FAQ

Globálne vzdelávanie nezahŕňa iba informácie a vedomosti o globálnych témach (ako napr. chudoba, migrácia, klimatická zmena), ale taktiež poskytuje príležitosť na osvojenie si nových zručností a postojov, ktoré sú v kvalitnom vzdelávaní detí a mládeže považované za kľúčové.

Ide najmä o schopnosť kritického myslenia, vyjadrenia svojho názoru či spolupráce v tíme. Vďaka globálnemu vzdelávaniu môžeme žiakov a žiačky pripraviť na súčasné výzvy tak, že sa naučia vnímať lokálne záležitosti v globálnom kontexte, vytvoriť si vlastný názor a na základe neho aktívne konať.

Globálne vzdelávanie vychádza z konštruktivizmu, pričom kladie dôraz na participatívne vzdelávacie postupy, zameriavajúce sa nielen na kognitívne a psychomotorické, ale aj na afektívne vzdelávacie ciele, t. j. nielen na nadobúdanie vedomostí a zručností, ale aj na zmenu hodnôt a postojov. 

Globálne vzdelávanie je komplexný prístup k štúdiu a k výučbe. Neprináša iba témy súvisiace s globálnymi prepojeniami vo svete, ale zároveň navrhuje aj špecifické spôsoby, akým sa tieto témy majú otvárať.

Kombinácia aktuálnych tém a interaktívnych metód previazaných s osnovami, vychádzajúcich z potrieb detí a mládeže, je dokonalým predpokladom pre úspešný rozvoj kompetencií, ktoré sú veľmi dôležité pre život v dnešnom globalizovanom svete. 

1. Svet, v ktorom žijeme, je navzájom prepojený. Dôsledky našich činov či myšlienok sa dnes šíria extrémnou rýchlosťou a vplývajú na životy ľudí v iných krajinách, rovnako ako na ten náš, tu na Slovensku. Ak chceme, aby sa mladá generácia dokázala v tomto rýchlom, prepojenom a vzájomne previazanom svete lepšie orientovať a pozitívne ho ovplyvňovať svojimi rozhodnutiami, potrebuje mu rozumieť. Globálne vzdelávanie k tomu aktívne vedie a prepája učenie s reálnymi udalosťami, procesmi a situáciami. 

2. Globálne vzdelávanie priamo prispieva k naplneniu vzdelávacích cieľov, definovaných v štátnych vzdelávacích programoch a pedagogicko-organizačných pokynoch. Globálne vzdelávanie tak nie je prácou navyše, ale prostriedkom na dosiahnutie stanovených cieľov. A to spôsobom, ktorý je orientovaný na potreby detí a mládeže, a zároveň v škole vytvára bezpečné a rešpektujúce vzťahy. Medzi deťmi navzájom aj medzi nimi a dospelými.   

3. Globálne vzdelávanie nezahŕňa iba informácie a vedomosti o témach, ale je tiež príležitosťou na osvojenie si kľúčových zručností a kompetencií. Ide najmä o mediálnu gramotnosť, o schopnosť kriticky myslieť, vyjadriť svoj názor či argumentovať a o zručnosti potrebné pre spoluprácu v tíme.  

4. Kombinácia tém s konštruktivistickými a aktivizujúcimi metódami vzdelávania vytvára vo výučbe príležitosť zapojiť všetky deti – aj tie, ktoré nie sú zväčša aktívne pri frontálnej výučbe.  

5. Žiaci a žiačky sa s globálnymi témami často stretávajú v médiách, v rodine či vo svojom okolí a vzbudzujú u nich prirodzený záujem. Včlenenie globálneho vzdelávania do vyučovania im umožňuje skúmať globálne témy v bezpečnom prostredí, v ktorom môžu formovať svoje postoje, prípadne konať v súlade so svojimi hodnotami. 

Globálne vzdelávanie priamo prispieva k naplneniu vzdelávacích cieľov, definovaných v štátnych vzdelávacích programoch a pedagogicko-organizačných pokynoch. Globálne vzdelávanie tak nie je prácou navyše, ale prostriedkom na dosiahnutie stanovených cieľov. A to spôsobom, ktorý je orientovaný na potreby detí a mládeže, a zároveň v škole vytvára bezpečné a rešpektujúce vzťahy. Medzi deťmi navzájom aj medzi nimi a dospelými.   

GV je propagáciou globalizácie: 

GV nie je propagáciou globalizácie. Pozerá sa na ňu kriticky a hovorí nielen o pozitívnych, ale aj negatívnych javoch globalizácie. GV podporuje kritické myslenie a vytváranie si vlastného názoru na globálne témy. Nepodporuje názory len jednej ideológie, neposkytuje rýchle a hotové odpovede.  

GV je environmentálne vzdelávanie: 

Tematickou strechou globálneho vzdelávania je koncept trvalo udržateľného rozvoja. Treba však zdôrazniť, že hoci koncept udržateľného rozvoja pôsobí na prvý pohľad ako environmentálna agenda, nie je to tak.

Ide o zmes perspektív (vrátane tej ekologickej, prípadne environmentálnej), ktoré by mali byť v rovnováhe. Podceňovať by sme tak nemali žiadnu z nich. Ak napríklad podceníme zmeny nášho životného prostredia (najvypuklejšia je zrejme globálna zmena klímy, ale aj extrémne znečisťovanie a ničenie oceánov), musíme rátať aj s dopadmi v ekonomickej či sociálnej sfére. Patrí medzi ne napríklad nezamestnanosť, sociálne nepokoje, rast extrémizmu, migrácia či narastajúce medzinárodné konflikty, ktoré súvisia s bojom o vyčerpateľné zdroje.