Zem je menšia, než sa zdá

Aj naše tričko možno prešlo niekoľkokrát celú Zem, kým skončilo v našej skrini. Projekt “Peniaze sveta vyrábajú tričko” odhaľuje skryté prepojenia. Pripomína nám, že aj za našim oblečením stoja konkrétni ľudia.

Stránka “Peniaze sveta vyrábajú tričko” (Planet money makes a t-shirt) je jednou z tých, ktoré objavujú prepojenosť rôznych kútov našej Zeme, ktorú si často neuvedomujeme. Stránka hovorí v piatich kapitolách príbeh jedného konkrétneho obyčajného trička, aký zažila možno väčšina nášho oblečenia. Za výrobou jediného trička totiž stojí “celý svet”. Každá kapitola poukazuje na určitú fázu: pestovanie a zber bavlny, výroba vlákien, šitie, transport, cieľ – vy.
Projekt chce zároveň poukázať na to, že za technickými procesmi sú konkrétni ľudia.

V tomto projekte bola použitá bavlna dopestovaná v USA, na rozsiahlych plantážach bavlníka. Celá americká fáza pestovania a zberu bola vysoko automatizovaná. Od výberu vhodných semien až po zber. Niet sa potom čo čudovať, že len jediná farma vyprodukuje za rok bavlnu potrebnú na 9 miliónov tričiek. Farmy v USA sú navyše, na rozdiel od chudobnejších pestovateľov inde vo svete, dotované štátom.

Zozbieraná bavlna následne putovala do Indonézie, Bangladéša a Kolumbie, kde ju utkali do vlákien, z nich vyrobili obrovské látky, ktoré sa tu prípadne aj nafarbili.
Indonézska fabrika vyrába 24h denne 365 dní v týždni (okrem 4 dní na konci Ramadánu). Tu sa už prejavujú dopady svetového trhu. Táto výroba prebieha najmä vo fabrikách krajín s lacnejšou pracovnou silou. Výhodou Indonézie je však aj stabilná elektrická sieť, stabilná bezpečnostná situácia, a vzdelaná a spoľahlivá pracovná sila. Táto pozícia krajiny je však v medzinárodnej konkurencii nestála.

Samotná výroba trička sa v tomto prípade uskutočnila v Kolumbii a (ako inak) v Bangladéši. Video zachytáva odlišné životné podmienky šičiek v týchto krajinách, hoci ich práca je rovnaká. V Bangladéši pracuje šička od 16 rokov, zarába veľmi slabo a v domácnosti nemá tečúcu vodu.
V Kolumbii zarobí štyrikrát viac. Stíha ďalšiu prácu a má možnosť prácu aj zmeniť.

Nasleduje preprava. Týždeň loďou z Kolumbie do USA, potom vlakom a kamiónom. Vďaka kamere sa celý proces stáva predstaviteľnejším a svet menším.
S transportom sú spojené aj clá, dôležitá súčasť svetového obchodu. Príklad nášho trička zvýrazňuje rozdiely. Kým dovoz z Kolumbie je od ciel oslobodený, bangladéšska dodávka tričiek platí 16,5 %. Za takých podmienok by si kolumbijská fabrika nemohla export do USA vôbec dovoliť.

Tričko sa predalo za 4,27 $. Na transport (tam aj späť) išlo 0,07 $, farmárom 0,6 $, na šitie 0,9 $, a napokon 2,7 $ pre obchod, v ktorom sme ho kúpili. Je lacné aj vďaka zjednoteným a automatizovaným prepravným podmienkam, najmä pokiaľ ide o kontajnery. No platí ho aj lacná pracovná sila vo všetkých fázach.

Celý projekt v závere cesty naznačuje, že tričko nie je vo svojom definitívnom cieli. Obrovské množstvá vyradeného oblečenia totiž opäť putujú svetom. Tentoraz do subsaharskej Afriky. Tam sa buď opäť predajú alebo rozdajú. Dovoz lacného tovaru však ničí miestnu ekonomiku, ktorá nemôže konkurovať.

Túto tému ako aj videá môžu využiť učitelia najmä na hodinách ekonómie. Žiakom sa dostane reálnejšia predstava aj o tom, čo je to svetový trh, akú rolu zohrávajú lokálne podmienky, a čo spôsobujú clá.

Viac o celom projekte nájdete TU.