Viete správne recyklovať?

Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia postihla údajne výrobcov fotokopírok obava, že spoločnosť speje k úplnej eliminácii používania papiera. O štyri dekády neskôr ho produkujeme viac, než kedykoľvek predtým. No dobrou správou je, že každý rok rastie aj miera jeho recyklácie, i keď ani tá sa nezaobíde bez dodatočných problémov.

Papier nie je, na rozdiel od iných materiálov, recyklovateľný do nekonečna. Tvoria ho celulózové vlákna, ktoré, aby z nich mohol byť znovu vyrobený papier, musia mať určitú dĺžku. Táto dĺžka sa ale s každou novou recykláciou skracuje a nový papier tým stráca na kvalite. Z recyklovaného kancelárskeho papiera môže byť stále vyrobený relatívne kvalitný papier vhodný aj do tlačiarní, no zo zmesi novinového, kancelárskeho a krabicového papiera už len papier nižšej triedy.

Okrem toho je väčšina recyklovaného papiera potlačená farbami, atramentom a v prípade obalov často aj lepidlom. Na ich odstránenie sa používa chemické bielidlo, ktoré potom tvorí dodatočný problematický odpad. To pridáva recyklácii aj určité negatíva, ktoré treba pri jej realizácii určite zohľadniť.

Ako vidno na príklade papiera, recyklácia môže prinášať určitú, na prvý pohľad možno skrytú komplexitu, s ktorou sa potom pri spracovaní triedeného odpadu treba vysporiadať. Ako teda správne recyklovať tak, aby bolo ďalšie spracovanie odpadu čo najľahšie?

Prečo recyklovať

Väčšina odpadu, ktorý vyprodukujeme, skončí na skládkach, alebo v spaľovniach. Odpad na skládkach smrdí, zaberá veľa miesta a po zahrabaní pod zem môže pôsobiť toxicky na pôdy i vodné zdroje. Spaľovanie odpadu prispieva k znečisteniu ovzdušia a zvyšovaniu skleníkových plynov v atmosfére. Čo viac, takýto odpad obsahuje množstvo znovu použiteľného materiálu. Jeho zničením, zahrabaním pod zem, alebo iným znehodnotením sa sami pripravujeme o cenné zdroje surovín a devalvujeme hodnotu energie, vynaloženej na výrobu vecí končiacich na smetisku.

Recyklácia teda zachraňuje cenné zdroje, znižuje vyťaženosť skládok a spaľovní, prispieva k čistejšiemu prostrediu a znižuje aj spotrebu energie, lebo výroba nových produktov jej potrebuje oveľa viac, ako výroba z recyklovaných materiálov.

Je ale recyklácia naozaj efektívna? Otázka, ktorú si kladú viacerí kritici, označujúci recyklačné hnutie z environmentalizmu „pre dobrý pocit“. Štúdie o pozitívnom impakte recyklácie sa však periodicky objavujú v rôznych krajinách sveta. Jeden citát za všetky: „V roku 2006 Američania recyklovali 32,5 % pevného komunálneho odpadu, čím predišli uvoľneniu 52 miliónov ton uhlíka z atmosféry, čo je ekvivalentom odobratia 41,2 milióna áut z ciest“, píše americká vládna agentúra EPA (United States Environmental Protection Agency). Otázka ohľadom výšky emisií počas spracovania recyklovaného odpadu samozrejme zostáva, no výskumy ukazujú, že je oveľa nižšia.

Ako separovať odpad

Prvým krokom v recyklačnom procese je zodpovedné triedenie odpadu. To má, čo do logistiky, tri hlavné podoby:

• odpad zostane doma, kde prebehne jeho ďalšia recyklácia,

• odpad príde vyzdvihnúť na to určená služba,

• odpad treba odviezť na zberné miesto.

Značnú časť kuchynského a záhradného odpadu je možné kompostovať. Ide o biologicky rozložiteľné zložky, z ktorých postupne vznikne kompost – materiál podobný zemine, plný živín a znovu využiteľný v záhrade. Čas rozkladu tohto, takzvaného bioodpadu sa rádovo pohybuje v týždňoch. Hrubšie konáre je možné rozdrviť na drobné kúsky špeciálnou technikou a tiež použiť v záhrade, alebo vyviezť na skládky zeleného odpadu, ktoré sú často poskytované obcami.

Už spomínaný papier je najvhodnejšie triediť podľa typov – kartón, tlač, kancelársky papier. Tak sa bude v nasledujúcich krokoch recyklačného procesu ľahšie zhromažďovať na ďalšie použitie. Papier sa, v závislosti od kvality a poveternostných podmienok, v ktorých je ponechaný, rozloží počas niekoľkých mesiacov.

Väčšina kovov v komunálnom odpade pochádza z konzerv od jedla, nápojov a aerosolov. Konzervy bývajú vyrobené z ocele, ktorá sa dá ľahko roztaviť a znovu použiť. Nápojové plechovky sú z hliníka, a práve jeho ťažba je veľkou environmentálnou záťažou. Hliník sa voľnej prírode rozloží o 20 – 100 rokov. Recyklácia hliníka je preto mimoriadne dôležitá a plechovky majú relatívne vysokú hodnotu.

Drevo z nábytku, či stavebného materiálu je často nutné odviezť na zberný dvor, prípadne objednať špeciálny kontajner. Svoje ďalšie využitie nájde napríklad po rozdrvení a znovu zlepení ako laminát.

Pomerne jednoduché sú aj separácia a ďalšie spracovanie skla. Dá sa zohriať na vysokú teplotu a pretaviť do novej podoby. To je oveľa prijateľnejšie ako čakať na jeho prirodzený rozklad – 4000 rokov. Triedenie skla spočíva vo vyhodení do určených nádob, prípadne vrátení zálohovaných fliaš.

Použité batérie, podľa toho, akého sú typu, môžu obsahovať viaceré druhy vysoko toxických prvkov a zlúčenín. Ich rozklad trvá 200 – 500 rokov. V žiadnom prípade nepatria do komunálneho odpadu a treba ich odniesť na špeciálne zberné miesta. Tie bývajú v supermarketoch i u predajcov spotrebnej elektroniky.

Fotografie kdesi v jarku voľne pohodených starých gumových pneumatík sa stali akýmsi neslávnym symbolom nezodpovedného prístupu k nakladaniu s odpadom. Sú pritom skvelou druhotnou surovinou a môžu ušetriť až 2 tony ropy na každú tonu nových pneumatík. Rozložia sa až o zhruba 265 rokov. Ešte horšie ako nelegálne vyhodenie môže byť ich pálenie, lebo je zdrojom karcinogénnych látok.

O niečo problematickejšie je nakladanie s olejom. Motorové oleje sú vysoko toxické pre celý ekosystém a určite nepatria do kanalizácie. Liter oleja može znečistiť až milión litrov vody a rozloží sa až o 10 – 100 rokov. Je nevyhnutné odovzdať ich do recyklačných stredísk, kde budú znovu spracované do nových produktov, ako je palivový olej. Rastlinné kuchynské oleje je zasa možné premeniť na biopalivo.

Zo všetkých skupín komunálneho odpadu predstavujú plasty najväčší problém. Ich prirodzený rozklad trvá až do 500 rokov, majú nízku hmotnosť a ľahko ich roznáša vietor i vodný prúd a ich mikroskopické kúsky prenikajú do organizmov živočíchov. Tiež sa ťažko recyklujú – plastov je viac druhov a nie vždy sa ich recyklácia ekonomicky oplatí. PET fľaše je možné premeniť na textilnú tepelnú izoláciu, z HDPE (hrubší matný plast, napríklad od niektorých čistiacich prostriedkov) vznikajú pevnejšie nádoby ako kvetináče a bioplasty by mali byť sami ľahšie rozložiteľné.

Čo sa doby rozkladu týka, zaujímavé je pozrieť sa i na niektoré produkty, ktoré často končia na zemi. Pre žuvačky je to 5 rokov, pre cigaretové ohorky 3 mesiace až 2 roky, pre papierové vreckovky 3 mesiace a pre plastové karty 1000 rokov.

Špeciálne pri manažmente plastov, no aj pri komunálnom odpade všeobecne, platí, že najlepšou stratégiou je zníženie ich produkcie.

Naše tipy ako žiť ekologicky:

1. Zainvestujte do prírodných ekologických obalov, ako sú tie na báze včelieho vosku, napríklad od slovenskej firmy Včelobal. Tak isto na trhu existujú aj obaly zo sójového vosku.

2. Prestaňte používať jednorazové plastové slamky na pitie nápojov. Doma ich nahraďte trvácnymi, alebo rozložiteľnými a v bare personál vopred upozornite, že slamku nepotrebujete.

3. Obmedzte, alebo úplne upustite od konzumácie nápojov z plastových fliaš. Zaobstarajte si znovupoužiteľnú fľašu, ktorú môžete brať so sebou a ak pijete perlivé nápoje, dopĺňajte ju zo stroja na sódu. Mlieko nakupujte v sklenených fľašiach.

4. To isté platí aj pre nádoby na horúce nápoje. Transportné „take away“ poháriky obsahujú plasty a ťažko sa recyklujú. Namiesto nich si kúpte jednu trvácnu cestovnú šálku, ktorá okrem pozitívnejšieho environmentálneho dopadu aj lepšie vyzerá.

5. Ďalšou položkou v poradí, ktorú treba nahradiť, sú jednorazové plastové nákupné tašky. Štáty postupne zakazujú ich používanie, no to nie je dôvod na vyčkávanie. Alternatív je nespočetne, no treba si aj zvyknúť nákupnú tašku používať a nezabúdať ju doma. Samozrejme, ak ste si kúpili látkovú alebo sieťovú tašku, neznamená to, že staré plastové tašky máte vyhodiť. Práve naopak, tieto plastové tašky skúste využiť, čo najviac, zamedzíte tak ďalšej tvorbe odpadu. Tak isto, môžete využiť aj malé sieťové tašky na nákup ovocia a zeleniny a vyhnete sa tak použitiu mikroténových sáčkov.

6. Plastové nádoby na jedlo takisto nepatria do žiadnej environmentálne zmýšľajúcej (a konajúcej) domácnosti, alebo kancelárie. Zaobstarajte si kvalitné sklenené alebo nerezové nádoby na skladovanie / prenášanie jedla. Pri preberaní dodávky jedla odmietnite plastový príbor.

7. Keď party, tak bez plastov. Balóny, dekorácie, príbory, tanieriky – všetky tieto jednorazové produkty môžete s čistým svedomím oželieť, alebo nahradiť voči životnému prostrediu ohľaduplnejším výrobkom. V prípade riadu to znamená viac umývania po party, no prečo by ste práve vy nemohli ísť príkladom.

8. Štetiny na plastových zubných kefkách sú nerecyklovateľné, preto musia byť oddelené od rúčok, ktoré sa ďalej spracovávajú. Štetiny skončia v spaľovni, alebo na skládke. Bambusové zubné kefky sú lepšou cestou.

9. Potraviny nakupujte v rýchlo sa množiacich bezobalových obchodoch.

10. Zmrzlinu jedzte z kornútka, nie z téglika.

11. Zvážte umývanie sa mydlom, nie tekutým telovým šampónom v plastovom obale. Tak isto si môžete si aj ponechať obal z tekutého mydla a dočapovať si nový obsah v bezobalovom obchode. Momentálne sú veľmi populárne aj tuhé šampóny, ktoré sú prírodné a vlasy si s nimi umyjete rovnako ako s bežným tekutým šampónom. Ich výhoda je aj jednoduchá skladnosť a transport pri cestovaní.

12. Snažte sa kupovať menej šiat a obuvi, nech sú radšej v lepšej kvalite a v prípade potreby si ich nechajte opraviť u krajčíra a obuvníka.

13. Nekupujte si kávovar na plastové kapsule.

14. Na domáce skladovanie potravín používajte sklenené poháre od zaváranín a podobne.

15. Ak musíte kúpiť niečo v plastovom obale, kúpte to v čo najväčšom množstve. Znižujete tým množstvo spotrebovaného plastu na jednotku tovaru.

Celý článok nájdete na https://www.plotbase.sk/blog/viete-spravne-recyklovat