;)
Prilievame olej do ohňa
V Indonézii už vyše dvoch mesiacov horia lesy. Tie sú vypaľované, aby uvoľnili pôdu pre pestovanie palmy olejnej. Jej olej totiž používame každý deň aj my.
Najväčší zaznamenaný požiar
Už niekoľko mesiacov horí značná časť indonézskych lesov a pralesov. Hoci sa sezóna požiarov v oblasti opakuje každoročne, tohtoročné sucho spôsobilo, že ide o najhorší požiar, aký bol kedy zaznamenaný. Rozsiahle požiare vytvárajú obrovský mrak dymu, ktorý sa rozšíril už aj na okolité krajiny ako Singapur, Thajsko, Filipíny, či ostrovy ďalekej Mikronézie. Znečistenie ovzdušia tam prekročilo nebezpečné hodnoty. Zasiahnutých je až 43 miliónov ľudí tejto husto osídlenej oblasti sveta. Viac ako pol milióna Indonézanov trpí v dôsledku vdychovania splodín respiračnými problémami vrátane trvalého zjazvenia pľúc, zápalu priedušiek, astmy, či zápalom spojiviek a kardiovaskulárnymi problémami. Vysoko toxické splodiny oxidu uhoľnatého prekračujú tesne nad zemou merateľné hodnoty. Na ostrove Borneo sú limitné hodnoty prekračované päťnásobne.
[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1501″,”attributes”:{“alt”:””,”class”:”media-image”,”height”:”252″,”style”:”float: right;”,”typeof”:”foaf:Image”,”width”:”480″}}]]
Hustý dym ovplyvňuje aj bežný život obyvateľov. Spôsobuje dopravné nehody, zrušené lety, ovplyvňuje prácu v exteriéry ako je stavebníctvo. Zatvorené sú školy, príjmy z turizmu klesajú a zvýšili sa ceny za čerstvé potraviny. Námorná preprava cez úžinu Malacca pri Singapure, jedna z najvyťaženejších morských trás na svete, musela pre smog spomaliť prepravu. Odhaduje sa, že neprestávajúce požiare môžu krajinu stáť vyše 32 miliárd eur, 4 % indonézskeho HDP.
Znečistené ovzdušie negatívne vplýva aj na celé životné prostredie a poľnohospodársku výrobu. Ohrozené sú aj miestne populácie včiel, ktoré sa môžu z katastrofy spamätávať niekoľko rokov.
Splodiny, ktoré takto rozsiahlymi požiarmi v Indonézii vznikajú posúvajú krajinu na vrcholné miesta v emisiách CO2 celosvetovo. Tento rok už Indonézia predstihla aj USA.
Napriek závažnosti situácie je indonézska vláda kritizovaná za nedostatočný boj s požiarom. Zakladanie ohňa nebolo v krajine stále zakázané, rovnako nebola nenasadená do boja s požiarom armáda, no najmä vláda nevie zaistiť, aby veľké plantážnické spoločnosti neodlesňovali a nevypaľovali les tak masovo. Krajine preto hrozia obchodným bojkotom už aj susedné štáty.
Olej v Ohni
Od deväťdesiatych rokov sa v Indonézii a Malajzii pravidelne opakujú sezóny požiarov. Podobne rozsiahle požiare boli v oblasti naposledy v roku 1997 (trvali tri mesiace) ale aj nedávno v roku 2013. V zalesnených krajinách sa totiž používa lacná metóda klčovania a pálenia na získanie novej pôdy na účely poľnohospodárstva, ktorá sa ľahko vymkne spod kontroly. Na svete v súčasnosti neexistuje krajina, ktorá by odlesňovala svoje územie rýchlejšie. Indonézia stratila 6 miliónov hektárov lesa od roku 2000, čo predstavuje takmer polovicu územia Anglicka. Viacerí zainteresovaní sa zhodujú, že metóda vypaľovania bola využívaná miestnymi už dlhšiu dobu bez väčších problémov. V súčasnosti ju však využívajú najmä veľké zahraničné korporácie, ktoré odlesňujú rozsiahle plochy na svoj komerčné účely, v omnoho väčšom meradle.
Požiare teda priamo súvisia s „palmovou horúčkou“, ktorú krajina prežíva. Indonézia, nasledovaná Malajziou, je svetovým lídrom v produkcii palmového oleja.
Palmová horúčka
[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1502″,”attributes”:{“alt”:””,”class”:”media-image”,”height”:”320″,”style”:”vertical-align: middle;”,”typeof”:”foaf:Image”,”width”:”480″}}]]
Viac než polovica svetovej produkcie palmového oleja pochádza len z Indonézie. Svetová produkcia sa zdvojnásobila za poslednú dekádu a do roku 2020 sa zdvojnásobí opäť.
Mnohé významné spoločnosti sídliace v „Západnom svete” sú súčasťou obchodu s palmovým olejom. Plantáže palmy olejnej sa za poslednú dekádu strojnásobili. Palmový olej nájdeme v množstve produktov, ktoré denne využívame od hygienických produktov, cez potraviny až po palivá. Rúž, pizza, instantné polievky s cestovinami, šampóny, zmrzlina, saponáty, margarín, čokoláda, sušienky, mydlo, biopalivá, či dokonca aj niektoré druhy chleba. Tam všade nájdeme palmový olej. Je najpoužívanejším rastlinným tukom, a je v takmer polovici produktov, ktoré v obchodoch bežne ponúkajú. Problémom palmového oleja je jeho ťažká nahraditeľnosť. Pestovanie sóje ani repky olejnej totiž nie je také efektívne.
Súčasné požiare teda skôr ukazujú na problémy vo svetovom obchode s palmovým olejom. Odberateľské spoločnosti sa prakticky nezaujímajú o metódy svojich dodávateľov pôsobiacich priamo na mieste.
Objavilo sa viacero snáh túto situáciu riešiť. Zameriavajú sa na transparentnosť producentov, dodržiavanie štandardov, ktoré platia aj v „Západnom svete”. Spotrebiteľské iniciatívy kladú dôraz na zníženie jeho používania a označovanie certifikovaného palmového oleja. Ten zaručuje etické a udržateľné správanie producentov voči prírode a miestnym komunitám. Zatiaľ len 16 % palmového oleja na trhu bolo certifikovaného v roku 2013. Viaceré spoločnosti sa už dobrovoľne zaviazali k používaniu výhradne certifikovaného palmového oleja.
Širší pohľad
Téma palmového oleja, podobne ako mnohé iné, umožňujú ukázať žiakom širšie súvislosti. V tomto prípade sa dotýka tém svetového obchodu, vplyvu spotrebiteľov, etického podnikania na jednej strane a ochrany životného prostredia, práv miestnych komunít a ochrany verejného zdravia na druhej. Skutočnosť, že palmový olej sa nachádza v najrôznejších produktoch dennej spotreby môže tiež slúžiť ako námet aj pre hodiny výtvarnej výchovy, či celoškolské projekty.
TU nájdete interaktívnu stránku k téme palmového oleja. Stránka zachytáva proces odlesňovania, či podiel jednotlivých krajín na výrobe a spotrebe.