Vzdelávacie ciele sveta

V roku 2000 boli prijaté odvážne Miléniové rozvojové ciele. UNESCO však najnovšie varuje pred nesplnením vzdelávacích. Samotné vzdelávanie pritom pozitívne ovplyvňuje aj iné oblasti života ako zamestnanosť, mieru chudoby, či verejné zdravie.

Vízia do roku 2015

V roku 2000 sa predstavitelia štátov na pôde OSN dohodli na spoločných cieľoch v základných oblastiach rozvoja svojich krajín, ktoré by naplnili do roku 2015. Tieto ciele sa nazývajú Miléniové rozvojové ciele (po anglicky MDGs). Osem spoločných cieľov zahŕňa boj s hladom a extrémnou chudobou či redukciu detskej úmrtnosti. Ciele, ktoré sa krajiny snažia dosiahnuť boli formulované tak, aby sa v roku 2015 dalo určiť, či a nakoľko boli splnené.
Medzi týmito ôsmimi sa nachádza aj cieľ pre oblasť vzdelávania. Tým základným je bezplatné základné vzdelanie pre všetkých. Toto je doplnené o ďalších päť: posilniť predškolské vzdelávanie, posilniť zručnosti mládeže a dospelých, gramotnosť dospelých (zvýšiť o 50 %), rovnosť pohlaví, posilniť kvalitu vzdelávania.

Stav krátko pred rokom 2015

Do termínu splnenia MDGs zostáva len pár mesiacov. V tomto čase prišla Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) s jedenástou monitorovacou správou Vzdelávanie pre všetkých, v ktorej hodnotí pokrok v dosahovaní cieľov vzdelávania. UNESCO v nej varuje pred nesplnením žiadneho z vytýčených cieľov.

V predškolskom vzdelávaní nedosahuje ani polovica krajín 80 percentný podiel detí zapísaných do predškolských zariadení. Problémom je tiež priepasť medzi bohatými a chudobnými obyvateľmi, ktorí v predškolskej výchove výrazne zaostávajú. V chudobnejších regiónoch totiž poskytujú predškolskú výchovu najmä súkromné zariadenia, ktoré si chudobná časť populácie nemôže dovoliť. Najhoršia situácia je v sub-Saharskej Afrike.
Celkovo sa však podľa správy zvýšil podiel detí v predškolských zariadeniach z 33 % v roku 1999 na 50 % v roku 2011.

Zlepšenie zručností mládeže a dospelých zahŕňa podporu stredoškolského a učňovského vzdelávania. Problémom je tu opäť výrazný rozdiel medzi chudobnejšími a bohatšími domácnosťami v chudobných regiónoch sveta. Len 14 % mladých z chudobných pomerov skonči stredoškolské vzdelávanie, pričom pri bohatších je to až 61 %.

Pokiaľ ide o negramotnosť dospelých, za rok 2011 ich bolo zaznamenaných 774 miliónov. Až tri štvrtiny všetkých sa nachádzajú v 10 krajinách, pričom prvých päť je západoafrických. Pre rast počtu obyvateľov sa zároveň stráca dosiahnutý pokrok v tejto oblasti a podiel negramotných ostáva už roky bez väčšej zmeny.

Rovnosť pohlaví v prístupe k vzdelávaniu zostáva aj naďalej výrazne závislá od regiónu a sociálno-ekonomických pomerov. Hoci celkovo sa situácia, podľa správy, zlepšuje, až dve tretiny negramotných dospelých sú ženy.

V kvalite vzdelávania vidí UNESCO viacero zásadných problémov. Až 250 miliónov detí a mladých je negramotných aj napriek základnému vzdelávaniu. Tretina detí navštevujúcich základnú školu sa nenaučí základné zručnosti (čítať, písať, počítať).
Druhým problémom je množstvo žiakov na jedného učiteľa, ktoré v niektorých krajinách prekračuje číslo 40, čo výrazne ovplyvňuje kvalitu výučby. V niektorých krajinách toto číslo dokonca narastá. Problém nevyriešili ani opatrenia v niektorých krajinách, kde prijímajú aj nekvalifikovaných učiteľov.
Napokon sú tu všeobecné podmienky na výučbu ako preplnené triedy, dostupnosť vyučovacích pomôcok, elektriny, pitnej vody či záchodov. UNESCO pripomína aj problém pre 28 miliónov detí, ktoré základnú školu nenavštevujú pre prebiehajúci konflikt v oblasti.

Hlavným MDG cieľom pre vzdelávanie je však všeobecné základné vzdelanie. V roku 2011 zostávalo podľa správy mimo systému až 57 miliónov detí, pričom až polovica z nich sa k vzdelaniu pravdepodobne ani nedostane.
Počet detí mimo systému však od roku 1999 klesol zhruba o polovicu. Najlepšie sa darilo krajinám ako Laos, Vietnam či Rwanda, kde znížili množstvo detí mimo systému základného vzdelávania o 80%. Najhorším zostáva región sub-Saharskej Afriky.

Širší pohľad

UNESCO ponúka okrem čísiel a štatistík aj niekoľko objasnení, komentárov a odporúčaní.
Správa pripomína, že nedostatky vo vzdelávaní znášajú najčastejšie marginalizované skupiny obyvateľstva, či už ženy, etnické menšiny, chudobní alebo postihnutí. Kľúčovú rolu tu pritom zohráva vláda, ktorá nastavuje systém vzdelávania v krajine a určuje dôležitosť vzdelávania ako takého.
Gramotnosť dospelých tak môže vláda zvýšiť napríklad programom druhej šance pre tých, ktorý vypadli zo systému vzdelávania v detstve, alebo sa doňho nikdy nezapojili.
Pokiaľ ide o kvalitu vzdelávania, zaujímavé sú dve odporúčania UNESCO: zvýšiť výdavky na školstvo na 6 % HDP (na zlepšenie podmienok vzdelávania, výučbu učiteľov a zvýšenie ich počtu) a vysielanie najlepších učiteľov do najnáročnejších oblastí krajiny (s potrebnou podporou štátu).
Pri dosahovaní všeobecného základného vzdelania je potrebné sledovať včasný nástup detí do škôl, v danom veku dieťaťa, ako aj dokončenie základného vzdelávania. UNESCO vidí zároveň potrebu prijať až 1,6 milióna nových učiteľov na naplnenie všeobecného základného vzdelania.

Napokon pripomína dôležitosť vzdelávanie, ktoré má pozitívny dopad na ďalšie oblasti ako je vymanenie sa z chudoby, zamestnanosť, ekonomický rast, či zvýšenie verejného zdravia populácie.

Monitorovanie týchto cieľov má však minimálne dva zásadné nedostatky, ktoré priznáva aj samotná správa. Prvým sú nejasne určené ciele (osobitne predškolská výchova a posilňovanie zručností mládeže a dospelých), ktorým chýba merateľné vyjadrenie. Druhým zásadným problémom je množstvo krajín odkiaľ chýbajú dáta. Závery, ktoré sa robia len z dostupných dát, sú v niektorých prípadoch skreslené.

Celú monitorovaciu správu Vzdelávanie pre všetkých nájdete TU.
Viac k téme, ako aj reportáže k téme z Nigérie a Haiti, nájdete TU.