Smeti, otepľovanie a jedlo

Produkcia plastov je enormná. Niektoré sa kopia na morských plávajúcich smetiskách, no niektoré končia zamrznuté v ľadovcoch. Prebiehajúce globálne otepľovanie, tak môže uvoľniť ďalší odpad do svetových morí.

V 40tych rokoch minulého storočia sa začala masová produkcia plastov. Do roku 2009 sa ročne vyprodukovalo okolo 230 miliónov ton plastov. To predstavuje hmotnosť londýnskeho double-deckera každé dve sekundy. Odvtedy sa plasty dostávajú v podobe odpadu rôznymi cestami aj do svetového oceánu. Kanalizácia, rieky, či priame odhadzovanie odpadu do mora.

Ľadovce, ktoré sa na moriach formujú, koncentrujú čiastočky z okolitých vôd a teda aj tie, pochádzajúce z odpadu. Tieto čiastočky zostávajú zamrznuté v ľade až do jeho roztopenia. Podľa správy “Globálne otepľovanie uvoľňuje mikroplastové dedičstvo zamrznuté v ľadovcoch Severného ľadového oceánu“, ktorá bola zverejnená v máji 2014 vo vedeckom periodiku Budúcnosť planéty, sa v ľadovcoch objavili nečakane vysoké koncentrácie plastu. Správa tvrdí, že v niektorých oblastiach Arktídy sa našlo až 38-234 plastových kúskov na jeden meter kubický ľadu. Autori teda varujú, že globálne otepľovanie, ktoré by roztopilo 2 000 biliónov kubických metrov arktického ľadu, by znamenalo uvoľnenie až 1 bilióna kúskov plastu do svetového oceánu už počas najbližšieho desaťročia. Pričom tieto výpočty rátajú s najnižšou zistenou koncentráciou plastových čiastočiek. To by zároveň podľa autorov predstavovalo významnú hrozbu pre podmorský život.

Aj bez hrozby topiaceho sa ľadu a s ním súvisiaceho prílevu nového plastu, predstavoval odpad závažný problém pre morský život, na ktorý upozorňujú mnohí vedci a aktivisti. Ľad totiž v niektorých oblastiach obsahuje až dvakrát viac plastu ako tzv. Oblasť veľkého pacifického smetiska, ktorá zaberá územie plávajúcich smetí v Pacifiku väčšie ako americký Texas.

Okrem samotného znečisťovania oceánu sa plasty nahromadené v moriach dostávajú aj do potravinového reťazca. Správa píše, že environmentálne dopady plastových fragmentov nie sú celkom jasné, no bezpochyby sú konzumované obrovským množstvom morských organizmov, vrátane dôležitých, komerčne lovených druhov. Spomínané plastové fragmenty predstavujú často malé kúsky zlomeného plastu, ktoré však neprešli tzv. biodegradáciou. Nachádzajú sa hlavne na vodnej hladine a pobrežiach celého sveta. Konzumácia týchto čiastočiek živočíchmi vedie k (vnútorným) fyzickým zraneniam a otravám. Niektoré druhy plastu navyše fungujú ako magnety, ktoré absorbujú ďalšie toxické chemikálie a následne sú skonzumované rybami, a tak sa dostávajú do potravinového reťazca a k ľuďom. Mnohé plastové čiastočky sú najnovšie pridávané aj do výrobkov osobnej hygieny či zubných pást. Tieto sa následne nachádzajú už aj vo väčších jazerách a vodných zdrojoch, pričom ide často o zdroje pitnej vody.

Informácie zo spomínanej správy poukazujú na fakt prepojenia medzi globálnym otepľovaním, nezvládnutým odpadovým hospodárstvom a potravinovou bezpečnosťou v budúcnosti. Toto prepojenie môžu učitelia spomenúť v rámci ktorejkoľvek z tém, a tak poukázať na širšie globálne súvislosti, ktoré tieto témy prepájajú.

Viac k téme nájdete TU.