S taškou na nákup

Isť do pekárne alebo do obchodu s taškou na rožky alebo jablká a nebrať si vždy novú, nie je na Slovensku bežná prax. Priemerný Slovák ročne použije až 466 tašiek. Pre porovnanie Dáni či Fíni spotrebujú len 4.

Britské ostrovy menia návyky spotrebiteľov

V Anglicku v týchto dňoch zavádzajú (takmer) plošný poplatok za tzv. jednorazovú plastovú tašku, v prepočte 7 centov za kus. Anglicko je pritom poslednou časťou Spojeného kráľovstva, ktorá tento poplatok ešte nezaviedla. Prvým bol Wales v roku 2011, nasledovalo Severné Írsko o dva roky neskôr a napokon o rok na to aj Škótsko. Účinok poplatku bol pritom všade rovnaký a takmer okamžitý. Používanie týchto tašiek sa vo Walese znížilo ich o 70 % už po prvých 2 mesiacoch, v Severnom Írsku o 72 % do jedného roka a v Škótsku o 80 %. Pre doplnenie, v Írsku, ktoré predstihlo aj krajiny Spojeného kráľovstva, spôsobil poplatok až 95 % úbytok. Vrcholom v používaní jednorazových plastových tašiek bol rok 2006, keď sa ich použilo v Spojenom kráľovstve až 12 miliárd. Za minulý rok ich bolo už len 8,5 miliárd, čo predstavuje viac než 23 miliónov denne a v Anglicku 12 tašiek na osobu na mesiac.
Opatrenie podporujú až tri štvrtiny zákazníkov ako aj samotní obchodníci. 90 % predajcov uvádza, že tento poplatok nemal žiaden alebo len pozitívny dopad na ich biznis.

Tento rok odhlasovali europoslanci podobnú novelu o odpadoch s cieľom znížiť spotrebu takzvaných jednorazových plastových tašiek. Každý rok sa v Európskej Únii použije 100 miliárd plastových tašiek, čo je približne 200 kusov na jedného obyvateľa EÚ a 190 tisíc tašiek použitých v EÚ za minútu. Komisia odhaduje, že až 89 % všetkých plastových tašiek sa použije len raz.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1504″,”attributes”:{“alt”:”Plastic bags — Ending our addiction”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]

 

Problém plastových tašiek

Len 6,6 % tašiek je recyklovateľných, 50 % skončí na skládkach a viac než 8 % skončí ako smeti v prírode. Čas rozkladu trvá zhruba 25 rokov až 100 rokov a najmä v neskoršej fáze pretrváva vo forme menších plastových čiastočkách, ktoré sú ale dostupnejšie pre živočíchy, aby ich nechtiac skonzumovali. Kúsky plastov (a nie len z plastových tašiek) sa už nájdu v mnohých žalúdkoch najmä morských živočíchov, či vtákov žijúcich pri moriach a tak sa dostávajú do potravinového reťazca.
Stále pritom hovoríme len o plastových taškách a nie o tzv. veľmi ľahkých plastových taškách, ktoré v slúžia na balenie kusového ovocia a zeleniny či pekárenských výrobkov. Tie zatiaľ nie sú dotknuté a zostávajú dostupné zadarmo.

Na pláži bez tašky

Cieľom spoplatnenia tašiek je naučiť spotrebiteľov, aby si všímali svoje používanie tašiek a zbytočne nimi neplytvali a nezahadzovali ich po prvom použití. Zákazníci sa učia využívať opakovane tie isté tašky alebo prechádzajú na neplastové alternatívy.
Jednoznačný dopad na prostredie preukazuje aj pozorovanie írskeho pobrežia. Kým v roku 2000, pred zavedením poplatku, pripadalo na 500 m pobrežia 90 zahodených tašiek, dnes sú už len 2. Naopak, v iných prímorských krajinách bez podobného opatrenia zostáva ich počet rovnaký.
Niektoré obchodné reťazce dokonca využívajú získané peniaze na podporu lokálnych projektov na podporu životného prostredia.

Téma používania plastových tašiek sa môže stať zaujímavou inšpiráciou pre hodiny výtvarnej či etickej výchovy, alebo triednych či celoškolských aktivít, s cieľom formovať spotrebiteľské správanie u detí a tým aj u ich rodičov. Cez osvetu sa môžeme dopracovať k tomu, aby sme si nosili tašku na nákup so sebou a to aj spomínané tenké plastové sáčky na kusové ovocie, zeleninu a pekárenské výrobky, aj keď nie sú spoplatnené.

Viac k téme nájdete TU, TU, TU, TU a TU.