Mesiac: júl 2025

Hrdinovia: Program pre mladých zo sociálne vylúčeného prostredia

Posted on by

Inšpirujte sa! Vzdelávací program, v ktorom sa využíva zážitková pedagogika a dobrovoľníctvo na osobný rozvoj a posilnenie mladých ľudí. Článok obsahuje link na elektronickú metodickú príručku so vzdelávacím modulom.

Continue reading “Hrdinovia: Program pre mladých zo sociálne vylúčeného prostredia” →

Klimatická zmena a konflikty vystavujú časti Východnej Afriky humanitárnemu riziku

Posted on by

Podľa Svetového potravinového programu OSN hrozí regiónu východnej Afriky, do ktorého patrí Keňa, Etiópia, či Južný Sudán, horšia situácia než aká ho postihla pri poslednom veľkom suchu v rokoch 2010 a 2011. Medzinárodné organizácie už od konca minulého roka upozorňujú na negatívny vývoj, v uplynulých týždňoch im dali za pravdu aj miestne vlády, medzi inými aj vláda v Keni, v ktorej Slovensko dlhodobo realizuje rozvojovú spoluprácu.

V dôsledku pretrvávajúceho sucha vyhlásila kenská vláda humanitárne ohrozenie v až polovici regiónov krajiny. Počet ľudí bez dostatočného prístupu k jedlu sa pritom od augusta 2016 zdvojnásobil z 1,3 milióna na 2,7 miliónov. Aktuálne tak kvôli negatívnemu vývoju trpí v krajine podvýživou až 360-tisíc detí, či tehotných a dojčiacich žien. A to je len Keňa, ešte väčším problémom je vystavený Južný Sudán a vážne problémy má aj Etiópia.

Joseph Matere z Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) upozorňuje, že veľkou výzvou budú predovšetkým nastávajúce mesiace. “Zvlášť apríl a máj,” vysvetľuje Matere pre agentúru Reuters. 

Miestne vzorce zrážok podľa odborníkov narúša meniaca sa klíma. William Kinyarkyo z kenského mesta Narok vysvetľuje v rozhovore v magazíne Rozvojová spolupráca, že jeho otec kedysi mohol vyjsť pred dom a povedať “tento pondelok bude pršať.” Dnes sa už podľa neho nič také urobiť nedá. Na dážď sa viac nedá spoľahnúť.

Naposledy tak dažde neprišli minulý rok. V dôsledku chýbajúcej vlahy preto dnes ľudia musia na ceste za vodou prekonávať čoraz dlhšie vzdialenosti. V niektorých regiónoch musia ísť kvôli vode až trikrát ďalej. Napríklad v kenskom regióne Turkana, v severozápadnom najsuchšom cípe krajiny, im predtým stačilo prejsť približne osem kilometrov, dnes aj viac než dvadsať.

Okrem prepadu úrody, ktorý v niektorých oblastiach dosahuje až 99 percent, prispieva sucho aj k stratám dobytka. To sa zvlášť dotýka pastierskych komunít, ktoré od neho závisia. Predstavitelia oblastí ako je už spomínaná Turkana, ale aj ďalšie, hlásia vysoké počty uhynutých zvierat. Podľa tlačovej agentúry Inter Press Service je dnes len v Keni smrťou priamo ohrozených až 11-tisíc kusov dobytka, v apríli by straty mohli dosiahnuť až 90 percent pôvodných stád.

S nedostatkom vody narastajú medzi miestnymi spoločenstvami konflikty o zdroje vody. Dôsledkom toho prestávajú deti navštevovať školy. Podľa UNICEF kvôli suchu – či už kvôli hladu alebo konfliktom – prestali do školy chodiť státisíce detí.

Mnohé rodiny z nedostatku pristupujú aj k radikálnym riešeniam. Aby situáciu zvládli, vynechávajú jedlo, a neraz sa oň delia so svojimi zvieratami. Mnohí tiež hľadajú iné pracovné príležitosti mimo poľnohospodárstva, predávajú svoj majetok vrátane zvierat, len aby si zaistili jedlo pre seba a svoje rodiny.

Keňa je dlhoročnou programovou krajinou slovenskej oficiálnej rozvojovej spolupráce, ktorú Slovensko realizuje pod hlavičkou SlovakAid.

Fotografia na titulke: UNICEF/Etiópia/Nahom Tesfaye

Končí sa pomoc v správnych rukách?

Posted on by

Nová administratíva v Bielom dome sa chystá a o tretinu okresať rozpočet na rozvojovú spoluprácu aj na príspevky do OSN. Jedným z argumentov je, že pomoc neraz nie je využívaná efektívne a končí v nesprávnych rukách.

Podľa návrhu, ktorý americká vláda predložila na rokovanie do Kongresu, by mali prostriedky vynakladané na tzv. mäkké nástroje zahraničnej politiky Spojených štátov amerických klesnúť o viac než tretinu. Presunúť by sa mali do rozpočtovej kapitoly určenej na armádu. A teda na tvrdý nástroj zahraničnej politiky. Vo svojej analýze o tom informoval špecializovaný portál Devex.

Jeden z mnohých argumentov Trumpovho tímu je, že finančné zdroje aj tak nie sú vždy využívané efektívne a neraz končia napríklad na účtoch skorumpovaných úradníkov či miestnych vojenských vodcov. Podobné diskusie sa pritom často objavujú aj v Európe.

Končí pomoc v nesprávnych rukách?

“Môže to byť  otázka života a smrti,” hovorí na margo tejto otázky slovenská humanitárna pracovníčka Mária Sliacka. Ilustruje to na príklade prepravy pomoci do konfliktom postihnutej oblasti. “Predstavte si, že cestujete s kamiónom plným humanitárnej pomoci, zastavíte na check-pointe a ozbrojenci vám povedia, že máte na výber – buď im dáte kus nákladu, alebo vám zastrelia, či zbijú človeka,” vysvetľuje. Zvyšok nákladu sa však k adresátom dostane a reálne im pomôže. Pomoc podľa nej so sebou prirodzene nesie mnohé riziká, pretože nefunguje v ideálnych podmienkach.

S inými problémami sa zas stretávajú realizátori rozvojovej spolupráce či projektov obnovy po rôznych katastrofách. Teda dlhodobých projektov, ktoré neraz zahŕňajú výstavbu infraštruktúry. Pri nej sa, podobne ako u nás, objavujú podozrenia na korupciu.

Rozvojové agentúry vrátane Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu prezentujúcou Slovenskou pod značkou SlovakAid sa tomu snažia brániť paletou opatrení zahŕňajúcich predovšetkým zefektívnenie monitoringu. Podľa estónskej organizácie Mondo, ktorá sa touto témou zaoberá, sa pritom tento problém oproti minulosti darí zvrátiť.

Ako príklad z minulosti Mondo uvádza legendárnu charitatívnu kampaň z 80-tych rokov Live Aid, ktorú promovali predovšetkým speváci Bono a Bob Geldof. Vyzbierať na pomoc hladomorom sužovanej Etiópii sa vtedy podarilo až 250 miliónov dolárov. Časť z nich však vtedy skončila v rukách miestnych vojenských zoskupení a nie u ľudí, ku ktorým pôvodne smerovali.

Odborníci sa zhodujú, že kľúčové je sa z takýchto prípadov poučiť a hľadať cesty, ako týmto nedostatkom zamedziť. Pričom však nie je riešením odoprieť pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú a pre ktorých je to neraz otázka prežitia.

Sliacka na záver pripomína, že pomoc je niekedy neefektívna aj v dôsledku nastavenia legislatívy. Tá totiž niekedy pomoci bráni alebo ju spomaľuje. Na jej zefektívnenie – a teda na to, aby sa pomoc dostala do správnych rúk – pritom niekedy stačí lepšie nastavenie legislatívy. Tým sa zníži administratívna záťaž pri poskytovaní finančnej, či materiálnej pomoci.

S čím trh neráta (alebo o negatívnych externalitách)

Posted on by

Negatívna externalita je pojem z ekonómie. Zjednodušene povedané ide o výdavok, ktorý nenesie ten, kto ho urobil, ale ktosi iný. Medzinárodný menový fond napríklad vypočítal, že priemysel s fosílnymi palivami produkuje každú minútu skryté náklady vo výške desať miliónov dolárov.

Ide napríklad o výdavky na zdravotníctvo spôsobené zhoršeným zdravím kvôli exhalátom, či nižšia miera dožitia a ďalšie. Náklady spojené s používaním fosílnych palív sa tak prenášajú na plecia niekoho (daňovníkov, štátu, jednotlivcov, ktorí ochorejú a pod.) či niečoho (životného prostredia). Napríklad aj nižší počet návštevníkov turistického rezortu spôsobený smogom je kvantifikovateľný, o zmene klímy a jej dopadoch na celý svet ani nehovoriac. Tieto výdajky sa však bežne nezohľadňujú, zaplatí ich ktosi iný, obvykle daňoví poplatníci. Ide tak vlastne o skryté štátne dotácie.

Dobrým príkladom je spaľovanie fosílnych palív a zvlášť čierneho či hnedého uhlia. Podľa reportu NexGen Climate America a PSE Healthy Energy napríklad zomrelo len v americkom štáte Ohio predčasne 2130 ľudí kvôli znečisteniu, ktoré spôsobili elektrárne spaľujúce v ňom uhlie. Navyše však negatívne externality činnosti týchto elektrární stáli asi 18 miliárd dolárov na zdravotných poplatkoch. A to iba v roku 2015 a iba v jednom americkom štáte. Správa ďalej odhalila, že až 88 percent elektrárni sa nachádza v blízkosti chudobnejších štvrtí, v ktorých žijú menšiny či rodiny s nižšími príjmami.

Organizácie HEAL, Climate Action Network Europe, WWF European Policy Office a Sandbag sa pozreli aj na Európu. Vydali preto správu s názvom Europe´s Dark Cloud, v ktorej po prvýkrát analyzovali ako látky uvoľnené pri spaľovaní prekračujú hranice a majú dopad na zdravie všetkých Európanov. V roku 2013 podľa správy zomrelo predčasne asi 22900 ľudí a boli zaznamenané desiatky tisícok prípadov ochorení zavinených znečistením z elektrární. Od srdcových chorôb až po bronchitídu. A zdravotné náklady boli vyčíslené na 62,3 miliardy eur.

Tieto škody sa rozhodol vyčísliť Medzinárodný menový fond, ktorý sa nedá považovať za nekritického podporovateľa zelenej energie. Podľa správy fondu z roku 2015 sa skryté škody z využívania fosílnych palív, teda negatívne externality, ktoré znečisťovatelia prenášajú na plecia vlád, šplhajú na neuveriteľných desať miliónov dolárov za minútu. Ročne teda ide o 5,3 bilióna dolárov skrytých dotácií. Samotní autori správy číslu najskôr neverili, ale opakované výpočty výsledok potvrdili.

Ekonómovia však majú odpoveď na to, ako sa s negatívnymi externalitami vysporiadať. Štát môže napríklad siahnuť po dotáciách na zelenú energiu, alebo zaviesť uhlíkovú daň. Tú nedávno zaviedli Briti. A opatrenie zafungovalo, píše Financial Times. Ešte pred dvoma rokmi tvorilo uhlie až 23 percent energetického mixu krajiny, dnes je to len deväť percent. Pre porovnanie, na Slovensku vypĺňa uhlie viac než 21 percent našich energetických potrieb a vláda napriek medzinárodným záväzkom priamo dotuje jeho ťažbu a podporuje jeho používanie v elektrárňach.

Ďalším príkladom sú emisné povolenky. Obchod s emisnými povolenkami funguje v Európskej únii od roku 2005. Brusel rozdelil medzi členské krajiny emisné kvóty – štátom teda určil maximálne množstvo priemyselných škodlivín, ktoré môžu vypúšťať do ovzdušia. Keď tento limit prekročia, musia si nakúpiť emisné povolenky. Krajiny, ktoré znečisťujú ovzdušie menej, tak môžu emisné povolenky predávať a zarobiť na nich. Krajiny, ktoré znečisťujú viac, si aj viac priplatia. Problémom európskeho modelu dnes je, že sú povolenky príliš lacné, keďže o ich kúpu je nízky záujem.

Okrem negatívnych externalít poznáme aj pozitívne externality, z ktorých profituje viac spoločnosť než súkromník. Podľa Medzinárodného menového fondu je typickým príkladom výskum a vývoj. Z pozitívneho efektu výskumu a vývoja totiž častokrát profituje nielen firma, ktorá výskum dotuje, ale aj celá spoločnosť. Pri pozitívnych externalitách sú pritom sociálne benefity vyššie než výhody, ktoré získa súkromná firma.

Foto: Drake Bodin / CC

Dobrovoľníčka v utečeneckých táboroch: V Sýrii bojujú bratranci proti bratrancom

Posted on by

Otca má zo Sýrie, mamu z Českej republiky. Hovorí, že to, čo sa v Sýrii deje, dosiaľ poznala len z hlúpych filmov a rozpráva príbehy o tom, ako v krajine bojujú bratranci proti bratrancom. Aj preto sa snaží v Grécku pomôcť tým, ktorým sa podarilo zo Sýrie utiecť. Adéla Al Sharua, dobrovoľníčka Človeka v ohrození.

Continue reading “Dobrovoľníčka v utečeneckých táboroch: V Sýrii bojujú bratranci proti bratrancom” →