Žiť bez odpadu alebo ako zmestiť svoj ročný odpad do jedného skleného pohára

Život bez odpadu je možný. Dokazujú to mladí ľudia, ktorí sa vyhýbajú obalom a akémukoľvek odpadu. Píšu blogy, sú aktívni na sociálnych sieťach, šíria osvetu a snažia sa zlepšiť svet od seba – zmenou svojho spotrebiteľského správania.

Kathryn Kellogg – 25-ročná zamestnankyňa tlačiarne – strávi štyri hodiny denne spravovaním jej lifestylového blogu “Going Zero Waste” (Žiť bez odpadu). Píše príspevky na Instagram, komunikuje s ľuďmi na Facebooku a píše o vlastnoručne vyrobených očných tieňoch alebo balzamoch na pery, o dážďovkovom kompostovaní a nakupovaní bez obalov – všetko s cieľom nevytvárať zbytočný odpad. Jej odpad za ostatný rok – všetko, čo sa nedalo skompostovať alebo zrecyklovať – sa zmestí do jedného zaváraninového pohára.

Kellogg, s veľkou vášňou a entuziazmom pre vec – sa priznáva, že stále zisťuje nové veci, čo to znamená žiť s nulovým odpadom. Ako začínajúca herečka je konfrontovaná kritikou: “Nie som ešte vôbec veľmi známa a už dostávam toľko nenávistných mailov”, hovorí Kellogg, ktorej stránky majú mesačne 10 tisíc unikátnych videní a 800 odoberateľov.

Iná, nie dokonalá a preto kritizovaná

Odkedy v marci 2015 spustila stránku Going Zero Waste, bola kritizovaná na sociálnych médiách a v súkromných správach za to, že jazdí autom a lieta, že nepoužíva systém na reckyláciu odpadovej vody a dokonca za to, že používa toaletný papier (mimochodom, má bidet). Vegáni ju karhajú za konzumáciu vajec a ďalší známy poukazoval na všetky predmety z plastu, ktoré má v dome a na pozemku.

Je tiež označovaná za privilegovanú, napriek tomu že žije v skormnom dvojizbovom dome vo Vallejo, bežnej štvrti 50 kilometrov od kalifornského San Francisca.

“Snažia sa nájsť akúkoľvek drobnosť, lebo žiť bez odpadu – to znie ako ultimátum”, hovorí Kellogs. “Môj priateľ si myslí, že by som mala zmeniť tento výraz, ale už je zaužitý a neviem, ako inak by som ho nazvala.”

Líderky tohto bezodpadového hnutia sú mladé ženy ako Lauren Singer z Trash is for Tossers, Celia Ristow z Litterless, a Kellogg. Väčšina z nich preferuje uhladenú modernú estetiku, namiesto uvoľnených hipisáckych stereotypov minulých čias.

Foto: vermikompostovanie – kompostovanie s pomocou dážďoviek (zdroj: Petr Kratochvil – www.publicdomainpictures.net)

Bezodpadová guru

Väčšina týchto žien bola inšpirovaná Beou Johnson, charizmatickou, 42-ročnou matkou dvoch detí z bohatej oblasti Mill Valley v Kalifornii. Johnson, zhovorčivá francúzka so zmyslom pre minimalistickú estetiku, si vytvorila status bezodpadovej guru v roku 2013, vďaka jej knihe Bezodpadový domov: Sprievodca v znížení vášho odpadu (Zero Waste Home: The Ultimate Guide to Reducing Your Waste).

27-ročná Ariana Schwarz spravuje “bezodpadový” blog Paris-to-Go. Tejto študentke v oblasti udržateľného spôsobu života zaslal raz jej profesor výtlačok časopisu, v ktorom bola Johnosn s vlastným zaváraninovým pohárom odpadu. “Je to žena, ktorá žije tak udržateľne, ako to len bolo možné,” hovorí Schwarz. Inšpirovaná, uskutočnila školský projekt, žijúc bez odpadu mesiac, neskôr tri mesiace a napokon celý rok. “Keď som si uvedomila, aké je to jednoduché, už to so mnou zostalo.”

Tieto mladé ženy chcú dosiahnuť zníženie vlastných odpadov na skládkach, keďže každý američan vyprodukuje v priemere jeden a pol kilogramu odpadu denne. Podľa americkej Agentúry na ochranu životného prostredia, 40 % amerických skleníkových plynov pochádza z dopravy, výroby, spotreby spojených s jedlom a odpadom.

V mrholivý a nevľúdny deň na farmárskom trhu vo Vallejo, Kellogs ukazuje, ako vyzerá bezodpadové nakupovanie v akcii. Vkladá organické jahody z plastových nádobiek do vlastného pohára, potom, ako si u predavača overila, že nádobky znovu použije. Na hrášok, kel a hrozienka používa vlastné textilné tašky. Od miestneho farmára kôz si vypýta syr v znovupoužiteľných sklených nádobkách. Kellogg hovorí, že chce byť silným hlasom za bezodpadový životný štýl, ktorý objavila po tom, ako ju k tomu primäli jej zdravotné problémy. “Každý sa môže zapojiť do zníženia množstva odpadu,” hovorí Kellogg.

Fenomén žien

29-ročný Rob Greenfield, ktorý napísal knihu Típek, ktorí uskutočňuje zmenu (Dude Making a Difference) o svojej ceste na bambusovom bicykli krížom cez celé USA, pri ktorej nevyprodukoval žiaden odpad. Súhlasí, že každá snaha sa cení, aj ak to nie je taký extrémny zážitok ako ten jeho. Je jedným z mála mužov, ktorí píšu bezodpadové blogy.

Nie je náhoda, že sú to mladé ženy, ktoré vedú toto hnutie, hovorí Kate Bailey, programová manažérka v Eco-Cycle Solutions, mimovládnej organizácii , ktorá poskytuje recklačné a kompostovacie služby v meste Boulder, v Colorade.

“Ženy sa viac zaujímajú o zdravotné aspekty rastúceho množstva chemikálii a toxínov v našom každodennom živote,” hovorí Bailey. “Ženy sú tiež tie, ktoré nakupujú do domácností, čiže sú na čele hyperkonzumu v USA. Sú frustrované rastúcim podielom jednorázových predmetov a trendom prehnaného balenia všetkého, ako aj nedostatku alternatív, čo sa sa týka udržateľných a menej škodlivých výrobkov.”

24-ročná Celia Ristow, ktorá pracuje v technológiách, spravuje svoj blog Litterless, na ktorom zdieľa nápady na znižovanie odpadu počas cestovania, návšteve reštaurácii a tiež doma. Na rozdiel od ostatných bezodpadových blogeriek neskladuje svoj odpad v pohári. “Je to zavádzajúce”, hovorí Ristow – “neberie to do uváhy všetok odpad, ktorý bol vytvorený počas výrobného procesu – predtým, ako sa dostal výrobok do obchodov.”

Ristow priznáva, že pravdepodobne nikdy nebude úplne bezodpadová, ale to ju nezastaví v produkcii čo najmenšieho množstva odpadov. Hľadanie bezodpadových alternatív je pre ňu každodenná výzva – odmietať vzorky v malých umelohmotných pohároch, cereálnu tyčinku v nerecyklovateľnom obale v práci alebo mať vždy pri sebe znovupoužiteľnú sklenú fľašu.

Býva v byte vo veľkomeste – Chicagu, čo je pre ňu väčšia výzva v bezodpadovom životnom štýle, ako napríklad pre viacpočetnú rodinu, ktorá býva na vidieku. Kompostovacia služba prichádza po jej organický odpad iba raz za mesiac. Nakupuje šampón, kondicionér a tuhé mydlo alebo telový krém vo väčších objemoch v miestnom obchode. Oblečenie kupuje len zo second-handu a pokiaľ je to možné, nekupuje nič, čo je balené. S jedlom je najmenej starostí – vďaka množstvu farmárskych trhov a špecializovaných obchodov. Využíva tiež skvelý systém mestskej hromadnej dopravy, čím znižuje svoju ekologickú stopu.

Malá, takmer mikroskopická zmena

Napriek tomu, že Ristow znižuje používanie jednorázových výrobkov z jej každodenného života, priznáva, že ako jedna z viac ako 7 miliárd ľudí na našej planéte má len mikroskopický vplyv na množstvo vyprodukovaných skleníkových plynov, ak vôbec. Ale je to zároveň najlepšia cesta, akú našla, na to, aby sa sama zapojila do boja proti klimatickým zmenám a žila podľa vlastných hodnôt.

“Nemôžem a ani nechcem kontrolovať, čo majú iní ľudia robiť,” hovorí. “Môžem len zmeniť svoje vlasnté konanie. Podporujem obchody, ktoré predávajú jedlo, z ktorého nič neskončilo v odpade. Nakupujem od menších predajcov, ktorí vyrábajú udržateľné, kompostovateľné a bezodpadové výrobky pre domov a hygienu. Pre ľudí v mojom okolí sa snažím byť príkladom v tom, ako môžu vyzerať malé zmeny.”

Osobné snahy na zníženie odpadu by mali byť oceňované, hovorí Dr, Daniel Kammen, profesor energie na univerzite v Berkley. “Vidieť [nulový odpad] sa stáva súčasťou sociálneho dialógu a je to skvelý prvý krok.” Ale v skutočnosti je ťažké kvantifikovať zníženie odpadu, keďže odpad na nás číha na každom kroku”.

Spolu so svojimi študentmi vytvoril kalkulačku, ktorá pomáha ľuďom vypočítať množstvo nimi vyprodukovaného odpadu. Aby sme v odpade urobili skutočnú zmenu, musíme však podľa expertov zvýšiť cenu odvozu odpadu, zamerať sa na spotrebiteľské správanie a verejný aj súkromný sektor by mal oceňovať nízkoodpadový životný štýl.

Vizionári

Podľa Edwarda Humsa, ktorý napísal knihu Garbology: Our Dirty Love Affair with Trash, sú títo bezodpadoví blogeri prvými pioniermi, “Ich susedia sa na nich môžu pozerať cez prsty, možno ich vnímajú ako extrémistov,” hovorí Humes.“ Pred niekoľkými desaťročiami boli podobne vnímaní aj tí, ktorí si na strechy umiestňovali solárne panely. Dnes pôsobia ako vizionári. Myslím si, že bezodpadové hnutia sú v podobnej pozícii, ukazujúc ostatným, čo je možné, šíriac povedomie. O desaťrokov budú pôsobiť ako mainstream.”

Preložené z o zdroja Leilani Clark: Zero-waste bloggers: the millennials who can fit a year’s worth of trash in a jar, uverejnené 22.4.2016 v online verzii denníka The Guardian a dostupné na:

https://www.theguardian.com/environment/2016/apr/22/zero-waste-millennial-bloggers-trash-greenhouse-gas-emissions

autor: LZ