Mesiac: júl 2025

„Našou prácou v sirotinci bolo postaviť knižnicu”, spomína vo svojom článku bývalá dobrovoľníčka Pippa Biddle, ktorá strávila dva týždne v Tanzáni. Za to, aby mohla denne stavať šesť hodín hrubú stavbu knižnice a následne stráviť týždeň na safari zaplatila 3 tisíc dolárov. „Ukázalo sa, že naša skupina elitných študentov zo súkromnej školy bola taká zlá v základných konštrukčných prácach, že každú noc museli miestni muži tehly, ktoré sme naskladali zbúrať a postaviť ich nanovo. Takže keď sme sa ráno zobudili, neboli sme si vedomí nášho zlyhania. Zlyhali sme tak v základnej podstate, prečo sme tam vlastne prišli. Bolo by bývalo finančne omnoho účinnejšie, stimulujúcejšie pre miestnu ekonomiku a efektívnejšie pre sirotinec zobrať naše peniaze a najať na stavbu miestnych robotníkov.”

Voluntourizmus – fenomén 21.storočia
Dvomi hlavnými motiváciami mladých ľudí, ktorí odchádzajú do krajín Globálneho Juhu (tzv. „rozvojových” krajín) pracovať ako dobrovoľníci je “niečo zmeniť” a „dosiahnuť niečo pozitívne pre ostatných”. Táto motivácia láka každoročne tisícky ľudí rôzneho veku, aby venovali svoj čas a peniaze tomuto dobrému úmyslu. Fenomén dobrovoľníctva v chudobných krajinách nabral taký veľký rozmer, že už je označovaný novým slovom – voluntourism (z angl. volunteer – dobrovoľník a tourism – turista). Tak ako Pippa Biddle, aj mnohé iné mimovládne organizácie či média hodnotia tento fenomén skôr kriticky.Voluntouristami sú väčšinou idealistickí a privilegovaní ľudia rôzneho veku, ktorí majú v porovnaní s tými, ktorým prišli pomôcť extrémne rozdielny socio-ekonomický status. Často prichádzajú s minimálnymi alebo žiadnymi informáciami o miestnej histórii, kultúre a spôsobe života. Vystačia si s predstavou chudoby a domnelou potrebou komunity, kam prichádzajú. Hoci ich predstava pôsobí altruisticky, často býva ich hlavnou motiváciou túžba po dobrodružstve a nie napĺňanie potrieb komunity. Vouluntourizmus je drahý aj pre hostiace komunity – spôsobuje im vyššie náklady na stravu a ubytovanie, potrebujú extra personál, ktorý bude dobrovoľníkov sprevádzať, zabezpečovať ochranu alebo organizovať voľnočasové aktivity. V prípade práce s deťmi (napríklad v detských domovoch), sa tieto na zahraničných dobrovoľníkov často emocionálne upnú a po ich odchode, po niekoľko týždňov dlhom pobyte, zažívajú sklamanie až traumu.

V niektorých prípadoch môže zmeniť voluntourizmus ľudí, ktorým deklaruje pomoc, na komoditu. V extrémnych prípadoc Juhoafrická organizácia Human Sciences Research Council uvádza ako príklad siroty v slumoch, ktorých rodičia zomreli na AIDS. Vysoký dopyt po dobrovoľníckych pobytoch v týchto komunitách spôsobil vznik výnosného zájazdového biznisu, ktorý za peniaze ponúka klientom možnosť získať pocit, že deťom pomohli.
V niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie sú zas deti z detských domovov zneužívané na lákanie pomoci od západných turistov – či už pýytaním finančnej podpory na ulici alebo po návšteve západných turistov v detskom domove. Niektoré domovy sa špecializujú na pomoc prostredníctvom webových stránok s fotkami pekných a šťastných detí. Hlavným cieľom je však biznis založený na pocite viny. Tak vzniká absurdný trh využívajúci výčitky západných turistov z porovnania kvality ich života a detí, ktoré sú na to zneužívané. Avšak podľa UNICEF iba jedna štvrtina takýchto kambodžských detí skutočne stratila oboch rodičov.

Koncept bieleho záchrancu
Voluntorizmus často posilňuje predstavu, že bez pomoci “bieleho človeka” by komunity, či krajiny v chudobných krajinách alebo celý svetadiel (Afrika) neboli schopné vymaniť sa z chudoby, chorôb a dlhoročných konfliktov.
Práve na Slovensku média rady posilňujú tento stereotyp, ktorý by možno nebol býval vznikol bez pôvodne dobre mienenej myšlienky pomoci. Stereotyp chudoby, nadradenosti bieleho človeka, beznádeje či výber šokujúcich obrazov, príbehov a tém, či dokonca nepravidvé interpretácie a informácie majú za cieľ šokovať a zvýšiť čitanosť alebo sledovanosť médií.

Samozrejme, aj dobrovoľnícke pobyty môžu byť veľmi prínosné pre miestne komunity. Ako príklad uvádza Pippa Biddle rozvojový projekt v Dominikánskej republike. Riaditeľom, programovymi lídrami a takmer celý personál okrem niekoľkých poradcov sú miestni ľudia a každý rok k nim pribudne pár vysoko kvalifikovaných odborníkov z USA, ktorí programu pridávajú skutočne pridanú hodnotu. 

Na Slovensku je príkladom dobrej praxe GLEN Slovakia, ktorý ponúka prepracovaný program prípravy a vyhodnotenia dobrovoľníckeho pobytu u nás. Zdôrazňuje viac dôležitosť ponávratových aktivít a nie prínos samotného dobrovoľníckeho pobytu.
Program slovenskej oficiálnej rozvojovej spolupráce, Slovakaid, dlhodobo podporuje dobrovoľnícke pobyty realizované prostredníctvom slovenských mimovládnych organizácii v zahraničí. Avšak okrem krátkeho prípravného tréningu dodnes nemá zabezpečenú systematickejšiu prácu s dobrovoľníkmi počínajúc dlhodobejšou prípravou a končiac evaluácou, zreflektovaním ich pobytu a ponúknutím možností využitia ich skúseností po návrate.

Pomáhať v zahraničí alebo radšej doma?
Viaceré mimovládne organizácie argumentujú, že je efektívnejšie sústrediť sa na príčiny a nie dôsledky chudoby. Napríklad zapájaním sa do kampaní proti nespravodlivým poľnohospodárskym politikám (dotácie EÚ), do iniciatív proti ochodovaniu so zbraňami alebo za zmenu politík voči klimatickým zmenám. Prípadne pomáhať doma ľuďom, ktorí sú sociálne vylúčení – rómskym vylúčeným komunitám v osadách, bezdomovcom alebo ľuďom priamo vo svojej komunite.
Vo svojej domovskej krajine tiež môžu dobrovoľníci dostať kvalitnejší tréning, podporu a supervíziu. Avšak pre mnohých dobrovoľníkov nie sú takéto iniciatívy dostatočne atraktívne – nie sú dobrodružné, v životopise nepôsobia dosť “sexi” a nie sú takým vďačným zdrojom fotografií použiteľných na sociálnych sieťach alebo príbehov pre priateľov, ako je osobná skúsenosť v chudobnej a vzdialenej krajine. 
Dobrovoľnícka práca v zahraničí môže mať zmysel, ak majú ľudia špecifické zručnosti alebo prax (napríklad ako lekári v mimovládnej organizáci Lekári bez hraníc). Alebo ak sú si vedomí, že síce nezachránia svet (ani žiaden ľudský život), ale získajú novú perspektívu, skúseností a motivácie. Vďaka nim môžu uskutočniť zmeny na miestnej úrovni, často i s globálnym presahom.

Zdroje: 

• http://www.theguardian.com/world/2013/feb/13/beware-voluntourists-doing-good
• http://www.cntraveler.com/stories/2013-01-15/volunteer-vacations-rewards-risks
• http://www.huffingtonpost.com/pippa-biddle/little-white-girls-voluntourism_b_4834574.html
• http://www.independent.co.uk/travel/news-and-advice/voluntourism-is-a-waste-of-time-and-money-and-gappers-are-better-off-working-in-britain-9816837.html
• http://www.theguardian.com/commentisfree/2010/nov/14/orphans-cambodia-aids-holidays-madonna
• http://www.whydev.org/where-are-the-children-orphanage-voluntourism-in-ghana/
• http://www.huffingtonpost.com/daniela-papi/voluntourism_b_1525532.html 
• http://america.aljazeera.com/opinions/2014/4/volunter-tourismwhitevoluntouristsafricaaidsorphans.html
• http://www.hsrc.ac.za/en/review/August-2010/aids-orphan-tourism#sthash.8kuoZtXZ.dpuf
• http://www.whydev.org/debunking-4-common-arguments-favour-voluntourism/

Ľudia majú radi veci, ktoré im zjednodušujú život. Supermarkety a internetové obchody sú ich plné a je len na nás, spotrebiteľoch, či sa rozhodneme, či stoja za to. A hoci príprava kávy nepatrí medzi úkony, ktoré nás stoja veľa času a námahy, aj tu sa s úspechom predávajú výrobky, ktoré nám ich prípravu majú zjednodušiť a ušetriť nám čas. Na trhu sú jednorázové kávové kapsule a prístroje, ktoré vám pripravia kávu jedným dotykom tlačidla.

Problémom je však odpad, ktorý pri tom vzniká. Ak by ste položili vedľa seba všetky kávové kapsule, ktoré boli dodnes použité len firmou Keurig (najväčší výrobca v USA), 12-krát by obkolesili rovník. A veľká väčšina z nich nebola zrecyklovaná. Alebo skôr, skoro žiadne z nich neboli zrecyklované.
Jedna kapsula obsahuje 6 až 11 gramov kávy a asi 3 gramy plastu a hliníka, surovín, ktoré sú za normálnych okolností veľmi ľahko recyklovateľné a zároveň sú vyrobené z neobnoviteľných zdrojov. Problémom je práve kombinácia viacerých surovín v relatívne malom obsahu, ktorá znemožňuje ich recykláciu.

Nikdy nebudú recyklovateľné
Popularita kávy z jedorázových kapsúl prudko rastie. Od roku 2011 sa ich predaj v Západnej Európe strojnásobil. Firma Keurig ich v roku 2014 predala takmer 10 miliárd a len 5 percent z nich bolo recyklovateľných, ale pravdepodobne i tie skončili na skládke alebo v spaľovni. Nespresso (značka nadnárodnej korporácie Nescafé) ich do roku 2012 predala 27 miliárd.

Firmy, ktoré kávovary predávajú, používajú podobnú stratégiu ako tlačiarne alebo holiace strojčeky. Kávovary predávajú relatívne lacno, ale zarábajú na predaji kapsúl. Za pol kilogramu kávy v kapsuliach zaplatíte viac ako 20 EUR, násobok toho, koľko stojí mletá káva v obchode.
Väčšina spotrebiteľov si neuvedomuje ani environmentálne dôsledky takéhoto správania. Podľa výskumu vo Veľkej Británii si 10 % respondentov myslelo, že kávové kapsule sú pre životné prostredie veľmi zlé, ale na druhej strane až 22 % doma prístroj na výrobu takejto kávy doma vlastnilo.

„Nemám to. Je to príliš drahé na používanie. A urobiť prekvapkávanú kávu nie je rozhodne nijako komplikované“ povedal John Sylvan, z Keurig K-Cups, vynálezca systému kávových kapsúl. „Nezáleži na tom, čo hovoria, tieto veci nikdy nebudú recyklovateľné. Niekedy sa cítim zle z toho, že som ich vynašiel,“ dodáva.

Nie z našich daní

Mesto Hamburg, druhé najväčšie mesto Nemecka sa rozhodlo, že situáciu, aspoň na svojom území, zmení. V ‘zelených’ reguláciach Hamburgu z januára tohto roku sa definuje, že ‘Kaffeekapselmaschinen,’ alebo kávovary na kapsulovú kávu sa zakazujú vo všetkých vládnych budovách. Hamburg sa tak stal prvým veľkým mestom, ktoré k takémuto kroku pristúpilo. „Tieto balenia spôsobujú zbytočnú spotrebu zdrojov a produkciu odpadov,“ argumentuje Jan Dube, hovorca oddelenia životného prostredia a energie v Hamburgu. „My v Hamburgu si myslíme, že takéto veci by nemali byť kupované z daní našich občanov.“

Hamburg ale nie je prvým mestom, ktoré zakázalo výrobky, ktoré sú pre životné prostredie škodlivé. Mnohé, napríklad Portland v Oregone, USA už zakázali polystyrénové kávové poháre (veľmi poulárne napríklad na Vianočných trhoch v našich mestách), Mníchov zakázal jednorázové poháre a taniere či príbory už v roku 1991. Slovensko na mesto, obec alebo štátnu inštitúciu, ktorá by sa rozhodla postaviť proti zbytočnému odpadu stále čaká. 

Niektorí aktivisti sa snažia zmeniť verejnú mienku a dosiahnuť obrat v raste popularity kapsulovej kávy. Výsledkom je napríklad profesionálne spravené sci-fi apokalyptické video, v ktorých mimozemštania ničia našu Zem použitými kávovými kapsulami:

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1584″,”attributes”:{“alt”:”Kill the K-Cup”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

foto na titulke: wikipedia. org, autor: Andrés Nieto Porras

Obsah vzniká s podporou: 

Ak ste si mysleli, že na svete nemôže existovať celebrita, štatistik a šoumen v jednej osobe, mýlite sa. Takmer 70-ročný profesor Hans Rosling je hviezdou TED konferencií (o ktorých sme už písali TU a TU), cituje ho Bill Gates a Google kúpil softvér, ktorý vivíjal jeho tím. Hlavným dôvodom je to, ako jednoducho, zrozumiteľne a pútavo vie nabúravať naše mýty o dnešnom svete a podávať o ňom a jeho obyvateľstve pravdivý a často veľmi prekvapujúci obraz.

 

„Nie som optimista. Som posibilista. Je to nová kategória, v ktorej oddeľujeme emócie od analytických poznatkov o svete.“ 

Rosling rád pracuje s našimi stereotypnými pohľadmi a predstavami o svete (sám ich nazýva ignoráciou). Podľa tejto bežne prijímanej optiky je svet rozdelený hlbokou priepasťou na bohatý (Sever) a chudobný (Juh). Ale svet sa neustále a rýchlo mení. To, čo platilo pred 30-timi rokmi je dnes už dávno prekonaná história. Tieto vžité predstavy Rosling s príznačnou charizmou vyvracia s pomocou faktov – teda verejne dostupných a nespochybniteľných štatistických údajov z primárnych zdrojov. Tvrdí, že o mnohých fenoménoch vieme menej ako šimpanzi. Tí by pri niektorých zásadných otázkach o ľudstve uhádli viac správnych odpovedí ako univerzitne vzdelaní ľudia, či dokonca profesori. Samozrejme, aj toto má Rosling dokázané. 

„Naivne som si myslel, že univerzitné vzdelanie pomôže lepšie pochopiť, čo sa vo svete deje“. 

Túto hru si môžeme spoločne vyskúšať. V roku 2013 sa na vzorke 1000 ľudí pýtali britských respondentov otázky o svetovom obyvateľstve. Tu je niekoľo otázok i správnych odpovedí (zdroj):

Otázka: V roku 2000 dosiahol celkový počet detí (vek 0-14) vo svete 2 miliardy. Koľko bude, podľa expertov Organizácie spojených národov (OSN), vo svete detí v roku 2100?

zdroj: OSN

Otázka: Aký podiel dospelých vo svete je gramotných – teda vie čítať a písať?

zdroj: Svetová banka

Otázka: Aký je priemerná stredná dĺžka života (predpokladaný vek, kt. sa človek dožije pri narodení) vo svete?

zdroj: Svetová zdravotnícka organizácia

Otázka: Za ostatných 30 rokov podiel svetového obyvateľstva žijúceho v extrémnej chudobe…

zdroj: OSN

Rosling sa preslávil najmä vďaka TED prednáškam (môžete si ich pozrieť TU, sú otitulkované do slovenčiny alebo češtiny). Na konferencií TED v roku 2006 si spravil meno svojou vtipnou a obsahovo bohatou prednáškou a zároveň šou, na ktorej ukázal, rozsah ignoracie o dnešnom svete. O rok neskôr na konci ďalšej TED prednášky dokonca prehltol meč, čím potvrdil svoj štatút šoumena a mediálnej celebrity. 

Zaujal najmä vďaka svojej schopnosti vysvetliť komplexné javy pútavo a jednoducho. Často na to používa rôzne názorné pomôcky – na to, aby vysvetlil, ako je dnes a ako bude v budúcnosti rozdelené obyvateľstvo sveta podľa prijímových skupín si pomáha škatuľami z reťazca IKEA. Vzťah medzi rastom obyvateľstva, detskou úmrtnosťou a emisiami CO2 zas vysvetľuje pomocou LEGO kociek. A rád využíva prepracované, krátke, ľahko pochopiteľné a vizuálne príťažlivé digitálne prezentácie. Napríklad v prezentácii „200 rokov, ktoré zmenili svet” dokáže za niečo vyše 4 minúty ukázať, ako jednotlivé krajiny a celý svet v ostatných dekádach zbohatli a zlepšilo sa i zdravie jeho obyvateľov (pri prezentácii sú k dispozícii i české titulky, ktoré si musíte nastaviť v menu). 

„Aby ste sa vymanili z chudoby, potrebujete v jednom čase niekoľko rôznych vecí: školstvo, zdravotníctvo a infraštruktúru – toto sú verejné investície. Ale na druhej strane, potrebujete i trhové príležitosti, informacie, zamestnanosť a ľudské práva.“

Videí od Hansa Roslinga je na internete samozrejme oveľa viac. Odporúčať možno napríklad video o…pračke. Na jej príklade ukazuje, ako elektrina a zdanlivo nepodstatný vynález môžu zmeniť život miliónov žien a rodín.

Jedným z projektov, v ktorom sa Rosling angažuje je i Gapmider. 
Nielen pre učiteľov poskytuje množstvo materiálov k stiahnutiu, linky na videá a ďalšie projekty, na ktorých jeho tím pracuje. Gapminder možno sledovať i na Facebooku, takto sa dozviete o aktualitách a linkoch na videá, ktoré stále, napriek Roslingovým zdravotným problémom, pribúdajú:

Hodinový dokument pre BBC Overpopulated si môžete pozrieť TU

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1575″,”attributes”:{“alt”:”The Overpopulation Myth”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

 

55-minútový film o Roslingovi (v angličtine) si môžete pozrieť TU

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1576″,”attributes”:{“alt”:”Rosling’s World – a documentary about Hans Rosling”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

Rosling v CNN u svetoznámeho politického komentátora Fariida Zakariu TU 

Rosling je príkladom, že aj zdanlivo nudné štatistiky možno podať širokým masám jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom. Tiež dokazuje, že vžité a často neaktuálne a nesprávne informácie o dnešnom svete nie sú výhradou menej vzdelaných ľudí, ale často sú pozorovateľné u ľudí s kvalitnou univerzitou. Ponúka tiež námety a možnosti, ako pracovať pri vyvracaní týchto mýtov v škole. Je len na nás, či ich použijeme a pomôžeme Roslingovi pri demýtizácii nesprávnych predstáv o svete. 

Foto na titulke: blog.ted.com – https://i.ytimg.com/vi/OwII-dwh-bk/maxresdefault.jpg 

Obsah vzniká s podporou: 

 

Ľudská aktivita vo vyspelom svete globálneho Severu prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Dvíha sa hladina oceánu a na opačnej strane zemegule zápasia ostrovné štáty Tichomoria o svoju existenciu. Continue reading “Zaplavené Tichomorie” →

Nedávny sociálny experiment ukázal, že ľudia sú ochotní kúpiť si aj neprimerane lacné oblečenie. Ak sa však dozvedia o širšom kontexte, v akom bolo tričko vyrobené, nezostávajú ľahostajní. Je úlohou módnych firiem transparentne ukázať kto, kde a ako vyrába oblečenie, ktoré nakupujeme. Continue reading “Kto vyrába moje oblečenie?” →

Podľa nedávneho prieskumu v 20 európskych krajinách minú Taliani na svoje topánky priemerne až 217 € ročne. Česi o 100 € menej. Napriek tomu spotrebitelia vedia len málo o tom, ako a v akej krajine boli ich topánky vyrábané. Continue reading “Pozri sa aj na topánky” →

V Európe vnímame jazykovú a etnickú rozmanitosť ako bežnú. Vďaka priamej skúsenosti si uvedomujeme, že maďarčina a nemčina sú odlišné jazyky. Ani Afrika nemá jeden spoločný jazyk a jednotný životný štýl v tradičných kmeňových zväzkoch. Continue reading “Mýtus: V Afrike všeci hovoria jedným jazykom – afričtinou” →

Geneticky modifikované potraviny môžu byť riešením nedostatku potravín vo svete, ale aj spúšťačom negatívnych a často nezvratných javov. Continue reading “Geneticky modifikované” →

V Indonézii už vyše dvoch mesiacov horia lesy. Tie sú vypaľované, aby uvoľnili pôdu pre pestovanie palmy olejnej. Jej olej totiž používame každý deň aj my. Continue reading “Prilievame olej do ohňa” →

Isť do pekárne alebo do obchodu s taškou na rožky alebo jablká a nebrať si vždy novú, nie je na Slovensku bežná prax. Priemerný Slovák ročne použije až 466 tašiek. Pre porovnanie Dáni či Fíni spotrebujú len 4. Continue reading “S taškou na nákup” →

Peking a iné čínske mestá opäť trápi rekordne vysoká hladina smogu. Prekročila všetky doterajšie merania. Riešením môže byť aj nové zariadenie na vysoko-objemovú filtráciu vzduchu. Continue reading “Inovácie proti smogu” →

Aktuálne sa z viacerých strán ozývajú názory, že Islám a jeho posolstvá v Koráne nemajú miesto v západnej kultúre. Dvaja mladí ľudia v Holandsku sa pustili do sociálneho experimentu, s Bibliou. Continue reading “Sociálny experiment” →

Globalizácia a procesy, ktoré ju sprevádzajú, nás uvádza do čoraz bezprostrednejšieho vzťahu s ľuďmi a dianím v iných častiach planéty. To, čo bolo kedysi ďaleko, sa nás odrazu priamo dotýka, svet sa nám doslova zmrštil pred očami.

Už preto nestačí deliť svet na “domáce” a “zahraničie”. Treba ho vnímať ako poprepájaný komplex rôznorodých, a nie vždy férových vzťahov, väzieb a prepojení, ktorých sme my sami priamou súčasťou. A toto nové, rozšírené vnímanie sveta okolo nás by mala reflektovať aj žurnalistika.

ENGLISH VERSION

Prístupom, ktorý na tomto uvedomení stavia, je globálna rozvojová žurnalistika. A práve tento prístup k novinárčine podporuje iniciatíva Svet medzi riadkami, ktorej vzdelávaciu časť v rámci svojich aktivít zastrešuje predovšetkým nezisková organizácia Človek v ohrození, no aktívne spolupracujeme aj s ďalšími slovenskými aj zahraničnými mimovládnymi organizáciámi.

Naša iniciatíva a s ňou spojený vzdelávací program umožňuje (nielen) budúcim novinárom nazrieť medzi riadky, poodhaliť pôvod ich vlastných postojov, stereotypov či predsudkov a toto poznanie aplikovať do ich ďalšej praxe v kontexte najrôznejších globálnych tém a javov, ktorými dnešný svet žije.

Aktivity

• Vysokoškolské kurzy
• Publikačná činnosť
• Novinárske cesty
• Mediálne projekty
• Workshopy, prezentácie a diskusie
• Špeciálna kategória v Novinárskej cene
• Sekcia HN Globálne na portáli www.hnonline.sk
• Mediálne analýzy – TBA

Kurzy

• Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov (od jesene 2015)
• Globálna rozvojová žurnalistika (od jesene 2018)

Publikácie

• Svet medzi riadkami – učebné texty a materiály k VŠ kurzu
• Obrazy menšín v našich hlavách: ako nepísať o “iných” bez “iných” – príručka žurnalistiky citlivej k menšinám
• Globálna rozvojová žurnalistika – učebné texty a materiálu k VŠ kurzu (v procese)

Novinárske cesty

Mediálne projekty

• Koniec chudoby?, Rozvojová spolupráca / www.hnonline.sk (júl 2018)
• Vianoce na blate, www.hnonline.sk
• Svet inak, www.svetinak.sk / www.sme.sk (nominované na novinársku cenu 2016)
• Šťastné a konzumné, www.sme.sk (nominované na novinársku cenu 2015)
• Ciele udržateľného rozvoja s HN (20-dielny seriál pri príležitosti prijatia SDGs, 2015)

+ špecializovaná sekcia HN Globálne venovaná globálnym témam a študentským výstupom na tieto témy

Vzdelávacie projekty

Špeciálna kategória v Novinárskej cene

Ocenenia

Videá

Fotografie

Facebook

Partneri

• Človek v ohrození (hlavný partner)
• Katedra žurnalistiky FiF UK
• Katedra žurnalistiky FiF UKF v Nitre
• Liga za ľudské práva
• Nadácia otvorenej spoločnosti (Novinárska cena)
• United Nations Information Service Vienna
• Minority Rights Group International
  
• Hospodárske noviny
• vydavateľstvo Absynt
• Digital Media Campus (vzdelávacia platforma vydavateľstva Ringier Axel Springier)

Donori

• SlovakAid
• EuropeAid
• EU DG Justice

Kontakty

• Peter Ivanič (koordinátor vzdelávacieho programu Svet medzi riadkami) – peter.ivanic@clovekvohrozeni.sk
• Stanislava Luppová (editorka sekcie HN Globálne) – stanislava.luppova@mafraslovakia.sk

   

• logo iniciatívy
• plagát A3
• plagát A2
• leták A6
• banner na Facebook
• prezentácia projektu

 

Návrat na stránku Svet medzi riadkami

Nižšie nájdete výber z podujatí organizovaných v rámci iniciatívy Svet medzi riadkami. Podujatia spolufinancoval SlovakAid. 

 

• Výučba kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov
• Workshopy Svet medzi riadkami
• Mediálne raňajky február 2016
• Spustenie sekcie HN Globálne na portáli HNonline
• Študijná mediálna exkurzia v sídle OSN vo Viedni
• Diskusia na filmovom festivale Jeden svet 2016
• Séria Svet inak v denníku SME nominovaná na Novinársku cenu 2016
• Diskusia na Katedre žurnalistiky FiF UK
• Diskusia na Katedre žurnalistiky na Univerzite Konštantína filozofa
• Mediálne raňajky júl 2017

Na svete je nový dokumentárny film, ktorý odhaľuje odvrátenú a drsnú, realistickú stránku dnešného textilného priemyslu. Rýchla móda, oblečenie a doplnky sú dostupné, lacné, často používané jednorazovo, avšak nie bez následkov. Čo s tým môžeme spraviť my? Continue reading “Nórska šou z kambodžskej továrne inšpiruje k zmene” →

Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov (2015-2017)
Pilotný projekt sme realizovali v spolupráci s Človekom v ohrození, Katedrou žurnalistiky FiF UK a Hospodárskymi novinami. S finančnou podporou SlovakAid (aktivity a podujatia projektu, promomateriály k projektu, mediálne výstupy o projekte).

Globálne rozvojové vzdelávanie pre budúcich novinárov (2017-2019)
Projekt realizujeme v spolupráci Človekom v ohrození, Katedrou žurnalistiky FiF UK, Katedrou žurnalistiky FiF UKF a Hospodárskymi novinami. Ako asociovaný partner v rámci projektu vystupuje Liga za ľudské práva. S finančnou podporou SlovakAid.

Media, Minorities & Migration (2017-2020)
Medzinárodný projekt realizujeme v spolupráci s Ligou za ľudské práva, pod vedením medzinárodnej organizácie Minority Rights Group International. Ďalšími partnermi sú Gender Project for Bulgaria a Krakovskou ekonomickou univerzitou. Ako asociovaní partneri v rámci projektu vystupujú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK. Projekt spolufinancuje Európska komisia.

People between the Lines (2018-2020)
Medzinárodný projekt realizujeme pod vedením organizácie Člověk v tísni. Partnermi za Slovensko sú Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky FiF UK, v Čechách okrem Člověka v tísni aj Katedra žurnalistiky FSV UK v Prahe a v Estónsku organizácia Mondo a Katedra médií na univerzite v Tallinne. Projekt spolufinancuje Európska komisia.

Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami

Nová publikácia z Centra enviromentálnej a etickej výchovy Živica nastoľuje otázky, ktoré nie sú vždy príjemné a spochybňuje často zaužívané presvedčenie. Continue reading “Globálne vzdelávanie – kontext a kritika” →

Každoročne jeden týždeň v novembri je v mnohých krajinách Európy venovaný globálnemu vzdelávaniu. Je to iniciatíva North-South Centra Rady Európy, ktorej cieľom je prinášať globálne témy medzi žiakov a učiteľov a zvyšovať povedomie o tom, ako aj jednotlivci môžu prispieť k férovejšiemu a udržateľnejšiemu svetu. 

Do tejto iniciatívy sa zapojilo aj OZ Človek v ohrození spolu s jednou zo škôl, s ktorou spolupracuje na projekte globálneho vzdelávania „Afrika bez mýtov“. Pripravili beseda o Keni, workshop na tému spotreby a niektorí vyučujúci si na toto dopoludnie pripravili aktivity na tému spravodlivý obchod.

Kde je Keňa?
Touto otázkou a so slepou mapou Afriky na plátne otvoril svoju besedu Benson Alumbasi Timona, ktorý vyštudoval sociálnu prácu v Nairobi, pracoval s chlapcami ulice v jednom z najväčších slumov v tomto veľkomeste a momentálne už pár rokov žije na Slovensku. Hovoril o svojej krajine, o vzdelávaní a o tom aké sú školy v Keni, o jazykoch, ktoré sa tam používajú, predstavil kuchyňu ale aj niektoré tradične etnické skupiny, či veľké mestá, ktoré do značnej miery pripomínajú tie, ktoré sú v Európe. Cieľom besedy bolo priblížiť Keňu, ako jednu z 54 krajín, ktoré sa nachádzajú na africkom kontinente a prispieť k búraniu stereotypov o Afrike. Beseda bola zrealizovaná v rámci projektu Afrika bez mýtov, ktorý je podporený programom slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid.

Interaktívne workshop: reklama, nakupovanie, spotreba
Počas workshopu sme sa so žiakmi zamysleli nad tým, koľko času trávia nákupmi, pozreli sa na reklamy, ktoré motivujú ľudí nakupovať stále viac a na to, aké dopady (ekologické či sociálne) má naše konzumné správanie. Počuli ste už niekedy, že existuje Medzinárodný deň nenakupovania (Buy noyhing day)?  Študenti navštívenej školy už áno. Ak chcete vedieť viac, tak si kliknite TU a pridajte sa aj vy budúci rok na konci novembra k tejto iniciatíve alebo si deň nenakupovania urobte kedykoľvek (aj niekoľkokrát) v roku. Môže to byť pre vás príležitosť zrealizovať niečo úplne iné v kruhu priateľov alebo (susedskej) komunity ako napr. výmenu vecí a oblečenia.

 

Blíži sa koniec roka, tak sme rekapitulovali ostatných 11 rokov, počas ktorých v OZ Človek v ohrození pracujeme v oblasti globálneho vzdelávania. Prinášame vám súhrn našich publikácii, ktoré si môžete u nás bezplatne objednať. Continue reading “25 publikácií za 11 rokov” →

Podľa posledných údajov z Eurostatu až 70 % z nášho komunálneho odpadu končí na skládkach. Podľa štatistík sa na Slovensku recykluje len 6 % odpadu, s kompostovaním sa vyšplháme na neslávnych 13 % . Continue reading “Odpad náš každodenný” →

Plytvanie jedlom a potravinami je fenomén, ktorý je odcudzovaný už oddávna. Nemáte však pocit, že posledné roky sa plytvá potravinami viac?
Podľa a organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) až tretina jedla vyprodukovaného v celosvetovom meradle sa vyhodí alebo vyplytvá, čo je približne 1,3 miliardy ton potravín ročne.

Plytvanie a straty na jedle sa dejú ako v krajinách globálneho Severu tak aj Juhu. Rozdielne sú však príčiny tohto plytvania. Kým v krajinách globálneho Juhu príčiny možno nájsť v nedostatočnom riadení poľnohospodárstva (nepostačujúce podmienky uskladnenia, baliacich systémov, infraštruktúry a pod.) v krajinách globálneho Severu (rozvinutých krajinách) sa viac ako 40 % vyhodí v domácnostiach a predajniach. Jeden občan v EÚ a USA v priemerne vyplytvá 95 – 115 kg za rok (oproti 6 – 11 kg v krajinách globálneho Juhu).

Plytvanie potravinami má negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť, a to práve na krajiny s veľkým podielom hladu a chudoby. Ovplyvňuje to totiž ceny potravín na globálnom trhu, kde v dnešnej dobe nakupujú potraviny rovnako aj krajiny globálneho juhu.

Jedny hladujú, iní plytvajú
805 miliónov ľudí na sveta nemá dostatok jedla, čo vzhľadom na celkovú populáciu predstavuje každého deviateho človeka. Hlad je zabíje ročne viac ako AIDS, malária a tuberkulóza spoločne. (FAO) 
Príčinou hladu vo svete určite nie je fakt, že na zemi nie je dostatok jedla pre všetkých a že populácia rastie rýchlejšie ako produkcia potravín. Príčiny sú inde, sú v nerovnomernom rozdelení a v tom ako je nastavený globálny potravinový systém. Viac k tejto téme nájdete tu.

Nie každému je jedno, koľko sa plytvá 
Plytvanie potravinami podnietilo mladých ľudí v Českej republike, aby založili iniciatívu Zachráň jedlo. Ešte v roku 2013 zorganizovali tzv. „Hostinu pre tisíc“, kedy zo 450 kg zeleniny, ktorá by sa inak vyhodila navarili jedlo pre 1000 ľudí a verejne ho podávali na námestí v Prahe. 

Neskôr nasledovala akcia tisíc kilo, počas ktorej pripravili netradičný trh so zeleninou, ktorá nebola dostatočne pekná (za to rovnako chutná), na to aby sa mohla dostať do supermarketov a predajní. Ľudia si mohli za symbolickú cenu kúpiť zeleninu, ktorá by inak skončila v komposte alebo opätovne zaoraná na poli. Cieľom bolo upozorniť na plytvanie potravín v samotnom poľnohospodárstve a distribúcii. Viac informácii v článku českého Ekolistu. 

Častou príčinou plytvania je aj nákup veľkých balení či viacero menších za zvýhodnenú cenu, k čomu nás, zákazníkov láka reklama a pocit, že ušetríme. Často sa však veľké otvorené balenie rýchlejšie pokazí, alebo jedlo čo nestihneme zjesť putuje do koša. Súhlasíte?
Alternatívou sú predajne, kde si kúpite potraviny na váhu a odnesiete vo vlastných nádobkách a obaloch (príklad, jednej takejto predajne sme už predstavili v inom článku) alebo jednoducho nákup jedla, ktoré naozaj zjeme. 

Počas týždňa globálneho vzdelávania, do ktorého bolo zapojených viacero organizáciií aj na Slovensku, bola v Prahe zorganizovaná diskusia na tému potravinovej bezpečnosti práve s ľuďmi z rôznych iniciatív, ktoré na plytvanie potravín verejne upozorňujú a hovoria o zmenách, ktoré môže urobiť každý jeden z nás. Záznam z diskusie si môžete pozrieť v tomto videu: Víme co jíme?

Tipy ako pracovať s týmito témami na vyučovaní
Do pozornosti vám dávame aj interaktívnu hru k téme potravín, ktoré často kupujeme. Môžete ju použiť na hodine alebo zadať ako domácu úlohu. Aký príbeh je za banánmi, čokoládou? Viac tu

Hľadáte video, ktoré by vám pomohlo otvoriť túto tému napr. na hodine angličtiny? Použite toto: FOOD WASTE: a shame for human kind and for the environment, ktoré nájdete aj v našom Videoarchíve.  

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1324″,”attributes”:{“alt”:”FOOD WASTE: a shame for human kind and for the environment”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

 

OZ Človek v ohrození vydáva ďalšie dve nové publikácie, tentokrát určené nielen pre školy. Jedna z nich vám predstaví africký kontinent z inej perspektívy, ako ste možno zvyknutí a druhá prináša sériu 16 aktivít pre predmet umenie a kultúra na stredných školách. Continue reading “Nové publikácie z dielne OZ Človek v ohrození” →

Byť zelený je dnes in. V súvislosti so zmenami klímy význam zeleného marketingu rastie a firmy – vrátane priemyselných podnikov – na to reagujú. Žiaľ v mnohých prípadoch klamlivo a svoj image takzvane “farbí na zeleno”. Greenwashingom, klamlivým environmentálnym tvrdením, sa v roku 2009 „previnilo“ 98 % amerických firiem. V čom problematika spočíva? Continue reading “Greenwashing: ako to vyzerá, keď sa firmy “farbia na zeleno”?” →

V rámci projektu Afrika bez mýtov prebiehali na niekoľkých stredných školách workshopy zamerané na stereotypy, ktoré o Afrike máme. Prinášame vám osobný pohľad a skúsenosť jednej študenky z gymnázia vo Vrábľoch. Continue reading “Jediný príbeh” →

Na stránke Euróspkeho roka rozvoja bol uverejnený článok Francúza Nicolas Giroux, obsahujúci praktické tipy čo môže urobiť každý z nás, aby jeho spôsob života mal menšie dopady na životné prostedie a život ľudí v iných častiach sveta. Článok plný inšpirácie. Continue reading “10 vecí ako zlepšiť životy ľudí a životné prostredie vo svete. Môžeme začať hneď.” →