Rozvoj a úpadok

Prípad Etiópie, predstavený televíziou Al-jazeera, nám ukazuje, že nie všetky snahy o rozvoj vedú k ozajstnému rozvoju pre všetkých. Je potrebné pozrieť sa na všetky dotknuté strany, aby sme zistili, či rozvoj jedných, nie je zaplatený úpadkom iných.

Hladomor aj milionári

Pred niekoľkými desaťročiami bola Etiópia známa najmä hladomorom v 80tych rokoch. Pri ňom prišlo o život pol milióna ľudí. Hladomor vypukol ako dôsledok sucha, zlej úrody a občianskej vojny.
Aj dnes pretrváva stále viacero závažných problémov. Okolo 90 % z 87 miliónov Etiópčanov trpí rôznymi nedostatkami – slabá dostupnosť vzdelávania, neadekvátna zdravotná starostlivosť, či chronický nedostatok jedla, ktorým trpí ešte stále 30 miliónov obyvateľov.

V posledných rokoch však ekonomický rast produkuje v Etiópii milionárov rýchlejšie, ako kdekoľvek inde v Afrike. Uskutočnili sa viaceré reformy v legislatíve, štátnej správe, či podnikateľskom prostredí. Významnú rolu zohráva najmä hlavné odvetvie krajiny – poľnohospodárstvo. Poľnohospodárska produkcia sa za posledné desaťročie strojnásobila. Za posledných 6 rokov vzrástlo HDP o závratných 108 %. Poľnohospodárstvo tvorí takmer polovicu etiópskej ekonomiky a značne prispieva k súčasnému rastu. Pestuje sa tu káva, kukurica, hrach, či ryža. Etiópia má totiž veľmi úrodné pôdy.

Čia pôda?

Kritici ale upozorňujú, že za súčasným boomom v Etiópii je zaberanie pôdy nadnárodnými spoločnosťami z Číny, Indie, Turecka, či Saudskej Arábie, ktoré sa už vymyká kontrole. Firmy si prenajímajú milióny akrov pôdy v najúrodnejšej časti krajiny za neprimerane nízke ceny, a to aj v porovnaní s inými krajinami Afriky. Podľa Oakland Institute, od roku 2008 už Etiópia prenajala zahraničným spoločnostiam pôdu o veľkosti Francúzska. Dvakrát taká rozloha sa plánuje investorom prenajať v najbližších rokoch.
Podľa ministerstva poľnohospodárstva je tento program prínosom pre všetky zainteresované strany. Prináša zamestnanosť, technológiu a zlepšuje zdravotnícke a vzdelávacie podmienky na vidieku. Vláda tvrdí, že týmto spôsobom bojuje proti chudobe a zlepšuje potravinovú bezpečnosť.

Mimovládne organizácie (ako Oxfam, HRW, či Oakland Institute) oponujú. Upozorňujú na postupy miestnych úradov, ktoré vysídľujú stovky tisícov pôvodných obyvateľov, často násilne, len aby uvoľnili pôdu pre zahraničných investorov. Navyše títo často produkujú plodiny určené na export ako biopalivá. Vysídľovanie porušuje ľudské práva, výrub stromov ničí životné prostredie a celý proces robí vysídlencov ešte viac závislými na potravinovej pomoci.
Kritici tiež pripomínajú, že spomínané zlepšenie zdravotníckej či vzdelávacej siete nie je automatické. Tieto aspekty totiž nie sú zahrnuté priamo v zmluvách s investormi. Navyše firmy nie sú viazané ani k predaju na miestnych trhoch. Môžu pestovať, čo chcú a predávať, kde chcú. Väčšina týchto firiem sa napokon o lokálny trh nezaujíma a exportuje do Ázie a Európy. Naopak, objavujú sa problémy s detskou prácou na poliach zahraničných investorov.
Poslednou kvapkou je fakt, že vysídlenci nedostanú za zabranú pôdu žiadnu kompenzáciu. Pôda v Etiópii totiž patrí oficiálne štátu. Vládny program vysídľovania tiež vytvára umelé komunity, keď vysídlencom prideľuje konkrétnu lokalitu na usadenie sa. Umelé presúvanie celých skupín obyvateľstva však môže ľahko viesť k nechceným konfliktom.

Príkladom môže byť 10 000 hektárov pôdy, ktoré spravuje saudskoarabská firma produkujúca ryžu. Tú následne všetku vyváža na Stredný východ, do Saudskej Arábie a pod. Miestnym sa z pestovanej ryže nedostáva nič.

Napriek týmto výhradám voči fenoménu zaberania pôdy v Etiópii, vláda nejaví záujem o zmeny v programe.

Kritický pohľad na rozvoj

Prípad Etiópie nám ukazuje, že nie všetky snahy o rozvoj vedú k naozajstnému rozvoju. Za ekonomickým boomom v niektorých krajinách je potrebné vidieť cenu, ktorú platia vybrané skupiny obyvateľstva. Naše vnímanie rozvoja v chudobnejších krajinách by nemalo prehliadať negatívne fenomény, akým zaberanie pôdy určite je. Je potrebné vidieť veci globálne, z nadhľadu, aj z druhej stránky mince.

Viac o téme zaberania pôdy v Etiópii nájdete aj TU.