Mesiac: júl 2025

Nezisková organizácia Oxfam zverejnila v januári 2017 správu o roztváraní sa príjmových nožníc vo svete. Vyplýva z nej, že osem ľudí na svete vlastní toľko majetku, ako polovica najchudobnejšej svetovej populácie, teda ako 3,6 miliardy najchudobnejších ľudí. Ich správa z roku 2016 pritom hovorila o tom, že polovicu svetového majetku vlastní 62 jednotlivcov.

Ak sa bude bohatstvo vo svete hromadiť podobným tempom ako dnes, svet spozná prvého bilionára už o 25 rokov. Pre lepšiu predstavu: ak by človek míňal milión dolárov denne, potreboval by 2783 rokov na to, aby minul biliardu dolárov, prepočítal Oxfam.

Podľa Oxfamu vidieť, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú zhruba posledné tri dekády. Organizácia upozorňuje, že len medzi rokmi 2010 a 2015 sa majetok chudobnejšej polovice ľudstva znížil až o 38 percent.  Vo svete je dnes takmer 2,5-tisíca miliardárov. (Zo Slovenska pochádza jeden.)

Narastajúce príjmové nerovnosti sú pritom hrozbou aj pre svetovú ekonomiku, upozorňuje Svetové ekonomické fórum. Môže totiž viesť napríklad k polarizácii spoločnosti a následným nepokojom v krajine. Priveľké nerovnosti navyše spomaľujú ekonomický rast.

Platí pritom, že na rovnosti záleží. Poukazujú na to štúdie, podľa ktorých sú ľudia v rovnostárskejších spoločnostiach zdravší, dosahujú vyššie vzdelanie, v krajine je menej kriminality.

Niektoré štúdie poukazujú na to, že nerovnosť v krajinách súvisí so stabilitou politického systému. Čím je politický režim stabilnejší, tým by mali byť nerovnosti nižšie. Tvrdí to napríklad organizácia OECD. Existujú však aj výnimky. Napríklad  Spojené štáty americké. Sú bohaté, politicky stabilné, no príjmovú nerovnosť majú vysokú.

Rovnosť v krajine sa najčastejšie meria Giniho koeficientom. Používa sa predovšetkým na meranie rozdielov v príjmoch, alebo aj na to, ako je v krajine prerozdelené bohatstvo. Giniho koeficient sa pohybuje v rozpätí od 0 do 100, pričom platí, že čím bližšie má krajina k nule, tým sú v nej rozdiely medzi bohatými a chudobnými menšie.

Z posledných dát, ktoré publikovala Svetová banka v roku 2012, vyplýva, že na Slovensku sú príjmové rozdiely veľmi malé, patríme medzi najrovnostárskejšie krajiny sveta. Na škále od nula do 100 u nás koeficient dosiahol 26,12.  Podobne sú na tom aj susedia Česi. V Maďarsku a Poľsku sú príjmové nožnice roztvorené viac než u nás. Najrovnostárskejšou krajinou sveta je Slovinsko s koeficientom 24. Naopak, najväčšie nerovnosti nájdeme v krajinách Latiskej Ameriky.

Foto: pngimg.com

Coca-Cola a McDonald. Dve značky, ktoré pozná každý. Stretnete sa s ním kdekoľvek vo svete. Považujeme ich za akési symboly globalizácie – za symboly súčasnej prepojenosti sveta.

Za priekopníčku v globalizácii môžeme považovať prvú menovanú značku – Coca-Colu. Práve v súvislosti s Coca-Colou sa rozšíril pojem Coca-kolonizácia. Stojí za ním myšlienka, že spolu s Coca-Colou ľudia nepijú len sladký nápoj, ale konzumujú americkú kultúru. Postupom času sa však aj samotná americká kultúra globalizuje. Napríklad Hollywood netočí filmy určené pre americký, ale pre globálny trh. Musia sa páčiť divákom od Los Angeles po Kalkatu.

 

 

Foto: eboy.com

Hovorí sa aj o mcdonaldizácii spoločnosti. Nejde však o rozšírenie fastfoodových pobočiek do celého sveta, ale o preberanie prvkov rýchloobslužných reštaurácií do iných oblastí spoločnosti. Svet sa jednoducho zrýchľuje. Tovary, služby aj informácie sa šíria naprieč planétou veľkou rýchlosťou.

Známy teoretik médií Marshall McLuhan prišiel už v 60. rokoch minulého storočia s pojmom globálna dedina, ktorý vypovedá o tom, ako sa Zem zmenšuje, a to vďaka elektronickým médiám, ktoré šíria informácie obrovskou rýchlosťou. Písal o tom v čase, keď svet nepoznal internet. Dnes ho poznáme a výsledkom je, že kým pred 200 rokmi putoval list z Európy do Ameriky zhruba 40 dní, dnes sa šírenie informácií počíta maximálne v sekundách.

Celé si to môžeme poľahky spojiť s rozvojom prepravy. Železnice naprieč kontinentmi, cesty a ďalšie pozemné komunikácie, lodná doprava a letectvo umožnili rýchlu prepravu ľudí a tovarov na dlhé vzdialenosti. Vďaka technickému pokrok vo všetkých štyroch oblastiach, ale najmä vďaka vynájdeniu lietadla, sa cestovanie enormne zrýchlilo. Za 200 rokov sa maximálna rýchlosť presunu zvýšila z 18 kilometrov za hodinu na viac ako 1000 kilometrov za hodinu.

S tým všetkým súvisí aj nasledujúca schéma, ktorá vám objasní súčasnú ilúziu globálnej ekonomiky, s ktorou je úzko spätá práve aj Coca-Cola či McDonald´s – ilúziu rozmanitosti. O čo ide? Na prvý pohľad to vyzerá tak, že pulty supermarketov sa prehýbajú tisíckami produktov od všemožných značiek. Mnohé z nich však patria rovnakej spoločnosti. Takýto “globálni hráči” veľmi silne ovplyvňujú svetovú ekonomiku. Cez vysoké zisky a vysoké investície vyvíjajú tlak na vlády a chcú od nich, aby zmenili legislatívne pravidlá v ich prospech.

 

Foto: Businessinsider.com (pre zväčšenie treba kliknúť)

Každá surovina a z nej vyrobené produkty, ktoré využívame, či už na jedenie, bývanie, cestovanie, alebo šatenie, potrebuje určitý priestor (a čas), aby mohla vzniknúť a neskôr sa obnoviť.

Napríklad lesy, ktoré dorastajú ako nejaké perpetuum mobile, aby sme ich mohli znovu vyrúbať, alebo ryby, ktoré sa rozmnožia tak, aby ich bolo znovu dostatočné množstvo a my sme ich mohli znovu uloviť. Príroda zároveň potrebuje aj zdroje na odstránenie našich odpadov – napríklad lesy, ktoré dokážu zachytiť kysličník uhličitý, ktorý vypúšťame do ovzdušia, či baktérie, ktoré dokážu spracovať naše odpadky.

Nič z toho už však nerobíme v dostatočnej miere. Rybám nedávame čas a priestor, aby sa rozmnožili, lesom čas, aby dorástli. Minulý rok sme bod, keď sme vylovili našu ročnú dávku rýb, vyrúbali ročnú fúru dreva, dosiahli 8. augusta. V roku 2015 to bolo o pár dní neskôr 13. augusta, pred dvadsiatimi rokmi až 10. októbra. Každý rok sa tento dátum posunie o čosi bližšie k začiatku roka.

Podľa výpočtu Global Footprint Network to znamená, že v roku 2016 sme minuli toľko zdrojov, koľko by nám ponúklo 1,6 planéty. No máme len jednu, a tak 0,6 planéty takpovediac prejeme našim potomkom a dlh prenesieme na ich plecia (www.foodprintnetwork.org).

Na ekologický dlh sme začali žiť niekedy v polovici 70. rokov minulého storočia. Práve vtedy sme si začali z planéty brať viac, než je schopná zregenerovať späť. Odvtedy náš dlh narastá čoraz rýchlejšie.

To, akú ekologickú stopu zanechávame, si môžete vypočítať napríklad na stránke: /www.ekostopa.sk. Do výpočtu vstupuje množstvo premenných.

Obľubujete tropické ovocie, ktoré k nám cestuje cez pol planéty? Jazdíte autom aj do pol kilometra vzdialeného obchodu? Preferujete červené mäso pred rybami či zeleninou? Lietate do vzdialených destinácií? Považujete mestskú hromadnú dopravu za nutné zlo? Meníte smarfóny podľa chuti operátora či najnovších trendov? Nedokážete odolať neustále sa opakujúcim „sezónnym“ výpredajom a šatník vám praská vo švíkoch? Čím viackrát ste na tieto otázky odpovedali kladne, tým vyšší je váš podiel na tomto globálnom účte a o to väčšiu ekologickú stopu zanechávate na našej planéte.

Významnú ekostopu na planéte zanecháva napríklad produkcia potravín, najmä mäsa. Vytvára až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú a urýchľujú globálne otepľovanie a klimatickú zmenu. Ide najmä o emisie spojené s chovom dobytka a iných zvierat. Objem týchto emisií sa zvyšuje s nárastom počtu bohatších ľudí. Čím sme bohatší, tým máme väčšiu chuť konzumovať viac potravín, ako je práve mäso. Predpokladá sa, že trend spotreby živočíšnych produktov bude narastať a do roku 2050 sa zvýši až o 75 percent.

Foto: www.overshootday.org

Žena patrí za sporák a k deťom, muž je živiteľ rodiny. S takýmto stereotypom sa často môžeme stretnúť ešte aj dnes.

Zapojenie sa žien do zamestnania pritom v uplynulých desaťročiach prispelo k rastu globálnej ekonomiky viac než nové technológie či globálne koncerny. V rozvojových krajinách dokonca prispeli po nástupe nového milénia ženy k hospodárskemu rastu oveľa viac než enormne sa rozrastajúca Čína. Ak by sme k tomu pripočítali aj objem neplatenej práce v domácnosti, prínos by ešte oveľa vyšší.

Organizácia Spojených národov to vyjadrila aj číselne. Ak by sa ženy zapojili do pracovného procesu v rovnakej miere ako muži a zároveň by mali aj rovnaké platy ako muži, globálne by sa zvýšil ich príjem o 76 percent. To má hodnotu 17 biliónov dolárov.

Neformálne a bezplatne

Rodová nerovnosť brzdí najviac rozvojové ekonomiky. Najhoršie sú na tom krajiny západnej Afriky a Blízkeho východu. Rodová nerovnosť sa v rozvojových krajinách prejavuje najmä v školstve, práci, ale aj politickej participácii, kde sú ženy takmer úplne vylúčené z hry. Ženy v rozvojových krajinách častokrát pracujú, avšak ich zamestnanie má neformálny charakter. V južnej Ázii takto pracuje až 80 percent žien, v subsaharskej Afrike 74 percent, Latinskej Amerike a Karibiku niečo viac ako polovica. Vo vidieckych oblastiach ženy často pracujú na farmách, avšak neraz neformálne a bez toho, aby boli zaplatené.

Kľúčom k vyššej participácii žien na pracovnom trhu je vzdelanie. Za zhruba polovicu ekonomického rastu v krajinách OECD za posledných 50 rokov vďačíme tomu, že sa zvýšilo vzdelanie žien a dievčat.

Platí pritom, že čím sú ženy vzdelanejšie, tým menej detí rodia. A to aj v krajinách, kde prevládajú mnohopočetné rodiny. Ak sa žena dostane k vzdelaniu a začne pracovať, zarába peniaze, ktoré sú silným argumentom, prečo by z roboty odísť nemala. Manželské zväzky, v ktorých žena pracuje, majú väčšinou menej detí. Tým sa dostáva väčšej pozornosti, lepšej stravy a napokon aj kvalitnejšie vzdelanie. Svetlým príkladom je napríklad Bangladéš, v ktorom sa vďaka výraznému zvýšeniu zamestnanosti žien podarilo znížiť pôrodnosť na približne 2,1 dieťaťa na jednu ženu. To je demografmi považované za ideálne ak si chce krajina zachovať stabilné množstvo populácie.

Obavy z negatívneho vývoja populácie pri zvyšovaní ekonomickej aktivity žien sa pritom ukazujú ako neopodstatnené. Pre ženy v krajinách s dobrým systémom podpory rodín, s dostupnou vzdelanosťou a podmienkami pre prácu, je prirodzené hľadať strednú cestu medzi kariérou a rodinným životom. Krajiny s vysokým zapojením žien do pracovného procesu ako Švédsko a USA majú vyššiu pôrodnosť ako Japonsko a Taliansko, kde oveľa viac žien zostáva v domácnosti.

Príjmové nerovnosti

Samostatnou kapitolou je veľký rozdiel medzi mzdami mužov a žien. Napríklad na Slovensku je rozdiel v platoch medzi pohlaviami vo verejnom sektore 13,4 percenta, v súkromnom sektore až 20,9 percenta. Dôvodom je aj to, že ženy pracujú zväčša v slabšie platených odvetviach ako je školstvo či zdravotníctvo.  Avšak rozdiely v platoch nájdeme aj na rovnakých pozíciách. Žena, ktorá robí to isté ako muž, uvidí na výplatnej páske o sedem percent nižšiu mzdu, ukazujú čísla zhromaždené portálom Platy.sk.

Do hry pritom výrazne vstupuje aj materstvo. Okolo tridsiatky zväčša ženy odchádzajú na materskú dovolenku a príjmové nožnice medzi pohlaviami sa roztvárajú. Každým ďalším narodeným dieťaťom je rozdiel medzi mzdami mužov a žien vyšší. Takýto efekt rodičovstva sa prejavuje takmer vo všetkých krajinách Európskej únie, na Slovensku je však extrémne silný.

Foto: VOA News

Rozvoj a rast. Tieto dva pojmy, hoci sa zvyknú zamieňať, sa výrazne líšia. Rast je len možný komponent rozvoja, no nie jeho ekvivalent. Dokonca môžeme mať zároveň rast a žiaden rozvoj.  Ak prudko rastie ekonomika, ešte to neznamená, že z toho má čosi reálne spoločnosť, a tobôž nie jednotlivci v nej.

Ide tak o krajiny, v ktorých sa ekonomický rast nepremieta do ich rozvoja. A teda do zvýšenia kvality života ich obyvateľov, lepšieho zdravotníctva, školstva, sociálneho systému, bezpečnosti, verejnej správy. Príkladom je napríklad Nigéria, ale aj niektoré ázijské krajiny, ktoré sa pýšia vysokým rastom, no napriek tomu bojujú s chudobou a obrovskými nerovnosťami. A pri týchto krajinách to zďaleka nekončí.

V tejto súvislosti sa dá spomenúť výrok nemenovaného brazílskeho politika: “Brazílii sa darí, Brazílčanom nie”. Brazília sa v čase, z ktorého výrok pochádza, zvykla uvádzať ako príklad krajiny rastu bez rozvoja. Bolo to koncom 80. rokov a tento nesúlad medzi rastom a rozvojom bol viditeľný v extrémnych príjmových nerovnostiach, ktoré meria Giniho koeficient. Ten koncom 80. rokov dosahoval v krajine na škále od nula do sto hodnotu 63. Po Sierra Leone tak bola Brazília druhým najnerovnejším štátom sveta, ukazujú štatistiky Svetovej banky.

Teraz si rozdiel medzi rastom a rozvojom rozmeňme na drobné. Ekonomický rast môžeme merať napríklad hrubým domácim produktom na obyvateľa. Znamená to súčet všetkých výrobkov a služieb vyprodukovaných na území krajiny v určitom čase – zväčša sa to ráta za jeden rok. Nedozvieme sa však z neho, ako sa vyvíjal život ľudí v nejakej krajine. Naopak, ekonomický rozvoj môžeme odmerať napríklad indexom ľudského rozvoja, ktorý na pravidelnej báze publikuje Rozvojový program OSN.

Čo meria index ľudského rozvoja? Neberie do úvahy len to, aký má človek príjem, ale pozerá sa na to, aké je v krajine percento negramotných ľudí, percento populácie bez prístupu k pitnej vode a zdravotníckym službám, percento detí pod päť rokov trpiacich podvýživou a pravdepodobnosť, že sa práve narodený človek nedožije 40. narodenín.

V skratke, kým hrubý domáci produkt ukazuje, koľko sa toho za rok v tej-ktorej krajine vyprodukuje, index ľudského rozvoja berie do úvahy našu kúpnu silu, ale aj očakávanú dĺžku života a úroveň vzdelania. Podľa posledného indexu z roku 2016, ktorý zostavuje OSN, sme 35. najrozvinutejšou krajinou na svete. Hoci znie 35. priečka nelichotivo, nie je to tak. Patríme totiž do množiny najrozvinutejších krajín sveta spolu so Švajčiarskom, Nórskom či Českom.

Ako sme spomenuli na príklade Brazílie: keď krajina rastie, no nerozvíja sa, vidieť napríklad na príjmových nerovnostiach meraných Giniho koeficientom. No ani tento index nevie ukázať polarizáciu v spoločnosti. Ak je totiž priveľa ľudí chudobných a podobne veľká skupina bohatých, v Giniho koeficiente sa to neodzrkadlí. A pritom polarizácia v krajine je obrovským problémom, ktorý neraz vedie k vnútorným nepokojom.

Foto: Business Day Online

Zuzana Kizáková pomáha už viac ako rok a pol ľuďom na úteku v Srbsku. Zmenila kvôli tomu spôsob života, lebo verí, že všetci máme zodopovednosť za to, čo sa deje vo svete, a najmä v Európe. Zuzka je ideálnou ukážkou toho, čo kedysi povedal Mahatmá Gandhí: Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.

Continue reading “Zuzana Kizáková: Situáciu s utečencami treba riešiť ľudsky, nie politicky” →

Ešte začiatkom minulého storočia žilo v mestách len trinásť percent obyvateľov Zeme, dnes je to už viac než polovica svetovej populácie. Kým v minulosti boli veľkomestá raritou, v súčasnosti je vo svete zhruba 500 miest, v ktorých žije viac než milión ľudí. Práve sťahovanie sa ľudí do miest prináša pre planétu novú výzvu – ako spraviť z miest udržateľné miesta na život.

Presne o to sa snaží koncept smart cities, teda inteligentných či chytrých miest. Zjednodušene, inteligentné mestá využívajú moderné technológie, sú zelené, prispôsobujú sa meniacej sa klíme, sú projektované tak, aby všetky tieto potrebné vstupy automaticky zohľadňovali. Aby ste nemuseli každodenne precestovať krížom-krážom celé mesto, aby boli budovy energeticky nenáročné, aby ste namiesto individuálnej dopravy radi prestúpili do mestskej hromadnej dopravy či na bicykel.

Mestá musia nielen zabezpečovať obyvateľom základné potreby pre život, ale aj znižovať dopad na životné prostredie a zároveň maximalizovať potenciál obrovskej masy ľudí, ktorá v nich žije a žiť bude. Práve inteligentné riešenia s cieleným plánovaním dokážu zabezpečiť svetovej populácii bezpečné a pokojné mesto pre ďalšie generácie. Urbanisti sa zhodujú, že boj o udržateľnosť planéty sa bude zvádzať práve v mestách. Aby sme ho vyhrali, treba sa na to cielene pripraviť. Mestá musia byť zelené a odolné, stavané umne a prispôsobené meniacej sa klíme. Musia nazerať za roh. Mesto, ktorého plánovaniu chýba takéto videnie za roh, je zraniteľnejšie na prírodné katastrofy, výkyvy počasia a kvalita života jeho obyvateľov stagnuje.

Jedna stránka inteligentných miest je o moderných technológiách. Tie môžu mať formu napríklad inteligentných lámp, ktoré v súčasnosti chystá napríklad Bratislava. Takéto lampy poskytujú obyvateľom informácie o stave ovzdušia alebo o parkovacích miestach. Alebo inteligentných lavičiek, ktoré poskytujú pripojenie na internet. Inteligencia mesta sa prejavuje aj v smart budovách. Tie však nie sú len o využívaní moderných technológií, ale aj o využívaní zelenej energie a o energetickej nenáročnosti.

Do roku 2030 by malo pár kilometrov od hlavného mesta Spojených arabských emirátov vyrásť prvé skutočne udržateľné mesto na svete – počíta sa s tým, že mesto Masdar nebude produkovať žiadne emisie skleníkových plynov. Indická vláda zas má v pláne vybudovať po celej krajine sto inteligentných miest. Je to jeden z veľkých plánov tamojšej vlády. Okrem iného tým chce reagovať na výzvy, ktoré pred krajinu kladie zmena klímy a napríklad s ňou spájané vlny tepla, ktoré na ňu doliehajú každým rokom nástojčivejšie.

V Európe je príkladom inteligentného mesta Kodaň. Od roku 2004 do 2009 sa obrat ekologického priemyslu zvýšil v meste o 55 percent, uvádza vedecká štúdia European Sustainable Development Network. Zelené riešenia sú natoľko účinné, že na nich mesto zarába. Dnes 350 spoločností produkuje turbíny, generátory, kontrolné systémy a zamestnávajú viac ako 25-tisíc Dánov. V roku 2010 až 35 percent všetkých ciest po meste Kodančania prebicyklovali. A v minulom roku mesto zaznamenalo viac bicyklov než áut, čo je dôsledkom premyslenej politiky zameranej práve aj na podporu cyklodopravy.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou inteligentného mesta je rozumné riešenie dopravy. Tak, aby autá nedostali prednosť pred chodcami. Príkladom ide aj susedná Viedeň. Mesto zaviedlo jednoduché pravidlo: čím bližšie ste k centru, tým drahšie je parkovné. Takisto podporuje tzv. carsharing – systém zdieľania aut. Takto podporuje hlavne mladých ľudí v tom, aby si nemuseli kupovať nové autá. Viedenčanom je k dispozícií už aj nová mobilná aplikácia Qando, ktorá im pomáha s výberom trasy a dopravných prostriedkov a dokonca aj porovnáva ceny.

Dobrým príkladom chytrého mesta je nemecký Freiburg, a to najmä jeho mestská časť Vauban. Vauban prešiel zmenami, vďaka ktorým sa obyvatelia, ktorí sa tam presťahovali, dobrovoľne vzdali auta. Pretože ho nepotrebujú. Pešie a cyklistické chodníky sú prepojené v čo najväčšej možnej miere, v blízkej dostupnosti je vždy mestská hromadná doprava. Obyvatelia, ktorí auto vlastnia, ho môžu zaparkovať zadarmo na vyhradených záchytných parkoviskách a cestu domov zakončiť lacnou električkou.

Foto: Pixabay

“V minulosti sme lovili dva-tri kilometre od brehu. Dnes musíme ísť ďaleko na more a byť preč štyri či päť dní a keď sa vrátime, musíme predávať lacno, lebo priekupníci nám neponúkajú férové ceny,” hovorí Ibrahima Sarr, prezident Southern section of the Artisanal Fishing Free Federation v Mauretánii.

Táto západoafrická krajina leží hneď vedľa niekdajších najhojnejších lovísk sardiniek na svete. “V roku 1990 sme mali veľmi veľa sardiniek. Nikdy by mi nebolo ani napadlo, že príde čas, kedy strávime týždeň bez chytenia jedinej. A dnes to môžu byť aj mesiace, kedy nechytíme žiadne,” dodáva s horkosťou Sarr pre publikáciu Voices from African Artisanal Fisheries.

Rozvoj a naše nákupy

Podmienky Mauretánie podľa Greenpeace umožňujú zahraničným rybárskym lodiam loviť aj načierno bez obáv z odhalenia. Používajú tak metódu “príď, nalov, odíď”.

Pre miestnych rybárov je to však likvidačné. Podľa správy Africa Progress Panelu, zoskupenia, ktorému predsedá niekdajší šéf OSN Kofi Anan, prepad populácie rýb v polovici nultých rokov a konkurencia veľkých rybárskych továrenských lodí uvrhli celé časti populácie západoafrických krajín do chudoby a neraz aj hladu a životné prostredie do vážnej nerovnováhy.

Významnú časť rybárskej flotily pritom tvoria lode s tovarom pre európskych zákazníkov – EÚ je najväčším dovozcom darov mora na svete. A podobnými spôsobmi našinec môže a aj zasahuje do života ľudí aj inde na planéte, v iných krajinách a odvetviach priemyslu.

Konzum proti rozvoju

Naše konzumné správanie poháňa globálnu ekonomiku vpred. No neraz sa tak deje na úkor niekoho či niečoho iného. Na úkor ľudí na opačnom konci planéty, na úkor budúcich generácií, na úkor životného prostredia.

Len málokto z nás sa niekedy zamýšľa nad otázkou, odkiaľ pochádzajú sardinky, ktoré si otvorí na raňajky, či tričko, ktoré má práve na sebe. Spotrebiteľ v Európe, teda aj našinec, sa však aj vďaka svojím bežným nákupom stáva súčasťou dlhého reťazca, ktorého začiatok sa môže spájať s prácou v nedôstojných podmienkach, ničením životného prostredia, či porušovaním ľudských práv.

Časť nákladov sa pritom prenáša na plecia iných ľudí, obvykle tých, ktorí sa tomu nedokážu brániť a sú vďační aj za to málo, čo im prepadne z bohatšej časti sveta. Prípadne tie náklady prenesieme na životné prostredie. To však máva na zraniteľné komunity podobne devastujúce účinky. Znečistením pri výrobe či poľnohospodárstve počnúc, cez vykynoženie celých rybích populácií, po klimatickú zmenu, na ktorú sú nerozvinuté časti sveta výrazne citlivejšie než rozvinuté krajiny v miernejšom klimatickom pásme.

Čo s tým môžeme urobiť? Podľa Dagmar Mekiňovej z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií je možností viac. “Isto však nie je cieľom prestať jesť, obliekať sa či telefonovať, či obrať tamojších ľudí o prácu. No môžeme zvážiť, odkiaľ pochádza tovar, ktorý si kupujeme,” vysvetľuje Mekiňová. Môžeme napríklad siahnuť – aj keď s istou mierou opatrnosti – po výrobkoch označených ako Fair Trade, či po odeve s niektorým z certifikátov potvrdzujúcim férovosť produkcie. Alebo po sardinkách s označením Seafriendly.

Vyjde to síce viac, no celková cena sa nezmení. Stane sa len to, že časť účtu nezaplatí rybár bez práce v Mauretánii, či šička kdesi v Juhovýchodnej Ázii.

Titulná fotografia: 2014 Joburg Shopping Festival

Globalizácia nás, či sa nám to páči alebo nie, v čoraz vyššej miere uvádza do bezprostredného vzťahu s ľuďmi v iných častiach planéty. To, čo bolo kedysi ďaleko, sa nás odrazu priamo dotýka. Už preto nestačí deliť svet na “domáce” a “zahraničie”, ale treba ho vnímať a prezentovať ako poprepájaný komplex rôznorodých, a nie vždy férových vzťahov a väzieb, ktorých sme priamou a viac či menej aktívnou súčasťou. A toto nové vnímanie by mali reflektovať aj mediálne výstupy novinárov, no zároveň aj publikum by sa malo napríklad prostredníctvom mediálnej výchovy naučiť tieto výstupy novinárov analyzovať.

Aj mediálna výchova by totiž mala reflektovať skutočnosť, že svet médií sa dnes rapídne mení, čo si mnohí ľudia, ktorí sa vo svete médií nepohybujú, veľmi neuvedomujú. V médiách dnes totiž nastáva paradoxná situácia. Informácie zo sveta sa nás na jednej strane čoraz viac priamo dotýkajú, no na druhej stran sú redakčné možnosti vycestovať “na miesto činu” oproti minulosti čoraz menšie a menšie. Zahraničné oddelenia sa zmenšujú, zahraniční korešpondenti sa sťahujú domov, správy zo zahraničia sa komponujú od stola usadeného napríklad kdesi v strede Európy.

Aké dopady to má na mediálnu realitu? Absencia osobnej skúsenosti prirodzene vedie k nadužívaniu “európskych okuliarov”, našej šablóny reality postavenej na u nás ustálenej predstave o svete, nezávisle od skutočnosti postavenej na znalosti či skúsenosti novinára. Nehovoriac o publiku, zvlášť ak nie je vybavené kompetenciami umožňujúcimi analyticky nahliadať na informácie, ktoré sa k nemu dostanú. Dôsledkom tej absencie osobnej skúsenosti totiž môže novinár ľahko priniesť svojmu publiku pokrivený obraz reality sveta kdesi inde, obraz, ktorý už v zárodku bráni iným možným vysvetleniam tej-ktorej skutočnosti či javu. A to sa následne môže – a veľmi často aj prenesie – na diváka a formovanie jeho či jej predstavy o svete.

V očiach a mysliach publika teda médiá nie vždy vytvárajú komplexný obraz reality, len jej zjednodušenú a neraz výrazne pokrivenú verziu. To má svoje dôsledky aj v praktickom živote a o.i. sa odráža v našich vzťahoch s krajinami globálneho Juhu. No zároveň môžeme tento prístup preniesť napríklad aj na informovanie o rôznych sociálnych skupinách aj v rámci Slovenska samotného. Na informovanie o znevýhodnených komunitách perom neznevýhodnených, o sociálne deprivovaných perom sociálne nedeprivovaných, o ľuďoch trpiacich chudobou perom ľudí žijúcich v dostatku – prejavujúci sa neschopnosťou reflektovať na perspektívu ľudí v iných mocenských pozíciách.

Na ten istý jav, na tú istú skutočnosť, sa teda dá nazerať z rôznych perspektív a pozícií, pričom to, čo je považované za normálne a pravdivé, určuje ten, kto je držiteľom moci. A aj novinár disponuje mocou, je strážcom obsahu a svojimi výstupmi ovplyvňuje diskurz, štruktúru debaty, “pravidlá pravdy”, ktoré určujú, čo je “normálne” a čo nie (no zároveň je tým diskurzom aj sám ovplyvňovaný). Novinári tak môžu do svojich výstupov vkladať predstavy o realite vnímané len z jednej perspektívy. Obvykle z pohľadu dominantného diskurzu, viac či menej otvorene potláčajúc alternatívne prístupy, riešenia a vysvetlenia. A tým pomedzi riadky formujú vnímanie reality u svojho publika so všetkými negatívnymi dopadmi takéhoto jednostranného vplyvu.

Zároveň je však nutné na záver podotknúť, že postupy rôznych tzv. alternatívnych médií, ignorujúcich čo i len najzákladnejšie novinárske štandardy, ľubovoľne si zamieňajúcich spravodajstvo s publicistikou a využívajúcich “alternatívne” fakty na potvrdenie svojich postojov a názorov bez potreby verifikácie, za novinárčinu zohľadňujúcu iné perspektívy považovať nemôžeme. Z jednodnoduchého dôvodu – nie je to novinárčina. Zohľadňovať iné perspektívy neznamená používať alternatívne fakty, ale snahu pozerať sa na svet očami dotknutých. A to tak v prípade novinárov, ako aj prijímateľov obsahu – teda nás, ako divákov.

Titulná fotografia: Wikimedia Commons

Rozvoj, nerovnosti a chudoba sa merajú rôznymi spôsobmi a rôznymi indexami. Predstavujeme vám tie najznámejšie.

Continue reading “Ako meriame rozvoj, nerovnosti a chudobu” →

V apríli 2017 dosiahla planéta ďalšiu okrúhlu métu: Zem prekročila 7,5 miliardy ľudí. Celý fenomén zvaný populačná explózia je pritom otázkou len desiatok rokov. Ľudstvu trvalo 200-tisíc rokov, kým dosiahlo miliardovú populáciu. A za necelých 200 rokov to dotiahlo na sedem miliárd.

Spúšťačom rýchleho rastu populácie bola priemyselná revolúcia. Veľká Británia, kde sa to celé začalo, dokázala za takmer sto rokov zdvojnásobiť svoju doposiaľ stabilnú populáciu, informuje Americké múzeum prírodnej histórie.

Významným faktorom k vysokému rastu populácia bola zelená revolúcia. V roku 1940 sa podľa portálu Thoughco podarilo Mexičanom vyprodukovať viac pšenice, ako potrebovali. Zásluha patrila Normanovi Borlaugovi, ktorý vyvinul vysokoúrodné sadenice pšenice, navyše odolné voči chorobám. Mexiko sa stalo nielen výrazným exportérom obilia, ale aj vďaka tomuto “know-how” odštartovalo zelenú revolúciu.

Okrem nového typu zŕn sa začali využívať poľnohospodárske stroje. Kanada, Spojené štáty a Mexiko sa stali významnými obilnicami sveta a Čína alebo India, ktoré sa dovtedy pre svoju obrovskú populáciu báli hladomoru, ho od polovice dvadsiateho storočia nezažili.

Chudoba a rast populácie

Posledné roky sme svedkami spomaľovania rastu populácie. OSN predpokladá, že v roku 2030 dosiahne svetová populácia 8,5 miliardy ľudí, v roku 2050 už 9,7 miliardy a na rok 2100 predpovedá, že nás bude na Zemi žiť 11,2 miliardy.

Aj keď ľudí na planéte pribúda pomalším tempom, stále platí, že populácia rastie rýchlo v tých najchudobnejších krajinách. Väčšinu krajín s najrýchlejším tempom prírastku obyvateľov nájdeme v najchudobnejších častiach Afriky.  

So zvyšujúcim sa blahobytom a vzdelaním však  klesá aj populačný nárast. V Guatemale sa napríklad od roku 1992 znížila extrémna chudoba o 40 percent. Za ten istý čas sa znížil aj počet detí v rodine, a to až o polovicu. V Kambodži či Namíbii stačil pokles chudoby o 20 percent, aby počet detí v rodine klesol tiež o polovicu.

Postavenie žien

Chudoba a populačný rast tvoria začarovaný kruh, z ktorého sa dostáva len ťažko. Jedným z dôvodov je aj zlé postavenie žien. Platí totiž, že ak sa ženy nedostanú k vzdelaniu a nezapoja sa do pracovného procesu, rodia viac detí. Platí totiž, že ak ženy vstúpia na pracovný trh a začnú domov nosiť peniaze, tak ich manželia sami pochopia, že je pre rodinu výhodnejšie, ak pracujú. Vo výsledku sa tak rodí nielen menej detí, ale zároveň do rodiny prichádza aj viac peňazí. Z tých viac peňazí potom môžu rodičia tým menej deťom zaistiť lepšie školy či zdravotnú starostlivosť..

Ďalšou dôležitou príčinou vysokého populačného rastu v chudobných krajinách je aj chýbajúce dôchodkové zabezpečenie zo strany štátu. Ak štát neposkytuje svojim občanom dôchodky, často si to rodiny nahrádzajú väčším počtom detí. A to predovšetkým chlapcov. Práve tí sú v mnohých krajinách vnímané rodičmi ako dôchodkové zabezpečenie. V prírode však platí, že sa rodí zhruba rovnako veľa chlapcov ako dievčat. Preto je podľa Ivaniča počet detí potrebných k sociálnemu zaisteniu do staroby dvojnásobný. Každé narodené dievča je pritom potenciálnou budúcou matkou, čo prispieva k populačnej špirále.

Populačný nárast spôsobuje aj zlá zdravotná starostlivosť, vysoká úmrtnosť novorodencov. Ak by sa zlepšila zdravotná starostlivosť, ženy by mali menej detí, pretože by neumierali tak často. Rovnako dôležitý je aj prístup k antikoncepcií. Až 200 miliónov žien v súčasnej dobe nechce mať ďalšie deti, no nemajú na výber.

Titulná fotografia: Missio Global

Na splnenie Miléniového rozvojového cieľa 2 “Základné vzdelanie pre všetky deti do roku 2015” chýba len na základných školách v 114 štátoch sveta celkom 1,7 milióna učiteľov. Z toho v samotnej Afrike takmer milión z nich. Continue reading “Každé dieťa na svete má právo na kvalitné vzdelanie” →

Aj mnohí obyvatelia Slovenska žijú v situácii, kedy by potrebovali pomôcť. Ľudia bez domova, znevýhodnené komunity, slobodné matky s deťmi, ale napríklad aj časť dôchodcov, sa môžu oprávnene pýtať, či máme posielať časť rozpočtu krajiny do rozvojových krajín, namiesto toho, aby sme pomáhali im.

Continue reading “Musíme sa najprv postarať o našich chudobných, až potom o ostatný svet?” →

Harmony of the Seas (Harmónia morí) je veľká loď. S posádkou sa v nej plaví rovnaký počet ľudí, ako je počet obyvateľov Vrábeľ alebo Modry (8890). Stála miliardu dolárov a so šestnástimi poschodiami vzbudzuje pozornosť kamkoľvek pripláva. Je v nej 23 bazénov, niektoré aj s tobogánmi, vrátane najväčšieho na svete, ktorý má prevýšenie desiatich poschodí. Hostia si môžu vybrať jednu z dvadsiatich reštaurácii, v ktorých sa skonzumuje 15 tisíc vajec denne. Ak nemáte dosť peňazí na kajutu s výhľadom na more, nemusíte sa obávať – obrazovky na stene vám vytvoria dokonalú ilúziu výhľadu, a to vďaka kamerám na lodi, ktoré snímajú v reálnom čase obraz z paluby. Loď meria 362 metrov, váži 227 tisíc ton, je v nej napríklada aj ľadová plocha, divadlo, väznica, márnica, nemocnica a Titanic by pri nej vyzeral ako väčšia rybárska loď alebo remorkér.

Harmony of the Seas je najväčšia z troch obrovských lodí spoločnosti Royal Caribbean Cruises. Tá svojou (množstvom i veľkosťou) rastúcou flotilou reaguje na to, že výletné plavby sú najrýchlejšie rastúcim sektorom masovej turistiky. Lode sú stále väčšie a väčšie, aby lepšie zodpovedali rastúcim požiadavkám svojich klientov a prinášali väčší zisk svojim investorom.
Keď sa loď vydala na svoju prvú plavbu z anglického Southamptonu, dva obrovské dieselové motory vysoké štyri poschodia vypustili kúdole čierneho mraku. Loď za hodinu spáli 5200 litrov lacnej nafty s vysokým obsahom síry a iných škodlivín. V prístave a pobrežných častiach Európy a USA musia síce lode spaľovať naftu s nižsím obsahom síry, napriek tomu patrí prístav Southampton k mestám s najvyšším obsahom škodlivých častíc v Anglicku.
“Môžeme to cítiť, vidieť a cítiť aj v ústach. Tieto lode sú veľké ako bloky bytových domov. Niekedy ich je v jednom čase v prístave päť a viac. Vietor prináša ich emisie rovno do mesta a podľa všetkého neexistuje žiadny monitoring ich znečistenia,” hovorí Colin MacQueen, ktorý žije neďaleko prístavu.

Podľa analytikov námorného znečistenia v Nemecku a Bruseli vypustí takáto loď viac síry ako niekoľko miliónov vozidiel, viac oxidu dusičnatého, ako všetká doprava prechádzajúca stredne veľkým mestom a viac pevných častíc ako všetky autobusy v Londýne.
Bill Hemmings, námorný expert z bruselskej organizácie Transport and Environment group povedal: ” Tieto lode spália toľko paliva ako celé mestá. Používajú oveľa viac energie, ako kontajnerové lode a dokonca aj ak spaľujú palivo s nízkym obsahom síry, je to 100-krát horšie ako v prípade motorovej nafty. “
Jedným z hlavných problémov lodnej dopravy je, že nafta spaľovaná v lodných motoroch obsahuje až 3500-krát viac síry ako motorová nafta spaľovaná v autách. Lode nemajú filtre a iné technológie, ktoré by zachytávali pevné častice, ako je to v prípade cestných dopravných prostriedkov.

Podobná situácia je i v prípade nákladných lodí. Tých sa vo svetových moriach a oceánov plaví asi 90 tisíc a zabezpečujú značnú časť medzinárdného obchodu. Podľa odhadov sú ročne zodpovedné za 60-tisíc úmrtí na srdcové a pľúcne choroby a emisie, ktoré vypúšťajú spôsobujú škody s ekvivalentom 330 miliard dolárov.
Pre porovnanie, auto, ktoré prejazdí 15-tisíc kilometrov ročne, vypustí 101 gramov oxidov síry, kým každá z najväčších nákladných lodí, ktoré môžu byť na mori viac ako 280 dní ročne, vypustí až 5200 ton oxidov síry. Problém sa zväčšuje s rastúcim obchodom a námornou kapacitou. Kontajnerové lode majú motory s podobnou kapacitou ako elektrárne, ale spaľujú pohonné hmoty s najnižšou kvalitou.

Dobrou správou je, že International Maritime Organisation (IMO), Medzinárodná organizácia lodnej dopravy, postupne znižuje limity emisií oxidov síry, ktoré môžu lode vypúšťať. A to predovšetkým v pobrežných oblastiach. Rapídne sa majú znížiť od roku 2019. Lode budú musieť začať spaľovať kvalitnejšiu naftu, podobnú tej, ktorú používamé v autách. Tá je ale asi o polovcu drahšia a mnohé lode nemajú technológiu na ich používanie – má totiž iné lubrikačné vlastnosti. Cieľom IMO je znížiť emisie lodnej dopravy o 20 % do roku 2020 a o 50 % do roku 2050. Projekcie organizácie Transport & Environment však hovoria o možnom raste emisií lodnej dopravy do roku 2050 až o 50-250 %.

Lodná doprava je zodpovedná za 18-30 % svetových emisií oxidov dusíka a 9 % svetových emisií oxidov síry. 70 % emisií je vypustených do 400 km od pevniny, 85 % emisí je v severnej pologuli. Podiel lodnej dopravy na celkových emisiach vedúcich ku klimatickej zmene je asi 3,5 – 4 %. 

Zdroje:
http://www.theguardian.com/environment/2016/may/21/the-worlds-largest-cruise-ship-and-its-supersized-pollution-problem
http://www.economist.com/news/business/21574517-shipowners-face-onslaught-new-environmental-laws-sinking-under-big-green-wave
http://www.theguardian.com/environment/2009/apr/09/shipping-pollution
https://www.transportenvironment.org/what-we-do/shipping/shipping-and-climate-change

Foto na titulke: Michael Elleray, flickr (Creative Commons)

Autor: LZ

S podporou: 

Do akej miery je slovenské školstvo pripravené obstáť v hondotení globálnych kompetencií? Sú slovenskí učitelia pripravení vychovávať žiakov do globalizovaného sveta 21.storočia? A aké sú globálne kompetencie mladých ľudí na Slovensku? Možno už o dva roky sa dozvieme odpovede na tieto otázky.

OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ktorá pripravuje a vyhodnocuje testy v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti zvažuje pridanie ďalšieho testu, ktorý by skúmal, ako sa dokážu žiaci orientovať v čoraz komplexnejšom svete, s povedomím o rôznych kultúrach.

Riaditeľ sekcie vzdelávania v OECD, Andreas Schleicher, vysvetľuje, prečo existuje veľká potreba nového hodnotenia. To by meralo kompetencie mladých ľudí orientovať sa vo svete, v ktorom je globalizácia obrovskou ekonomickou, politickou a kultúrnou silou.

Lídri v oblasti vzdelávania v celom svete čoraz viac rozprávajú o potrebe učiť ku “globálnym kompetenciám”, ako o spôsobe riešenia problémov spojených s globalizáciou. Táto téma bola jednou z kľúčových na stretnutí ministrov školstva krajín G7, teda globálnych lídrov, ktoré sa uskutočnilo tento mesiac v Japonsku.

Globalizácia môže pre rôznych ľudí znamenať rôzne veci. Pre niektorých môže znamanať inováciu, vyšší životný štandard, môže však prispieť k zvýšeniu sociálnych rozdielov a k ekonomickej nerovnosti.
Automatizácia a digitálna ekonomika môžu byť vnímané ako príležitosti k biznisu a ekonomickému rastu, ale aj ako nástroje, ktoré oslabia trh práce. V dohľadnom čase kvôli týmto fenoménom stratí obrovské množstvo ľudí prácu. A to aj na Slovensku.

Pre niektorých znamená “cezhraničná migrácia” možnosť cestovať za prácou medzi rôznymi krajinami, pre iných útek z chudoby a vojnového konfliktu.

Lídri v oblasti vzdelávania si neboli istí, ako pripraviť mladých ľudí na kultúrne rôznorodé a digitálne prepojené spoločnosti, v ktorých budú čoskoro pracovať a komunikovať.

V minulosti bolo vzdelávanie o naučení vedomostí. Dnes je aj o tom, aby si deti vytvorili spoľahlivý kompas, navigačné schopnosti a charakterové kvality, ktoré im pomôžu nájsť vlastnú cestu cez neistý, meniaci sa a mnohoznačný svet. 

Školy majú pripraviť žiakov na svet, v ktorom mnoho z nich bude musieť spolupracovať s ľuďmi z rozdielneho kultúrneho zázemia. Budú potrebovať oceňovať rôzne myšlienky, perspektívy a hodnoty. Je to svet, v ktorom sa ľudia musia rozhodnúť, ako si vzájomne dôverovať a spolupracovať aj napriek existujúcim rozdielom.
Školy môžu mladým ľuďom poskytnúť príležitosti, ako sa učiť o globálnom rozvoji, vybaviť ich prostriedkami a prístupom k analýze rôznych kultúr, pomôcť im zapojiť sa do medzinárodných a medzikultúrnych vzťahov a podporovať hodnotu ľudskej rozmanitosti. Tieto ciele sú už zahrnuté v osnovách mnohých krajín. Ale nikde nemajú politici alebo vzdelávacie autority hotové odpovede na to, ako začleniť globálne kompetencie do škôl a do vzdelávania.

Veľká časť problému tkvie v tom, že neexistuje jednoznačná definícia toho, čo majú globálne kompetencie zahŕňať a ako ich merať.

Medzinárodný prieskum znalostí žiakov, PISA, pridal túto oblasť do svojej agendy. Globálne kompetencie definuje ako: “kapacitu kriticky analyzovať globálne a interkultúrne javy z rôznych perspektív, schopnosť rozumieť, ako rozdiely ovplyvňujú vnímanie, posudzovanie a myšlienky samých seba a iných, a schopnosť zapojiť sa do otvorenej, primeranej a efektívnej interakcie s ostatnými ľuďmi z rôzneho zázemia, a to v súlade s úctou k ľudskej dôstojnosti”.

Myšlienkou OECD je poskytnúť medzinárodné komparatívne hodnotenie PISA, ktoré by ponúklo prvý ucelený prehľad o úspešnosti vzdelávacích systémov v príprave mladých ľudí k nadobudnutiu globálnych kompetencií. Mohol by hodnotiť vedomosti a porozumenie 15-ročných žiakov o globálnych témach a interakciu s inými kultúrami.

Návrh tiež zahŕňal otázky žiakom o vhodnej a efektívnej forme komunikácie s ľuďmi z iných kultúr alebo krajín. Do akej miery dokážu pochopiť myslenie iných, ich názory a pocity a ako dokážu pozerať sa na svet z inej perspektívy? Ako vedia prispôsobiť vlastné myšlienky, pocity a správanie, aby boli v súlade s novými kontextami a situáciami? Dokážu analyzovať a kriticky myslieť s cieľom skúmať nové informácie? Aká je ich citlivosť, zvedavosť a vôľa spolupracovať s inými ľuďmi a inými pohľadmi na svet?

PISA je len na začiatku skúmania ako tieto oblasti merať. Komparatívne výsledky testov môžu krajinám pomôcť zistiť, do akej miery sú ich žiaci pripravení na život a zamestnanie v globalizovanom svete. Mohli by pomôcť zistiť, ako sú žiaci vystavení medzinárodným správam a ako rozumejú a sú schopní kriticky analyzovať globálne javy. Aké sú rôzne prístupy k multikultúrnej a globálnej výchove používaných v rôznych krajinách? Ako sa vzdelávajú kultúrno-rôznorodé skupiny žiakov? Ako sú školy schopné reagovať na kultúrne a rodové predsudky a stereotypy?

Podľa OECD sú globálne kompetencie formované tromi princípmi – rovnosťou, súdržnosťou a udržateľnosťou:
Rovnosť: Rastúca nerovnosť príjmov a príležitostí, spolu so skutočnosťou, že chudobné deti dostávajú horšie vzdelanie, posúva tému rovnosti a inkluzívneho rastu v globálnej agende vysoko. Digitálna ekonomika oberá ľudí o manuálnu a rutinnú prácu a radikálne mení povahu zamestnanosti. Pre mnohých je to oslobodzujúci a vzrušujúci jav, pre iných ale znamená stratu živobytia.
Súdržnosť: V celom svete vidíme bezprecedentné pohyby ľudí. Najdramatickejšia je migrácia z krajín sužovaných vojnou a chudobou. Ako môžu prijímajúce krajiny integrovať rôznorodé skupiny ľudí a pritom predísť rastúcemu extrémizmu a fundamentalizmu?
Udržateľnosť: Napĺňanie Cieľov udržateľného rozvoja je prioritou medzinárodného spoločenstva. Rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnosti, bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácii uspokojovať vlastné potreby, je dôležitejší ako kedykoľvek predtým – tvárou v tvár v zhoršovaniu sa životného prostredia, klimatickej zmene a rastu obyvateľstva.

Možno sa na Slovensku už čoskoro dozvieme, ako sú naši mladí ľudia pripavení na život v prepojenom a komplexnom svete súčasnosti a blízkej budúcnosti? Táto odpoveď ale pre nás vôbec nemusí byť príjemná.

Preložené a mierne upravené z článku od Andreasa Schleichera, riaditeľa sekcie vzdelávania v OECD: Pisa tests to include ‘global skills’ and cultural awareness, pôvodne uverejneného na http://www.bbc.com/news/business-36343602

Foto: pixabay, stokpic (CC)

Autor: LZ

S podporou:

Žijeme vo svete, v ktorom ľudia žijú dlhší a zdravší život, majú viac jedla a lepšie vzdelanie, ako kedykoľvek predtým, môžu spolu lepšie komunikovať, kde chudoba rýchlo mizne a ľudia sú k sebe navzájom tolerantnejší. Takýto titulok ste v médiach asi nikdy nečítali. Continue reading “Sledujte trendy, nie novinové titulky alebo mýty o dnešnom svete” →

Cieľom predmetu Rozvojová žurnalistika je poskytnúť študentom kompetencie potrebné k fundovanému a analyticky podloženému hĺbkovému informovaniu o svete, ktorý sa veľmi rýchlo mení a je v čoraz väčšej miere prepojený. Stáť bude na troch základných východiskách globálnej rozvojovej žurnalistiky: 1. vnímanie skutočnosti, že svet tvorí jeden celok, 2. vkladanie udalostí do kontextu prostredníctvom hĺbkovej analýzy a hľadania skrytých premenných, 3. celostný náhľad na dianie. Predmet zároveň rozšíri povedomie študentov o aktivitách SR v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci.

Po absolvovaní kurzu by mali byť študenti vybavení znalosťami globálnej aj slovenskej rozvojovej infraštruktúry a zdrojov s nimi spojenými (napr. štatistiky rôznych inštitúcií a pod.), ako aj rozvojových výziev a prepojení, pred ktorými svet a zraniteľné komunity v ňom stoja. Zároveň by študenti mali disponovať schopnosťou o týchto výzvach a prepojeniach fundovane informovať, berúc pritom do úvahy rôznorodosť sveta, kultúrne rozdiely, či vlastné stereotypy a predstavy o svete. 

Syllabus kurzu

Prezentácie

• úvod, úvod v. 2
• globálna žurnalistika
• rozvojová žurnalistika

Nižšie nájdete výber z podujatí organizovaných v rámci iniciatívy Svet medzi riadkami. Podujatia spolufinancoval SlovakAid. 

 

• Výučba kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov
• Workshopy Svet medzi riadkami
• Mediálne raňajky február 2016
• Spustenie sekcie HN Globálne na portáli HNonline
• Študijná mediálna exkurzia v sídle OSN vo Viedni
• Diskusia na filmovom festivale Jeden svet 2016
• Séria Svet inak v denníku SME nominovaná na Novinársku cenu 2016
• Diskusia na Katedre žurnalistiky FiF UK
• Diskusia na Katedre žurnalistiky na Univerzite Konštantína filozofa
• Mediálne raňajky júl 2017

Vysokoškolský kurz Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov vyučovaný na Katedre žurnalistiky na Univerzite Komenského umožňuje budúcim novinárom nazrieť medzi riadky, poodhaliť ich vlastné postoje, stereotypy či predsudky a toto poznanie aplikovať pri uvažovaní o siedmich vybraných globálnych témach.

Novinári z praxe a odborníci na globálne témy študentom počas 12 týždňov ukazujú skryté rozmery tém, ako je globalizácia, udržateľný rozvoj, migrácia, ľudské práva, chudoba či zmena klímy. Študenti vytvárajú novinársky obsah, získavajú spätnú väzbu, publikujú v novinách a spolupracujú s odborníkmi. 

Unikátnym prvkom kurzu je spolupráca so spravodajskou sekciou HN Globálne na portáli Hospodárskych novín (www.hnonline.sk) zameranou na globálne témy. Spolupráca umožňuje budúcim novinárom získavať prax pod dohľadom skúsených novinárov.

Kurz pripravuje Svet medzi riadkami, neformálne zoskupenie novinárov a odborníkov so záujmom o globálnu žurnalistiku a rozvojové témy, pod hlavičkou neziskovej organizácie Človek v ohrození, v úzkej spolupráci s Katedrou žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Hospodárskymi novinami. Spolufinancuje ho SlovakAid.

Termín v letnom semestri 2017/2018 – štvrtok 14:20

Sylabus kurzu

Učebné texty a materiály

Výťah z evalvácie kvality a dopadu kurzu

Zoznam vyučujúcich a ďalších expertov:

• Stanislava Harkotová – vyučujúca kurzu, reportérka Aktuality.sk
• Frédérique Hazeová – garantka predmetu, Katedra žurnalistiky FiF UK
• Peter Ivanič – odborník na zobrazovanie rozvojových krajín a jeho účinok na naše postoje, rozvojový novinár, člen Svet medzi riadkami
• Jarmila Lajčáková – odborníčka na ľudské práva s dôrazom na menšiny, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, FSEV UK
• Stanislava Luppová – vyučujúca kurzu, odborníčka na ekonomiku, editorka ekonomického oddelenia Hospodárskych novín, členka Svet medzi riadkami
• Elena Gallová Kriglerová – odborníčka na migráciu a interetnické vzťahy, Centrum pre výskum etnicity a kultúry / Zuzana Števulová – odborníčka na migráciu, Liga za ľudské práva 
• Juraj Mesík – odborník na otázky spojené so zmenou klímy, rozvojový analytik, Palackého univerzita v Olomouci
• Andrej Návojský – odborník na zobrazovanie rozvojových krajín a jeho účinok na naše postoje, Nadácia Milana Šimečku
• Tímea Stránská – odborníčka na medzinárodné právo so špecializáciou na ľudské práva, Kancelária OSN, Priština, Kosovo
• Lukáš Zorád – ekológ, odborník na otázky životného prostredia s dôrazom na krajiny globálneho Juhu, PDCS

Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami

Discover how the world is interrelated, look for the prejudices, that distort how we see the world.

Globalisation puts us in more or less direct relationship with people in other parts of our common planet. What has been far in the past, nowadays directly affects us.

Therefore it is no longer feasible to divide world into “domestic” and “foreign”. It needs to be seen and presented as a complex of diverse and often not fair relations, relations in which we directly take part. And this new awareness should be reflected in media and journalists’ outputs.

Journalism approach building on this understanding  is called Global Development Journalism. And exactly this approach is supported by the programme Svet medzi riadkami (World between the Lines) realised under umbrella of Slovak NGDO People in Need Slovakia.

Our programme enables both, future and current journalists to look betwen the lines, understand the origin of their own attitudes, stereotypes and prejudices, as well as enables them to apply this understanding into the practice in context of various global issues.

Activities

• University courses
• Publishing
• Workshops, presentations, discussions
• Specialised section HN Globálne at one of the largest media portals in Slovakia www.hnonline.sk
• Media analysis – TBA

Courses

• Global Challenges (not only) for Journalists (since Autumn 2015)
• Global Development Journalism (since Autumn 2018)

Publications

• Svet medzi riadkami (World between the Lines) – university learning materials
• Obrazy menšín v našich hlavách: ako nepísať o “iných” bez “iných” (Pictures of Minorities in our Heads: How not to Write about “Others” without Others) – university textbook on minority sensitive journalism
• Globálna rozvojová žurnalistika (Global Development Journalism) – university learning materials/textbook (in process)

Media projects

• Koniec chudoby?, special series on extreme poverty, Rozvojová spolupráca / www.hnonline.sk (júl 2018)
• Vianoce na blate – special series on climate change, www.hnonline.sk
• Svet inak, special series on alternative approaches to various global issues, www.svetinak.sk / www.sme.sk (nominated for journalism award 2016)
• Šťastné a konzumné, special series on consumerism in relation to Christmas, www.sme.sk (nominated for journalism award 2015)
• SDGs with Hospodárske noviny (20-parts series on SDGs, 2015)

+ specialised news section HN Globálne dedicated to global issues and students outputs covering these issues

Educational projects

Awards

Videos

Photographs

Facebook

Partners

• People in Need Slovakia (main partner)
• Department of Journalism at Faculty of Arts of Comenius University in Bratislava
• Department of Journalism at Faculty of Arts of Constantine the Philosopher in Nitra
• United Nations Information Service Vienna
• Human Rigths League
• Minority Rights Group International
  
• Hospodárske noviny (www.hnonline.sk)
• Absynt publishing house (publishing reportage literature)
• Digital Media Campus (educational platform of media house Ringier Axel Springier)

Donors

• SlovakAid
• EuropeAid
• EU DG Justice

Contacts

• Peter Ivanič (programme coordinator) – peter.ivanic@clovekvohrozeni.sk
• Stanislava Luppová (main editor of news section HN Globálne) – stanislava.luppova@mafraslovakia.sk

Dnes už je takmer každý človek globálneho Severu vlastníkom niekoľkých zariadení ako notebook, tablet či smartfón. Len málo z nás si uvedomuje a vie, ako sú ich zariadenia spojené s celosvetovým obchodom, či občianskymi vojnami v rôznych častiach planéty. Continue reading “Etická elektronika” →

 

Výber mediálnych zmienok o projekte

• HN ukážu Svet medzi riadkami – HN (vyšlo v tlači aj online)
• Človek v ohrození inicioval novinársky projekt Svet medzi riadkami – Teraz.sk – Školský servis
• Afrika je u nás stereotypom. Ako ju prečítať medzi riadkami? – Aktuálne.sk
• Študenti žurnalistiky sa môžu v letnom semestri zapísať do novinárskeho projektu – Sme.sk
• Propaganda sa neskončila nežnou revolúciou. Dnes ju ľudia odhaľujú ťažko, tvrdí odborníčka – Aktuality.sk
• Budúci novinári sa zoznámili s prácou OSN – HN Globálne
• Svet medzi riadkami má pomôcť novinárom – STV
• Slovenskí novinári sa učia nazerať na svet bez európskych okuliarov – HN Globálne
• Šéf spravodajstva Markízy vysvetľoval správy o Rómoch a moslimoch – Aktuality.sk 
• séria Svet inak publikovaná na portáli SME.sk nominovaná na Novinársku cenu 2016 – www.svetinak.sk

Program Svet medzi riadkami sa pravidelne snaží prichádzať s inovatívnym novinárskym obsahom vychádzajúcim z princípov globálnej rozvojovej žurnalistiky. Táto naša snaha bola dosiaľ ocenená dvomi nomináciami na Novinársku cenu za roky 2015 a 2016 pre autorov a autorky, ktorí sú súčasťou programu. Okrem toho tiež program získal prestížne ocenenie GENE Global Education Innovation Award ako jedna z najinovatívnejších iniciatív v Európskej únii.

 

 

 

 

• V roku 2016 vytvorili vyučujúci kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov (Stanislava Luppová, Stanislava Harkotová, Peter Ivanič) interaktívnu sériu článkov s témou Šťastné a konzumné: ako sa pod stromček dostal váš obľúbený darček, ktorý bol publikovaný na portáli SME.sk.
• V roku 2017 vytvorili vyučujúci kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov (Stanislava Luppová, Peter Ivanič) v spolupráci s viacerými absolventmi kurzu a ďalšími novinármi so záujmom o globálne témy interaktívnu sériu Svet inak, ktorý bol publikovaný na portáli SME.sk.
• V roku 2018 získal program Svet medzi riadkami prestížne ocenenie GENE Global Education Innovation Award, čím sa zaradil medzi najinovatívnejšie vzdelávacie programy v Európskej únii.

 

Návrat na stránku programu Svet medzi riadkami

Svet zaplavuje lacná ropa. Presýtený trh môže na jednej strane nabádať k plytvaniu, no na druhej strane odrádza od novej ťažby. Svet si pritom ťažbu nových nálezísk už ekologicky nemôže dovoliť. Naopak, krajiny by mali v tejto situácii zaviesť nepopulárnu uhlíkovú daň. Continue reading “Lacná ropa ako ekologická šanca” →

Kvalita aj kvantita voľne dostupných obrázkov na internete každým dňom rastie. Čoraz dôležitejšie je preto vedieť ich efektívne hľadať, filtrovať a rozumieť tomu, kedy ktoré obrázky môžeme použiť a za akých podmienok.V článku priblížime niekoľko tipov, ako hľadať na internete efektívne a ako používať obsah legálne. Continue reading “Ako efektívne hľadať fotografie na internete?” →

„Našou prácou v sirotinci bolo postaviť knižnicu”, spomína vo svojom článku bývalá dobrovoľníčka Pippa Biddle, ktorá strávila dva týždne v Tanzáni. Za to, aby mohla denne stavať šesť hodín hrubú stavbu knižnice a následne stráviť týždeň na safari zaplatila 3 tisíc dolárov. „Ukázalo sa, že naša skupina elitných študentov zo súkromnej školy bola taká zlá v základných konštrukčných prácach, že každú noc museli miestni muži tehly, ktoré sme naskladali zbúrať a postaviť ich nanovo. Takže keď sme sa ráno zobudili, neboli sme si vedomí nášho zlyhania. Zlyhali sme tak v základnej podstate, prečo sme tam vlastne prišli. Bolo by bývalo finančne omnoho účinnejšie, stimulujúcejšie pre miestnu ekonomiku a efektívnejšie pre sirotinec zobrať naše peniaze a najať na stavbu miestnych robotníkov.”

Voluntourizmus – fenomén 21.storočia
Dvomi hlavnými motiváciami mladých ľudí, ktorí odchádzajú do krajín Globálneho Juhu (tzv. „rozvojových” krajín) pracovať ako dobrovoľníci je “niečo zmeniť” a „dosiahnuť niečo pozitívne pre ostatných”. Táto motivácia láka každoročne tisícky ľudí rôzneho veku, aby venovali svoj čas a peniaze tomuto dobrému úmyslu. Fenomén dobrovoľníctva v chudobných krajinách nabral taký veľký rozmer, že už je označovaný novým slovom – voluntourism (z angl. volunteer – dobrovoľník a tourism – turista). Tak ako Pippa Biddle, aj mnohé iné mimovládne organizácie či média hodnotia tento fenomén skôr kriticky.Voluntouristami sú väčšinou idealistickí a privilegovaní ľudia rôzneho veku, ktorí majú v porovnaní s tými, ktorým prišli pomôcť extrémne rozdielny socio-ekonomický status. Často prichádzajú s minimálnymi alebo žiadnymi informáciami o miestnej histórii, kultúre a spôsobe života. Vystačia si s predstavou chudoby a domnelou potrebou komunity, kam prichádzajú. Hoci ich predstava pôsobí altruisticky, často býva ich hlavnou motiváciou túžba po dobrodružstve a nie napĺňanie potrieb komunity. Vouluntourizmus je drahý aj pre hostiace komunity – spôsobuje im vyššie náklady na stravu a ubytovanie, potrebujú extra personál, ktorý bude dobrovoľníkov sprevádzať, zabezpečovať ochranu alebo organizovať voľnočasové aktivity. V prípade práce s deťmi (napríklad v detských domovoch), sa tieto na zahraničných dobrovoľníkov často emocionálne upnú a po ich odchode, po niekoľko týždňov dlhom pobyte, zažívajú sklamanie až traumu.

V niektorých prípadoch môže zmeniť voluntourizmus ľudí, ktorým deklaruje pomoc, na komoditu. V extrémnych prípadoc Juhoafrická organizácia Human Sciences Research Council uvádza ako príklad siroty v slumoch, ktorých rodičia zomreli na AIDS. Vysoký dopyt po dobrovoľníckych pobytoch v týchto komunitách spôsobil vznik výnosného zájazdového biznisu, ktorý za peniaze ponúka klientom možnosť získať pocit, že deťom pomohli.
V niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie sú zas deti z detských domovov zneužívané na lákanie pomoci od západných turistov – či už pýytaním finančnej podpory na ulici alebo po návšteve západných turistov v detskom domove. Niektoré domovy sa špecializujú na pomoc prostredníctvom webových stránok s fotkami pekných a šťastných detí. Hlavným cieľom je však biznis založený na pocite viny. Tak vzniká absurdný trh využívajúci výčitky západných turistov z porovnania kvality ich života a detí, ktoré sú na to zneužívané. Avšak podľa UNICEF iba jedna štvrtina takýchto kambodžských detí skutočne stratila oboch rodičov.

Koncept bieleho záchrancu
Voluntorizmus často posilňuje predstavu, že bez pomoci “bieleho človeka” by komunity, či krajiny v chudobných krajinách alebo celý svetadiel (Afrika) neboli schopné vymaniť sa z chudoby, chorôb a dlhoročných konfliktov.
Práve na Slovensku média rady posilňujú tento stereotyp, ktorý by možno nebol býval vznikol bez pôvodne dobre mienenej myšlienky pomoci. Stereotyp chudoby, nadradenosti bieleho človeka, beznádeje či výber šokujúcich obrazov, príbehov a tém, či dokonca nepravidvé interpretácie a informácie majú za cieľ šokovať a zvýšiť čitanosť alebo sledovanosť médií.

Samozrejme, aj dobrovoľnícke pobyty môžu byť veľmi prínosné pre miestne komunity. Ako príklad uvádza Pippa Biddle rozvojový projekt v Dominikánskej republike. Riaditeľom, programovymi lídrami a takmer celý personál okrem niekoľkých poradcov sú miestni ľudia a každý rok k nim pribudne pár vysoko kvalifikovaných odborníkov z USA, ktorí programu pridávajú skutočne pridanú hodnotu. 

Na Slovensku je príkladom dobrej praxe GLEN Slovakia, ktorý ponúka prepracovaný program prípravy a vyhodnotenia dobrovoľníckeho pobytu u nás. Zdôrazňuje viac dôležitosť ponávratových aktivít a nie prínos samotného dobrovoľníckeho pobytu.
Program slovenskej oficiálnej rozvojovej spolupráce, Slovakaid, dlhodobo podporuje dobrovoľnícke pobyty realizované prostredníctvom slovenských mimovládnych organizácii v zahraničí. Avšak okrem krátkeho prípravného tréningu dodnes nemá zabezpečenú systematickejšiu prácu s dobrovoľníkmi počínajúc dlhodobejšou prípravou a končiac evaluácou, zreflektovaním ich pobytu a ponúknutím možností využitia ich skúseností po návrate.

Pomáhať v zahraničí alebo radšej doma?
Viaceré mimovládne organizácie argumentujú, že je efektívnejšie sústrediť sa na príčiny a nie dôsledky chudoby. Napríklad zapájaním sa do kampaní proti nespravodlivým poľnohospodárskym politikám (dotácie EÚ), do iniciatív proti ochodovaniu so zbraňami alebo za zmenu politík voči klimatickým zmenám. Prípadne pomáhať doma ľuďom, ktorí sú sociálne vylúčení – rómskym vylúčeným komunitám v osadách, bezdomovcom alebo ľuďom priamo vo svojej komunite.
Vo svojej domovskej krajine tiež môžu dobrovoľníci dostať kvalitnejší tréning, podporu a supervíziu. Avšak pre mnohých dobrovoľníkov nie sú takéto iniciatívy dostatočne atraktívne – nie sú dobrodružné, v životopise nepôsobia dosť “sexi” a nie sú takým vďačným zdrojom fotografií použiteľných na sociálnych sieťach alebo príbehov pre priateľov, ako je osobná skúsenosť v chudobnej a vzdialenej krajine. 
Dobrovoľnícka práca v zahraničí môže mať zmysel, ak majú ľudia špecifické zručnosti alebo prax (napríklad ako lekári v mimovládnej organizáci Lekári bez hraníc). Alebo ak sú si vedomí, že síce nezachránia svet (ani žiaden ľudský život), ale získajú novú perspektívu, skúseností a motivácie. Vďaka nim môžu uskutočniť zmeny na miestnej úrovni, často i s globálnym presahom.

Zdroje: 

• http://www.theguardian.com/world/2013/feb/13/beware-voluntourists-doing-good
• http://www.cntraveler.com/stories/2013-01-15/volunteer-vacations-rewards-risks
• http://www.huffingtonpost.com/pippa-biddle/little-white-girls-voluntourism_b_4834574.html
• http://www.independent.co.uk/travel/news-and-advice/voluntourism-is-a-waste-of-time-and-money-and-gappers-are-better-off-working-in-britain-9816837.html
• http://www.theguardian.com/commentisfree/2010/nov/14/orphans-cambodia-aids-holidays-madonna
• http://www.whydev.org/where-are-the-children-orphanage-voluntourism-in-ghana/
• http://www.huffingtonpost.com/daniela-papi/voluntourism_b_1525532.html 
• http://america.aljazeera.com/opinions/2014/4/volunter-tourismwhitevoluntouristsafricaaidsorphans.html
• http://www.hsrc.ac.za/en/review/August-2010/aids-orphan-tourism#sthash.8kuoZtXZ.dpuf
• http://www.whydev.org/debunking-4-common-arguments-favour-voluntourism/