľkých úspešných experimentoch využíval tento trik na zaimponovanie pred priateľmi – použil elektrický prúd na usmrtenie a čiastočné upečenie moriaka. Diváci boli ohromení Franklinovou schopnosťou riadiť túto strašnú a neznámu silu.
Na jednej domonštrácii bol ale Franklin roztržitý a urobil neuveriteľnú chybu – do jednej ruky uchopil sklený pohár, kým v druhej držal železnú reťaz. “Prítomná spoločnosť bola svedkom veľkého záblesku a explózie, ktorá znela ako výstrel z pištole,” napísal neskôr Franklin.
“Potom som cítil, čo nedokážem celkom dobre popísať; ranu cez celé moje telo, od hlavy až po päty, po ktorej som si všimol, že sa celý trasiem.”
Je zrejmé, že inteligencia neznamená, že človek je zároveň racionálny alebo rozumný. Aj keď sa Franklinovej roztržitosti môžeme vysmievať, veľké chyby robí každý z nás. Americký chirurg Atul Gawande napísal o veľkom fenoméne v modernej medicíne. Chirurgovia, napriek ich závideniahodnej zručnosti, spôsobujú zbytočné straty na životoch jednoduchou nedbanlivosťou – zabudnú si pred operáciou umyť ruky alebo použiť čistý obväz. V podnikaní zas môžu viesť krátkozraké a hlúpe rozhodnutia k pádu celej spoločnosti.
Nový spôsob myslenia
Podľa Roberta Sternberga z Cornell University je problém v tom, že náš vzdelávací systém nie je navrhnutý tak, aby nás učil uvažovať spôsobom, ktorý je užitočný pre zvyšok nášho života. Výsledky testov v školách majú minimálnu výpovednú hodnotu,” hovorí. “Vidíte ľudí, ktorí majú veľmi dobré známky, a potom zlyhajú vo vedení tímu. Sú to dobrí technici bez zdravého rozumu a etiky. Dostanú sa na pozíciou prezidenta alebo viceprezidenta korporácií spoločností a sú pritom úplne nekompetentní.”
Čo sa dá v tejto veci robiť? Sternberg a iní teraz bojujú za nový druh vzdelania. Takého, ktoré bude učiť ľudí ako efektívnejšie myslieť, a to popri tradičnejšej akademickej forme vzdelávania. Ich poznatky môžu pomôcť každému z nás – bez ohľadu na našu inteligenciu – byť o niečo menej hlúpy:
1. Spoznajte svoje vlastné “slepé škvrny”
Väčšina z nás si myslí, že je múdrejší ako ostatní. Tento fenomén sa nazýva “iluzórna nadradenosť” a je obzvlášť rozšírená medzi tými, ktorí v skutočnosti nie sú obdarovaní veľkou inteligenciou. Svoju intelektuálnu nadradenosť niekedy obhajujeme dobrými známkami v škole alebo znalosťou odpovedí pri sledovaní televíznych kvízov. Môžeme ale trpieť na tzv. “potvrdzujúce skreslenie”. Je to tendencia uprednostňovat tie informácie a interpretácie, které podporujú náš vlastný názor, a naopak ignorovať alebo podceňovať tie, ktoré sú v rozpore s našim presvedčením. Stále sme vás nepresvedčili? V takom prípade psychológovia tvrdia, že trpíte na tzv. “Kognitívnu slepú škvrnu”. Je to tendencia myslieť si, že naše etické názory sú, v porovnaní s názormi iných ľudí, tie správne a objektivne, alebo inými slovami – schopnosť vnímať kognitivne skreslenie u ostatných, ale nie u samého seba.
V skutočnosti máme všetci niektoré z podvedomých predsudkov. To ovplyvňuje všetko – od rozhodovania o kúpe bytu po naše názory na konflikt vo Východnej Ukrajine. Našťastie, psychológovia zisťujú, že sme schopní naučiť sa ich rozpoznávať. Existuje ich asi sto a s ich študovaním a bojovaním proti nim môžete začať aj vy TU v angličtine a TU skrz náš predchádzajúci článok.
2. Buďte pripravený priznať si, že ste sa mýlili
Všetci máme podvedomé predsudky
“Človek by sa nikdy nemal hanbiť za to, že sa mýlil, čo sa dá inými slovami vysvetliť tak, že dnes je múdrejší, ako bol včera,” napísal v 18. storočí básnik Alexander Pope. Pre dnešných psychológov je takáto forma myslenia považovaná za kľúčový rys osobnosti, známy ako otvorenosť. Okrem iného vyjadruje, ako ľahko sa dokážete vysporiadať s neistotou a ako rýchlo viete zmeniť názor na základe nových dôkazov. Je to ľudská črta, ktorú prekvapujúco veľa ľudí nedokáže kultivovať ale je veľmi užitočná. Napríklad Philip Tetlock z Pensylvánskej univerzity vo svojom výskume vyzval vzorku ľudí, aby predvídali, ako sa podľa nich zmení o štyri roky priebeh zložitých politických udalostí. Zistil, že najlepší prognostici sa spoliehali rovnako na svoju nadpriemernú inteligenciu ako na vlastnú otvorenosť.
Intelektuálna skromnosť má rôzne podoby – ale v jej centre je schopnosť spochybňovať hranice svojho poznania.
Na základe akých predpokladoch robíte svoje rozhodnutia? Nakoľko sú tieto predpoklady overiteľné? Aké ďalšie informácie by ste mali vyhľadať, aby ste si vytvorili vyváženejšie hľadisko? Porovnali ste si ho s inými podobnými príkladmi a situáciami? Po krátkom tréningu boli Tetlockove skúmané subjekty schopné poraziť tých profesionálnych prognostikov, ktorí neboli ochotní vzdať sa vlasntej ignorancie a spohybňovať svoje poznanie.
3. Hádajte sa sami so sebou – a buďte úprimný
Ak sebaspochybňovanie nepatrí medzi vaše silné stránky, existuje jednoduchá technika na boj proti vlastným predsudkom: vyberte si presne opačný názorový pól a začnite argumentovať proti vlastnému presvedčeniu. Táto vnútorná argumentácia môže odhaliť príčiny vlastných predsudkov – ako napríklad prílišné sebavedomie a “kotvenie” – teda prirodzenú ľudskú vlastnosť, spoliehať sa (alebo „kotviť“) pri rozhodovaní na prvú informáciu ktorá sa k vám dostane. Podobnou taktikou je vcítiť sa do kože iného a predstaviť si jeho alebo jej uhol pohľadu. To môže byť obzvlášť užitočné pri riešení osobných problémov. Často sme oveľa “múdrejší” pri dávaní rád iným ako pri riešení vlastných problémov.
4. Predstavte si, čo by bolo, keby….
Jeden z najväčších problémov súčasného vzdelávacieho systému je podľa Sternberga v tom, že sa neučíme používať našu myseľ prakticky alebo kreatívne. Aj keď naše školy už nie sú o mechanickom memorovaní, mnohí učitelia neučia žiakov k dostatočnej flexibilite, ktorá v reálnom živote taká potrebná. Jedným spôsobom, ako cvičiť tieto zručnosti je predstaviť si kľúčové udalosti. Žiaci na hodinách dejepisu môžu napríklad napísať esej, v ktorej by uvažovali o tom, “Čo by sa bolo bývalo stalo, ak by Nemecko vyhralo 2.svetovú vojnu?” Alebo “Čo by sa bolo bývalo stalo, ak by Británia v 17. storočí zrušila monarchiu?”. Samozrejme, nemusíme byť ale limitovaní dejepisom.
Hoci sa nám takáto forma aktivity môže zdať zvláštna, jej cieľom je prinútiť človek vziať do úvahy rôzne eventuality a vytvoriť hypotézy. Už malé deti sa rady hrajú takéto hry, čo im pomáha zdokonaľovať “porovnávacie myslenie” – naučia sa tak všetko od fyzikálnych zákonov po sociálne zručnosti. Možno sami zistíte, že keď ste konfrontovaní s niečim nečakaným alebo nepravdepodobným, pomáha vám to rozšíriť vlastné myslenie.
5. Nepodceňujte kontrolné zoznamy
Ako ukazuje aj príklad Benjamina Franklina, rozptýlenie a roztržitosť môžu spôsobiť zlyhanie aj tých najlepších. Ak sme konfrontovaní s komlexnými situáciami, je ľahké zabudnúť na základy – preto je Gawande vášnivým zástancom kontrolných zoznamov a jemných pripomenutí. Napríklad v nemocnici Johns Hopkins Hospital, pomohol zoznam piatich bodov pripomínajúcich doktorom základnú hygienu zredukovať mieru 10-dňovej infekcie z 11 % na 0 %. Podobné kontrolné zoznamy pre pilotov, pripomíňajúce im základné postupy pre vzlet a pristátie, podľa všetkého znížilo počet úmrtí amerických pilotov v druhej svetovej vojne o polovicu. Gawande poukazuje na to, že hoci to boli vysoko-zruční profesionáli, ktorí mali k dispozícii špičkovú technológiu, bol to obyčajný list papiera, ktorý zachránil tak veľa ľudských životov. Bez ohľadu na vašu profesiu, tieto skutočnosti stoja za zváženie, predtým, než si poviete, že už všetko viete.
Trénujte tieto kroky a možno si uvedomíte, že začínate nachádzať vlastný talent, ktorý vám bol pre vás doteraz nepoznaný.
Dobrou inšpiráciou môže byť sám Sternberg. Ako dieťa na základnej škole prepadol pri IQ teste a vo všeobecnosti zlyhal aj na akademickej úrovni. “Všetci moji učitelia si mysleli, že som hlúpy. A ja sám som si myslel, že som hlúpy.” Možno by prepadol, ak by nenašiel mentora, ktorý bol presvedčený, že k inteligentnému mysleniu patrí viac, než len riešenie abstraktných problémov, a ktorý ho povzbudil trénovať svoju myseľ. Vďaka tejto podpore je dnes Sternberg profesorom na univerzite v Cornell.
“Inteligencia nie je o skóre v IQ teste – je to schopnosť uvedomiť si, čo od života očakávame a nájsť cesty dosiahnuť to”, hovorí – dokonca aj ak to znamená bolestivé uvedomenie si vlastnej nevedomosti.
Voľne preložené z pôvodného zdroja: David Robson: A five-step guide to not being stupid, BBC, 23.4.2015, dostupné na internete
Ktoré sú najvážnejšie problémy dnešného sveta? Ako by mal vyzerať ideálny svet v blízkej budúcnosti? Čo by sme mali zmeniť, aby sme sa k takémuto ideálnemu svetu priblížili? Ako by sme zadefinovali ciele, ktoré by k takejto zmene mali viesť? A ako presvedčiť lídrov všetkých krajín, aby sa pod takýto dokument nielen podpísali, ale ho i napĺňali?
V roku 2015 sa k tomu medzinárodné spoločnestvo podujalo. 193 svetových lídrov sa spoločne dohodlo na 17 globálnych cieľoch – Cieľoch udržateľného rozvoja. Tie majú v nasledovných pätnástich rokoch dosiahnúť tri zásadné veci: zastaviť extrémnu chudobu, zvrátiť nerovnosť a nespravodlivosť a zvrátiť negatívny trend klimatickej zmeny. Výsledkom je 17 Cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals), ktoré majú byť splnené medzi rokmi 2016 a 2030. Stali sa cestovným plánom pre lepší svet:
Cieľ č. 1 – Žiadna chudoba – Ukončiť chudobu všade a vo všetkých jej formách
Asi každý siedmy človek vo svete dnes žije v extrémnej chudobe, Zvrátiť to, by bola najväčšia globálna výzva našej generácie. Hoci počet ľudí žijúcich v chudobe sa za ostatných 25 rokov podarilo znížiť na menej ako polovicu, mnohí stále nemajú možnosť naplniť svoje základné životné potreby.
Rýchly ekonomický rast v niektorých ázijských, juhoamerických ale aj afrických krajinách pomohol v ostatných dekádach miliónom ľudí vymaniť sa z chudoby, ale pokrok nebol rovnomerný. Ženy sú chudobou ohrozené oveľa viac ako muži, keďže majú sťažený prístup k práci, vzdelaniu a majetku.
Cieľ č. 2 – Žiadny hlad – Ukončiť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať trvalo udržateľné poľnohospodárstvo
Ak neviete, kde zabezpečíte jedlo pre seba a svojich blízkych, je ťažké myslieť na čokoľvek iné. Viac ako 700 miliónov ľudí to zažíva každý deň, napriek tomu, že vo svete je dostatok jedla pre všetkých. Dobrou správou je, že vďaka rýchlemu ekonomickému rozvoju a rastúcej poľnohospodárskej produktivite je to len polovica z toho, čo pred 20 rokmi. Cieľom SDGs je zastaviť akúkoľvek formu hladu do roku 2030, predovšetkým u detí a iných najohrozenejších skupín.
Cieľ č. 3 – Kvalita zdravia a života – Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých a v každom veku
Svet urobil v medicíne neuveritený pokrok – ľudia žijú dlhší a zdravší život ako kedykoľvek predtým. Jedným z dôvodov je kvalitnejšia a všobecne dostupnejšia zdravotná starostlivosť. Ale choroby, ktorým sa dá pomerne jednoducho predchádzať, ako sú malária, tuberkulóza a HIV/AIDS, stoja každý rok život miliónov ľudí. Nedávna epidémia eboly v Západnej Afrike ukázala, aký slabý je v skutočnosti systém zdravotníctva v mnohých krajinách a aká krehká je globálna zdravotná bezpečnosť. Mnohé bežné choroby zasahujú najbiednejších, ktorí žijú menej zdravý a výrazne kratší život ako ľudia s vyšším príjmom v bohatých krajinách. Choroby sú najčastejšou príčinou ďalšieho prepadu životnej úrovne chudobných ľudí.
Cieľ č. 4 – Kvalitné vzdelanie – Zabezpečiť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a podporovať celoživotné vzdelávacie príležitosti pre všetkých
Dobré vzdelanie dáva ľuďom šancu vybudovať život podľa svojich predstáv. Pre deti, ktoré sa narodili v chudobe predstavuje vzdelanie nevyhnutnú únikovú cestu z nej. Veľká väčšina detí už dnes môže navštevovať školu – výrazne sa zvýšila miera gramotnosti aj podiel dievčat v školách. Vojenské konflikty a chudoba sú vážnymi prekážkami k tomu, aby mohlo každé dieťa navštevovať školu. Najohrozenejšími sú v tomto smere chudobní ľudia z vidieckych oblastí rozvojových krajín. Všetky deti, bez ohľadu na ich pôvod, ekonomický status či pohlavie musia mať možnosť vzdelávať sa v inkluzívnych a kvalitných školách. To je výzva nielen pre tzv, rozvojové krajiny ale aj pre Slovensko.
Cieľ č. 5 – Rodová rovnosť – Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat
Tento cieľ je o dievčatách, ktorým je upieraný prístup k vzdelaniu, alebo sú nútené do sobášov. Ale tiež o matkách, ktoré pri pôrode riskujú svoj život, či o farmárkach, ktorým je upierané vlastníctvo pôdy. Je jedno, akým spôsobom sa na vec pozeráme z pohľadu sociálnych vecí, ekonomiky alebo práva – väčšina dievčat a žien nemá rovnaké možnosti ako muži. Zastavenie všetkých foriem diskriminácie voči dievčatám a ženám je nielen základným ľudským právom ale má tiež multiplikačný efekt v iných oblastiach rozvoja.
Cieľ č. 6 – Čistá voda a hygiena – Zabezpečiť dostupnosť a trvalo udržateľný manažment vody a sanitárnych opatrení pre všetkých
Až 40 % ľudí vo svete nemá prístup k nezávadnej pitnej vode. Dosiahnutie tohto cieľa je úzko prepojené s ochranou životného prostredia – ekosystémov, ako sú hory, rieky a mokrade, a na globálnej úrovni je podmienené zmiernením klimatickej zmeny. S vodou súvisí adekvátna hygiena, ktorá pre milióny ľudí nie je samozrejmosťou a zhoršuje kvalitu a znižuje dĺžku ich životov. Súvisí s ňou zdravie ľudí, ekonomika a poľnohospodárstvo a mnohé ďalšie aspekty života. Stačí si predstaviť, ako by vyzeral náš život bez prístupu k čistej vode. Napriek tomu má dnes viac ľudí prístup k mobilnému telefónu ako k hygienickému záchodu.
Cieľ č.7 – Dostupná a čistá energia – zabezpečiť všetkým prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým, udržateľným a moderným zdrojom energie
Spolu s pokračujúcim globálnym rozvojom a rastom obyvateľstva rastie rýchlo i dopyt po energii. Napriek tomu, ani dnes nemá doma viac ako miliarda ľudí elektrickú zástrčku. Znamená to, že nemôžu večer študovať, pracovať alebo si nabiť svoj mobilný telefón. Do roku 2030 by mal mať podľa Cieľov udržateľného rozvoja prístup k dostupnej a udržateľnej elektrickej energii každý človek na Zemi. To si vyžiada dobudovanie infraštruktúry a prestavbu technológii, a to nielen v chudobných krajinách. Globálna ekonomika založená na fosílnych palivách a raste emisií skleníkových plynov spôsobuje drastické zmeny v našom klimatickom systéme. Dôsledkom sú viditeľné zmeny na každom kontitnente a nezvratné zmeny na našu planétu.
Cieľ č. 8 – Dôstojná práca a ekonomický rast – Podporovať trvalý, inkluzívny a trvalo udržateľný ekonomický rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a riadnu prácu pre všetkých
Dobrá práca a stabilný príjem dáva ľuďom dôstojnosť, nádej a podmienky na lepší život. Pre mnohých, obzvlášť mladých ľudí, nie je dnes dobrá práca realitou. Podiel nezamestnaných mladých ľudí je trojnásobne vyšší ako u ostatných vekových skupín. Dobrou správou je, že počet pracujúcich ľudí žijúcich v extrémnej chudobe dlhodobo klesá, a to napriek ekonomickej kríze v rokoch 2008-2009.
Cieľ č. 9 – Priemysel, inovácie a infraštruktúra – Vybudovať pevnú infraštruktúru, podporovať inkluzívnu a trvalo udržateľnú industrializáciu a posilniť inovácie
Infraštruktúra je jeden z najdôležitejších faktorov vplývajúcich na ekonomický rast – podmieňuje rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva a služieb. Investície do vody, hygieny, energie, dopravy a bývania zvyšujú kvalitu života a znižujú chudobu. Infraštruktúra pomáha ľahšie, rýchlejšie a lacnejšie prepravovať tovar, spájať ľudí a rozširovať svetový obchod. Je to investícia, ktorá je dobrá (takmer) pre všetkých. Väčšina ľudí je dnes viac alebo menej mobilná. Asi polovica dospelých ľudí vo svete má smartfón a prostredníctvom internetu maju i tí najchudobnejší prístup k podobnému neobmedzenému množstvu informácii, ako ľudia v bohatých krajinách. Druhá polovica, z ktorých 90 percent žije v rozvojových krajín, však túto možnosť nemá a tým je znevýhodnená vo vzdelávaní, komunikácii i biznise. Nové technológie predstavujú ďalší potenciál pre ekonomický rozvoj, ale i ochranu životného prostredia.
Cieľ č. 10 – Zníženie nerovností – znížiť rozdiely v rámci a medzi krajinami
Pokračujúca ekonomická nerovnosť je globálny problém, ktorý si vyžaduje globálne riešenia. To znamená zlepšenie systému regulácii, monitorovanie finančných trhov, zvýšenie objemu rozvojovej spolupráce a priamych zahraničných investícii do regiónov, kde je potreba najväčšia. Podpora migrácie a mobility ľudí takisto pomáha znížiť zmiernenie rozdielov medzi bohatými a chudobnými.
Cieľ č. 11 – Udržateľné mestá a komunity – Premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné
Viac ako polovica zo všetkých ľudí dnes žije v mestách. Kým v roku 1950 to bolo len 30 %, v roku 2050 to už budú dve tretiny svetového obyvateľstva. Znamená to, že v mestách bude žiť o dve a pol miliardy viac ľudí, ako je tomu dnes. S najväčšími výzvami na zlepšenie života ľudí v mestách sa budú musieť vysporiadať v krajinách s nižším stupňom rozvoja, kde je rast miery urbanizácie najrýchlejší. Veľkú väčšinu tohto rastu zaznamená Afrika a Ázia. Vzniká čoraz viac tzv. megamiest s počtom viac ako 10 miliónov obyvateľov. V roku 1990 ich bolo 10, o 24 rokov neskôr už 28. Najchudobnejší ľudia vo veľkomestách žijú v slumoch, kde sú životné podmienky veľmi ťažké. Mestá budú čoraz väčšie a rušnejšie – podporou bezpečného a dostupného bývania, investíciami do infraštruktúry, podporou pre najchudobnejších, budovaním zelených verejných priestorov a podporou urbánneho plánovania a manažmentu z nich môžeme spraviť bezpečnejšie, zdravšie a šťastnejšie miesta na život.
Cieľ č. 12 – Zodpovedná spotreba a výroba – Zabezpečiť trvalo udržateľnú spotrebu a výrobné schémy
Do roku 2050 má počet obyvateľov na Zemi presiahnuť 9,7 miliárd. Polovica tohto rastu bude pripadať na Afriku. Rast obyvateľstva, jeho možnosti a požiadavky na spotrebu budú znamenať obrovskú výzvu pre životné prostredie, poľnohospodárstvo a pre sociálne a ekonomické aspekty našej planéty.Aby sme uchovali aspoň doterajšiu kvalitu životného prostredia na našej planéte, aj my, spotrebitelia musíme znížiť našu ekologickú stopu a správať sa voči životnému prostrediu zodpovednejšie.
Cieľ č. 13 – Ochrana klímy – Podniknúť bezodkladné opatrenia na boj proti klimatickým zmenám a ich dôsledkom
Mapa sveta zobrazujúca trendy v zmene teploty povrchu (°F za dekádu) medzi rokmi 1950 a 2014. Zdroj: NASA GISS.
Existuje vedecký konsenzus, že klimatická zmena je realitou, a jej hlavnou príčinou sú aktivity človeka. Vplyvom rastúcej globálnej teploty stúpa hladina svetového oceána, čoraz častejšie sú extrémne výkyvy počasia a rastie globálna teplota. Týmito dôsledkami sú čoraz viac ovplyvňené životy ľudí na Zemi – neexistuje krajina, ktorá by nepociťovala dôsledky klimatickej zmeny. Dynamiku a rozsah budúcich sociálnych a environmentálnych dôsledkov možno dnes len ťažko predpovedať. Zostáva otázkou, či sa napriek prijatým opatreniam podarí zvrátiť tento negatívny trend a naplniť ciele Klimatickej konferencie z Paríža v roku 2015. Určite si to však bude vyžadovať urgentné a spoločné úsilie.
Cieľ č. 14 – Život pod vodou – Zachovať a trvalo udržateľne využívať oceány, moria a zdroje mora na trvalo udržateľný rozvoj
Živobytie miliónov ľudí zavisí od bohatstva morí a oceánov – od ich teploty, chemického zloženia, morských a oceánických prúdov a života v nich. Ešte viac ľudí je závislých na potravinách a zdrojoch, ktoré z morí a oceánov pochádzajú. Nadmerný rybolov, klimatická zmena a znečistenie vôd nesmie spôsobiť nezvratné zmeny v moriach a oceánoch. Aby sme tieto negatívne trendy zvrátili, musíme zmeniť oboje – to, čo do morí dávame, i to, čo z nich berieme. Ak zabezpečíme udržateľnosť rybolovu a zastavíme znečistenie vôd, moria budú aj naďalej poskytovať dostatok potravín a kvalitné podmienky pre život aj rekreáciu.
Cieľ č. 15 – Život na pevnine – Chrániť, obnovovať a podporovať trvalo udržateľné využívanie pozemných ekosystémov, trvalo udržateľne riadiť lesné hospodárstvo, bojovať proti premene krajiny na púšť a zastaviť spätnú degradáciu krajiny a stratu biodiverzity
Lesy pokrývajú takmer tretinu zemského povrchu a sú domovom miliónov druhov rastlín a živočíchov. Sú tiež zdrojom čistého vzduchu a vody a sú nevyhnutné na boj proti klimatickej zmene. S rastúcim počtom ľudí na našej planéte a rastom ich požiadaviek potrebujeme násť rovnováhu medzi naplnením potrieb ľudstva a ochranou životného prostredia. Musíme zachovať pôvodné ekosystémy, zastaviť odlesňovanie, rozpínanie púští, zvrátiť dôsledky sucha, či vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov.
Cieľ č. 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie – Podporovať mierovú inkluzívnu spoločnosť v prospech trvalo udržateľného rozvoja. Poskytnúť prístup k spravodlivosti pre všetkých a budovať efektívne, transparentné a inkluzívne inštitúcie na všetkých úrovniach
Je jedno, koľko iných globálnych cieľov sa nám podarí naplniť, bez mieru a spravodlivosti nič ostatné nemá zmysel. Spolu s demokraciou a dobrým riadením krajiny by sa mali stať cieľom a štandardom každej spoločnosti na svete. Všetci ľudia by mali mať právo rozhodovať o dianí vo svojej komunite, aby mohli budovať lepšiu spoločnosť na lokálnej i globálnej úrovni.
Cieľ č. 17 – Partnerstvá za ciele – Posilniť prostriedky implementácie a revitalizácie globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj
Zníženie extrémnej chudoby – v ostatných 15 rokoch na polovicu – sa do značnej miery podarilo vďaka tomu, že chudobné ekonomiky zvýšili svoj ekonomický rast, ale aj preto, že bohaté krajiny zvýšili a zefektívnili rozvojovú spoluprácu (pomoc). Svet je dnes vzájomne prepojenejší ako nikdy predtým. Zlepšenie prístupu k technológiam a informáciam je dôležitý spôsob zdieľania najlepších nápadov a podpory inovácii. Zníženie zahraničného dlhu a rast investícii v rozvojových krajín výrazne pomôže zabezpečiť ich rast a rozvoj. Úspešná rozvojová stratégia predpokladá spoluprácu medzi vládami, súkromným a občianskym sektorom.
Mnoho kritikov označuje tieto ciele za príliš ambiciózne a aj bežnému človeku je zrejmé, že nie všetky budú dosiahnuté. Je aj na nás, či sa k nim aspoň priblížime. Lepší a udržateľný svet je v záujme každého človeka na tejto planéte.
autor: LZ
Život bez odpadu je možný. Dokazujú to mladí ľudia, ktorí sa vyhýbajú obalom a akémukoľvek odpadu. Píšu blogy, sú aktívni na sociálnych sieťach, šíria osvetu a snažia sa zlepšiť svet od seba – zmenou svojho spotrebiteľského správania. Continue reading “Žiť bez odpadu alebo ako zmestiť svoj ročný odpad do jedného skleného pohára”
Žijeme vo svete, v ktorom ľudia žijú dlhší a zdravší život, majú viac jedla a lepšie vzdelanie, ako kedykoľvek predtým, môžu spolu lepšie komunikovať, kde chudoba rýchlo mizne a ľudia sú k sebe navzájom tolerantnejší. Takýto titulok ste v médiach asi nikdy nečítali. Continue reading “Sledujte trendy, nie novinové titulky alebo mýty o dnešnom svete”
Cieľom predmetu Rozvojová žurnalistika je poskytnúť študentom kompetencie potrebné k fundovanému a analyticky podloženému hĺbkovému informovaniu o svete, ktorý sa veľmi rýchlo mení a je v čoraz väčšej miere prepojený. Stáť bude na troch základných východiskách globálnej rozvojovej žurnalistiky: 1. vnímanie skutočnosti, že svet tvorí jeden celok, 2. vkladanie udalostí do kontextu prostredníctvom hĺbkovej analýzy a hľadania skrytých premenných, 3. celostný náhľad na dianie. Predmet zároveň rozšíri povedomie študentov o aktivitách SR v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci.
Po absolvovaní kurzu by mali byť študenti vybavení znalosťami globálnej aj slovenskej rozvojovej infraštruktúry a zdrojov s nimi spojenými (napr. štatistiky rôznych inštitúcií a pod.), ako aj rozvojových výziev a prepojení, pred ktorými svet a zraniteľné komunity v ňom stoja. Zároveň by študenti mali disponovať schopnosťou o týchto výzvach a prepojeniach fundovane informovať, berúc pritom do úvahy rôznorodosť sveta, kultúrne rozdiely, či vlastné stereotypy a predstavy o svete.
Prezentácie
Nová kniha z dielne CEEV Živica a TUZVO, tentokrát v podobe rozhovorov o tom, čo je pomoc a nakoľko je efektívna.
Continue reading “Hlasy väčšinového sveta 10+1 rozhovorov z 5 kontinentov”
Časy, keď obchodné reťazce s módny oblečením menili sortiment každú sezónu, teda asi štyrikrát za rok, sú už dávno preč. Fenomén rýchlej módy spôsobil, že sa predáva a vyhadzuje viac oblečenia ako kedykoľvek predtým. Aké sú dôsledky? Continue reading “Rýchla móda alebo čo s obnoseným šatstvom, ktoré nikto nechce?”
“Skúšala som, kde sú moje vlastné limity. To je niečo, čo nikto iný za vás neurobí”, hovorí Kadri Sikk o svojej skúsenosti žiť niekoľko mesiacov bez produkcie odpadov. Continue reading “Môj život bez odpadu”
Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami
Vysokoškolský kurz Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov vyučovaný na Katedre žurnalistiky na Univerzite Komenského umožňuje budúcim novinárom nazrieť medzi riadky, poodhaliť ich vlastné postoje, stereotypy či predsudky a toto poznanie aplikovať pri uvažovaní o siedmich vybraných globálnych témach.
Novinári z praxe a odborníci na globálne témy študentom počas 12 týždňov ukazujú skryté rozmery tém, ako je globalizácia, udržateľný rozvoj, migrácia, ľudské práva, chudoba či zmena klímy. Študenti vytvárajú novinársky obsah, získavajú spätnú väzbu, publikujú v novinách a spolupracujú s odborníkmi.
Unikátnym prvkom kurzu je spolupráca so spravodajskou sekciou HN Globálne na portáli Hospodárskych novín (www.hnonline.sk) zameranou na globálne témy. Spolupráca umožňuje budúcim novinárom získavať prax pod dohľadom skúsených novinárov.
Kurz pripravuje Svet medzi riadkami, neformálne zoskupenie novinárov a odborníkov so záujmom o globálnu žurnalistiku a rozvojové témy, pod hlavičkou neziskovej organizácie Človek v ohrození, v úzkej spolupráci s Katedrou žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Hospodárskymi novinami. Spolufinancuje ho SlovakAid.
Termín v letnom semestri 2017/2018 – štvrtok 14:20
Výťah z evalvácie kvality a dopadu kurzu
Zoznam vyučujúcich a ďalších expertov:
Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami
Discover how the world is interrelated, look for the prejudices, that distort how we see the world.
Globalisation puts us in more or less direct relationship with people in other parts of our common planet. What has been far in the past, nowadays directly affects us.
Therefore it is no longer feasible to divide world into “domestic” and “foreign”. It needs to be seen and presented as a complex of diverse and often not fair relations, relations in which we directly take part. And this new awareness should be reflected in media and journalists’ outputs.
Journalism approach building on this understanding is called Global Development Journalism. And exactly this approach is supported by the programme Svet medzi riadkami (World between the Lines) realised under umbrella of Slovak NGDO People in Need Slovakia.
Our programme enables both, future and current journalists to look betwen the lines, understand the origin of their own attitudes, stereotypes and prejudices, as well as enables them to apply this understanding into the practice in context of various global issues.
Activities
Courses
Publications
Media projects
+ specialised news section HN Globálne dedicated to global issues and students outputs covering these issues
Partners
Donors
Contacts
Dnes už je takmer každý človek globálneho Severu vlastníkom niekoľkých zariadení ako notebook, tablet či smartfón. Len málo z nás si uvedomuje a vie, ako sú ich zariadenia spojené s celosvetovým obchodom, či občianskymi vojnami v rôznych častiach planéty. Continue reading “Etická elektronika”
Výber mediálnych zmienok o projekte
Svet zaplavuje lacná ropa. Presýtený trh môže na jednej strane nabádať k plytvaniu, no na druhej strane odrádza od novej ťažby. Svet si pritom ťažbu nových nálezísk už ekologicky nemôže dovoliť. Naopak, krajiny by mali v tejto situácii zaviesť nepopulárnu uhlíkovú daň. Continue reading “Lacná ropa ako ekologická šanca”
Kvalita aj kvantita voľne dostupných obrázkov na internete každým dňom rastie. Čoraz dôležitejšie je preto vedieť ich efektívne hľadať, filtrovať a rozumieť tomu, kedy ktoré obrázky môžeme použiť a za akých podmienok.V článku priblížime niekoľko tipov, ako hľadať na internete efektívne a ako používať obsah legálne. Continue reading “Ako efektívne hľadať fotografie na internete?”
Pri seminároch a stretnutiach s učiteľmi sa ich často pýtame, či využívajú, alebo aspoň poznajú, projekt TED. Obyčajne len malá časť z nich zdvihne ruky. Pritom potenciál TEDu je obrovský – len dva kliky od nás ležia terabajty vedomostí, inšpirácie a motivácie.
TED, skratka anglických slov (Technology, Entertainment, Design), je každoročná konferencia s heslom „myšlienky, ktoré stoja za rozšírenie“ (ideas worth spreading). Konferencia pozostáva z prednášok nazvaných TED Talks, na ktoré sú pozvaní zaujímaví hostia z rôznorodých oblastí vedy, techniky, umenia, dizajnu, politiky, vzdelania, kultúry, biznisu, globálnych otázok, technológie a rozvoja a zábavy. Rečníci majú maximálne 18 minút na to, aby prezentovali svoje myšlienky, v čo najinovatívnejšej a najatraktívnejšej forme. Hlavnou myšlienkou TED-u je to, že obsah prednášok nie je určený len pre platiacich divákov (lístky sú obyčajne veľmi drahé), ale je šírený zdarma prostredníctvom internetu.
Od roku 2009 je možné získat licenciu a organizovať vlastnú, lokálnu konferenci s názvom TEDx. Na Slovensku takto vznikli “klony” TED-u v Bratislave, ale i Košiciach, Trenčíne, Prešove, či Banskej Bystrici.
V súčasnosti je na stánke TED.com dostupných asi 2100 krátkych videí a každý deň pribudne jedno nové. Všetky sú otitulkované a mnohé z nich, vďaka dobrovoľníkom, aj do češtiny a/lebo slovenčiny. Dajú sa ľahko stiahnuť a ďalej prehrávať aj bez internetového pripojenia (použitím funkcie download pri náhľade videa).
Najviac prehraným videom (v súčasnosti takmer 40 miliónov videní) je, a možno to bude znieť prekvapujúco, prednáška o škole a vzdelávaní. Ak ste ešte žiadne TED video nevideli, odporúčame začať s týmto, od Kena Robinsona, ktoré je zároveň ukážkou toho, ako ideálne skĺbiť obsah a formu v krátkej prednáške (nájdete tu):
O ďalšej prednáške Teda Robinsona sme už písali v minulosti.
Hans Rosling zas ukazuje, že aj o štatistike sa dá hovoriť neuveriteľne pútavo. Vo svojich prednáškach vyvracia, s použitím štatistických dát, mnohé mýty o súčasnom svete. Napríklad, že naša predstava o svete rozdelenom na dve skupiny – rozvinuté a rozvojové – je už dávno prekonaná (nájdete tu).
Neskôr Hans Rosling pridal niekoľko ďalších prednášok, z ktorých niektoré nájdete tu. V tomto roku sa im ešte budeme venovať viac do hĺbky.
Čítali ste už niekedy román od afrického autora alebo autorky? Pravdepodobne nie. Po prednáške Chimamanda Ngozi Adichie možno po takej knižke siahnete. Chimamanda Adichie v prednáške hovorí o tom, ako vznikajú stereotypy (“problémom stereotypov nie je to, že by boli nepravdivé, ale to, že sú neúplné. Z jedného príbehu tak robia jediný príbeh”). Silný osobný príbeh a reč, ktorá vás isto chytí a primäje k rozmýšľaniu (nájdete tu).
Čo sa stane, ak do steny v chudobnom indickom predmestí namontujete počítač s rýchlym internetom a bez akýchkoľvek ďalších inštrukcí? Takýto experiment skutočne opakovane uskutočnili. Výsledkom bolo poznanie, že deti sa naučia, čo sa naučiť chcú – použiť počítač či internet – bez ohľadu na to, aké tieto deti sú a odkiaľ pocházdajú (nájdete tu)
TED vytvoril aj nový projekt http://ed.ted.com/lessons, v ktorom nájdete krátke videá. Tie sa snažia odpovedať na zaujímavé otázky, predstaviť logické hádanky či prezentovať zaujímavé témy. Videá sa dajú filtrovať – podľa obsahu, dĺžky, popularity či stupňa škôl, na ktorých ich možno použiť. Určitou nevýhodou je, že len menšia časť z nich je preložená do slovenského alebo českého jazyka.
TED možno využiť pre vlastnú inšpiráciu a rozšírenie si svojho poznania, či využiť ich priamo na hodinách – samozrejme s premysleným zaradením do cieľov a obsahu vyučovania a s adekvátnou reflexiou.
Môžete začať už dnes – 20 doteraz najpopulárnejších TED videí nájdete tu.
Foto: TED.com
Obsah vzniká s podporou:
„Našou prácou v sirotinci bolo postaviť knižnicu”, spomína vo svojom článku bývalá dobrovoľníčka Pippa Biddle, ktorá strávila dva týždne v Tanzáni. Za to, aby mohla denne stavať šesť hodín hrubú stavbu knižnice a následne stráviť týždeň na safari zaplatila 3 tisíc dolárov. „Ukázalo sa, že naša skupina elitných študentov zo súkromnej školy bola taká zlá v základných konštrukčných prácach, že každú noc museli miestni muži tehly, ktoré sme naskladali zbúrať a postaviť ich nanovo. Takže keď sme sa ráno zobudili, neboli sme si vedomí nášho zlyhania. Zlyhali sme tak v základnej podstate, prečo sme tam vlastne prišli. Bolo by bývalo finančne omnoho účinnejšie, stimulujúcejšie pre miestnu ekonomiku a efektívnejšie pre sirotinec zobrať naše peniaze a najať na stavbu miestnych robotníkov.”
Voluntourizmus – fenomén 21.storočia
Dvomi hlavnými motiváciami mladých ľudí, ktorí odchádzajú do krajín Globálneho Juhu (tzv. „rozvojových” krajín) pracovať ako dobrovoľníci je “niečo zmeniť” a „dosiahnuť niečo pozitívne pre ostatných”. Táto motivácia láka každoročne tisícky ľudí rôzneho veku, aby venovali svoj čas a peniaze tomuto dobrému úmyslu. Fenomén dobrovoľníctva v chudobných krajinách nabral taký veľký rozmer, že už je označovaný novým slovom – voluntourism (z angl. volunteer – dobrovoľník a tourism – turista). Tak ako Pippa Biddle, aj mnohé iné mimovládne organizácie či média hodnotia tento fenomén skôr kriticky.Voluntouristami sú väčšinou idealistickí a privilegovaní ľudia rôzneho veku, ktorí majú v porovnaní s tými, ktorým prišli pomôcť extrémne rozdielny socio-ekonomický status. Často prichádzajú s minimálnymi alebo žiadnymi informáciami o miestnej histórii, kultúre a spôsobe života. Vystačia si s predstavou chudoby a domnelou potrebou komunity, kam prichádzajú. Hoci ich predstava pôsobí altruisticky, často býva ich hlavnou motiváciou túžba po dobrodružstve a nie napĺňanie potrieb komunity. Vouluntourizmus je drahý aj pre hostiace komunity – spôsobuje im vyššie náklady na stravu a ubytovanie, potrebujú extra personál, ktorý bude dobrovoľníkov sprevádzať, zabezpečovať ochranu alebo organizovať voľnočasové aktivity. V prípade práce s deťmi (napríklad v detských domovoch), sa tieto na zahraničných dobrovoľníkov často emocionálne upnú a po ich odchode, po niekoľko týždňov dlhom pobyte, zažívajú sklamanie až traumu.
V niektorých prípadoch môže zmeniť voluntourizmus ľudí, ktorým deklaruje pomoc, na komoditu. V extrémnych prípadoc Juhoafrická organizácia Human Sciences Research Council uvádza ako príklad siroty v slumoch, ktorých rodičia zomreli na AIDS. Vysoký dopyt po dobrovoľníckych pobytoch v týchto komunitách spôsobil vznik výnosného zájazdového biznisu, ktorý za peniaze ponúka klientom možnosť získať pocit, že deťom pomohli.
V niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie sú zas deti z detských domovov zneužívané na lákanie pomoci od západných turistov – či už pýytaním finančnej podpory na ulici alebo po návšteve západných turistov v detskom domove. Niektoré domovy sa špecializujú na pomoc prostredníctvom webových stránok s fotkami pekných a šťastných detí. Hlavným cieľom je však biznis založený na pocite viny. Tak vzniká absurdný trh využívajúci výčitky západných turistov z porovnania kvality ich života a detí, ktoré sú na to zneužívané. Avšak podľa UNICEF iba jedna štvrtina takýchto kambodžských detí skutočne stratila oboch rodičov.
Koncept bieleho záchrancu
Voluntorizmus často posilňuje predstavu, že bez pomoci “bieleho človeka” by komunity, či krajiny v chudobných krajinách alebo celý svetadiel (Afrika) neboli schopné vymaniť sa z chudoby, chorôb a dlhoročných konfliktov.
Práve na Slovensku média rady posilňujú tento stereotyp, ktorý by možno nebol býval vznikol bez pôvodne dobre mienenej myšlienky pomoci. Stereotyp chudoby, nadradenosti bieleho človeka, beznádeje či výber šokujúcich obrazov, príbehov a tém, či dokonca nepravidvé interpretácie a informácie majú za cieľ šokovať a zvýšiť čitanosť alebo sledovanosť médií.
Samozrejme, aj dobrovoľnícke pobyty môžu byť veľmi prínosné pre miestne komunity. Ako príklad uvádza Pippa Biddle rozvojový projekt v Dominikánskej republike. Riaditeľom, programovymi lídrami a takmer celý personál okrem niekoľkých poradcov sú miestni ľudia a každý rok k nim pribudne pár vysoko kvalifikovaných odborníkov z USA, ktorí programu pridávajú skutočne pridanú hodnotu.
Na Slovensku je príkladom dobrej praxe GLEN Slovakia, ktorý ponúka prepracovaný program prípravy a vyhodnotenia dobrovoľníckeho pobytu u nás. Zdôrazňuje viac dôležitosť ponávratových aktivít a nie prínos samotného dobrovoľníckeho pobytu.
Program slovenskej oficiálnej rozvojovej spolupráce, Slovakaid, dlhodobo podporuje dobrovoľnícke pobyty realizované prostredníctvom slovenských mimovládnych organizácii v zahraničí. Avšak okrem krátkeho prípravného tréningu dodnes nemá zabezpečenú systematickejšiu prácu s dobrovoľníkmi počínajúc dlhodobejšou prípravou a končiac evaluácou, zreflektovaním ich pobytu a ponúknutím možností využitia ich skúseností po návrate.
Pomáhať v zahraničí alebo radšej doma?
Viaceré mimovládne organizácie argumentujú, že je efektívnejšie sústrediť sa na príčiny a nie dôsledky chudoby. Napríklad zapájaním sa do kampaní proti nespravodlivým poľnohospodárskym politikám (dotácie EÚ), do iniciatív proti ochodovaniu so zbraňami alebo za zmenu politík voči klimatickým zmenám. Prípadne pomáhať doma ľuďom, ktorí sú sociálne vylúčení – rómskym vylúčeným komunitám v osadách, bezdomovcom alebo ľuďom priamo vo svojej komunite.
Vo svojej domovskej krajine tiež môžu dobrovoľníci dostať kvalitnejší tréning, podporu a supervíziu. Avšak pre mnohých dobrovoľníkov nie sú takéto iniciatívy dostatočne atraktívne – nie sú dobrodružné, v životopise nepôsobia dosť “sexi” a nie sú takým vďačným zdrojom fotografií použiteľných na sociálnych sieťach alebo príbehov pre priateľov, ako je osobná skúsenosť v chudobnej a vzdialenej krajine.
Dobrovoľnícka práca v zahraničí môže mať zmysel, ak majú ľudia špecifické zručnosti alebo prax (napríklad ako lekári v mimovládnej organizáci Lekári bez hraníc). Alebo ak sú si vedomí, že síce nezachránia svet (ani žiaden ľudský život), ale získajú novú perspektívu, skúseností a motivácie. Vďaka nim môžu uskutočniť zmeny na miestnej úrovni, často i s globálnym presahom.
Zdroje:
Ľudia majú radi veci, ktoré im zjednodušujú život. Supermarkety a internetové obchody sú ich plné a je len na nás, spotrebiteľoch, či sa rozhodneme, či stoja za to. A hoci príprava kávy nepatrí medzi úkony, ktoré nás stoja veľa času a námahy, aj tu sa s úspechom predávajú výrobky, ktoré nám ich prípravu majú zjednodušiť a ušetriť nám čas. Na trhu sú jednorázové kávové kapsule a prístroje, ktoré vám pripravia kávu jedným dotykom tlačidla.
Problémom je však odpad, ktorý pri tom vzniká. Ak by ste položili vedľa seba všetky kávové kapsule, ktoré boli dodnes použité len firmou Keurig (najväčší výrobca v USA), 12-krát by obkolesili rovník. A veľká väčšina z nich nebola zrecyklovaná. Alebo skôr, skoro žiadne z nich neboli zrecyklované.
Jedna kapsula obsahuje 6 až 11 gramov kávy a asi 3 gramy plastu a hliníka, surovín, ktoré sú za normálnych okolností veľmi ľahko recyklovateľné a zároveň sú vyrobené z neobnoviteľných zdrojov. Problémom je práve kombinácia viacerých surovín v relatívne malom obsahu, ktorá znemožňuje ich recykláciu.
Nikdy nebudú recyklovateľné
Popularita kávy z jedorázových kapsúl prudko rastie. Od roku 2011 sa ich predaj v Západnej Európe strojnásobil. Firma Keurig ich v roku 2014 predala takmer 10 miliárd a len 5 percent z nich bolo recyklovateľných, ale pravdepodobne i tie skončili na skládke alebo v spaľovni. Nespresso (značka nadnárodnej korporácie Nescafé) ich do roku 2012 predala 27 miliárd.
Firmy, ktoré kávovary predávajú, používajú podobnú stratégiu ako tlačiarne alebo holiace strojčeky. Kávovary predávajú relatívne lacno, ale zarábajú na predaji kapsúl. Za pol kilogramu kávy v kapsuliach zaplatíte viac ako 20 EUR, násobok toho, koľko stojí mletá káva v obchode.
Väčšina spotrebiteľov si neuvedomuje ani environmentálne dôsledky takéhoto správania. Podľa výskumu vo Veľkej Británii si 10 % respondentov myslelo, že kávové kapsule sú pre životné prostredie veľmi zlé, ale na druhej strane až 22 % doma prístroj na výrobu takejto kávy doma vlastnilo.
„Nemám to. Je to príliš drahé na používanie. A urobiť prekvapkávanú kávu nie je rozhodne nijako komplikované“ povedal John Sylvan, z Keurig K-Cups, vynálezca systému kávových kapsúl. „Nezáleži na tom, čo hovoria, tieto veci nikdy nebudú recyklovateľné. Niekedy sa cítim zle z toho, že som ich vynašiel,“ dodáva.
Nie z našich daní
Mesto Hamburg, druhé najväčšie mesto Nemecka sa rozhodlo, že situáciu, aspoň na svojom území, zmení. V ‘zelených’ reguláciach Hamburgu z januára tohto roku sa definuje, že ‘Kaffeekapselmaschinen,’ alebo kávovary na kapsulovú kávu sa zakazujú vo všetkých vládnych budovách. Hamburg sa tak stal prvým veľkým mestom, ktoré k takémuto kroku pristúpilo. „Tieto balenia spôsobujú zbytočnú spotrebu zdrojov a produkciu odpadov,“ argumentuje Jan Dube, hovorca oddelenia životného prostredia a energie v Hamburgu. „My v Hamburgu si myslíme, že takéto veci by nemali byť kupované z daní našich občanov.“
Hamburg ale nie je prvým mestom, ktoré zakázalo výrobky, ktoré sú pre životné prostredie škodlivé. Mnohé, napríklad Portland v Oregone, USA už zakázali polystyrénové kávové poháre (veľmi poulárne napríklad na Vianočných trhoch v našich mestách), Mníchov zakázal jednorázové poháre a taniere či príbory už v roku 1991. Slovensko na mesto, obec alebo štátnu inštitúciu, ktorá by sa rozhodla postaviť proti zbytočnému odpadu stále čaká.
Niektorí aktivisti sa snažia zmeniť verejnú mienku a dosiahnuť obrat v raste popularity kapsulovej kávy. Výsledkom je napríklad profesionálne spravené sci-fi apokalyptické video, v ktorých mimozemštania ničia našu Zem použitými kávovými kapsulami:
[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1584″,”attributes”:{“alt”:”Kill the K-Cup”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]
foto na titulke: wikipedia. org, autor: Andrés Nieto Porras
Obsah vzniká s podporou: