Príbeh elektroniky (Príbeh Vecí – 4. časť)

Štvrtý diel zo série videí Príbeh vecí sa zaoberá elektronikou. Jej navrhovaním, škodlivosťou, ako aj neudržateľným odpadovým hospodárstvom. Ponúka však aj niekoľko nápadov, ako situáciu zlepšiť.

Najnovší diel Príbehu vecí analyzuje dizajnovanie, používanie a vyhadzovanie elektroniky, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou nášho života.

Plánované pre odpad

Annie Leonard, tvár kampane Príbeh vecí, prináša nový pohľad na obchod s elektronikou. Ten je riadený tzv. “produkciou pre odpad“, alebo “plánovaným zastaraním“. Takýto systém sa prejavuje v tom, že staré zariadenia, nie sú kompatibilné s novými (nabíjačky a notebooky). Mnohé veci sú dokonca konštruované tak, aby sa rozpadli alebo pokazili po určitom čase. V minulosti bola elektronika štandardizovaná, aby sa jednotlivé pokazené alebo zastarané časti dali vymeniť za nové. Dnešná elektronika sa len ťažko prispôsobuje inováciám, ľahko sa kazí, a neprakticky opravuje. Opravy sú pritom často drahšie ako celý nový produkt. Je lacnejšie kúpiť si novú tlačiareň ako jednu náplň, ktorá sa práve minula. Tento systém má podporovať väčší a rýchlejší predaj celých produktov, nie len malých častí, a tým aj zvýšiť zisky producentov.

Zdravie v hre

Keď sa človek bližšie pozrie na súčiastky, z ktorých je naša elektronika zložená, nájde tu množstvo materiálu z celého sveta. Medzi nimi sú aj toxické látky ako PVC, ortuť, olovo či rozpúšťadlá. Navyše, komponenty sú často vyrábané v odľahlých krajinách bez dostatočného monitorovania zdravia pracovníkov. Výskumy na zamestnancoch prichádzajúcich do styku s týmito chemikáliami, ktoré sa uskutočnili v roku 2010 vo východoázijských krajinách, ukázali významné zvýšenie rizika rakoviny krvi, mozgu, pľúc, prsníka a obličiek. Ženám hrozí navzše zvýšené riziko potratu a menštruačných problémov.

Ďalším druhom sú vzácne materiály používané v spotrebiteľskej elektronike. Ich ťažba a export vedie neraz k násiliu, vojnám, a znečisťovaniu životného prostredia v krajine pôvodu. Ťažia sa často v chudobnejších krajinách, kde predstavujú zdroj bohatstva.

Väčšinu elektroniky vyrábajú malé ázijské zazmluvnené firmy. Je tak prakticky nemožné dozerať nad podmienkami na pracoviskách a dopadmi na životné prostredie. Výpovedný je však aj fenomén sťahovania výroby do týchto krajín. Pôvodne bol priemysel vyrábajúci polovodičové produkty (napríklad čipy) rozšírený aj v krajinách ako USA. Prevádzkovanie však viedlo k únikom toxických látok do pôdy. Prišlo k zhoršeniu zdravia aj životného prostredia v okolí týchto fabrík. Dnes už väčšina týchto fabrík presunula výrobu do iných krajín, väčšinou z globálneho Juhu. Za sebou pritom zanecháva znečistené prostredie.

Zahodiť, odviezť, spáliť

Asi najvážnejším problémom plynúcim z “produkcie pre odpad” je odpadový manažment elektroniky. Každoročne sa vyhodí až 25 miliónov ton elektronického odpadu. Zároveň tento objem rastie rýchlejšie ako iné typy komunálneho odpadu.

Elektronický odpad končí na skládkach, v spaľovniach alebo v tzv. recyklácii. Aj v poslednom prípade však často nejde o zelené postupy. 50 až 80 % zariadení odovzdaných k recyklácii je vyvezených do ázijských a afrických krajín globálneho Juhu. V nevyhovujúcich pracovných podmienkach je tu, často na ulici, neodborne rozoberaný, aby sa získali cenné kovy. Bezcenný zvyšok však často konči napokon na elektronických horách odpadu (o tých sme už v minulosti písali TU) alebo v spaľovni.

V každom prípade sa tak do prostredia uvoľňujú spomínané toxické zložky a ťažké kovy. Tie kontaminujú pôdu, vzduch aj vodu a dostávajú sa tak to potravinového reťazca. Jeden starý CRT monitor alebo televízor obsahuje vyše 2 kilogramov olova. Ten náš starý tak možno práve zamoruje prostredie v Indii, Nigérii či v Ghane.

Nižšie náklady za vysokú cenu

Ťažba lacných surovín, výroba produktov, ako aj likvidácia alebo vývoz elektroniky sa deje prevažne v tretích krajinách. Pre spoločnosti to predstavuje nižšie náklady. Ušetria na surovinách, bezpečnosti pracovníkov a pracnej a nákladnej recyklácii. Platí sa zdravím, životným prostredím či nepokojmi. Umožňuje to však udržiavať “produkciu pre odpad” v chode. Zároveň sú ľudské a environmentálne dopady ukryté pred zrakmi používateľov.

Vy ste to vyrobili, vy to riešte!

Možností, ako systém zlepšiť, je viacero. Hlavným cieľom je však zastaviť “produkciu pre odpad“.
Jednou z možností je “Rozšírená zodpovednosť výrobcu“. Ten, nie vláda či spotrebiteľ, by niesol zodpovednosť za zber a ekologické spracovanie svojich vlastných produktov. Viedlo by to síce k zvýšeniu cien, no náklady by boli v skutočnosti len zreálnené a nie skryté ako teraz. Konkurencia by však stále motivovala k súťaži medzi výrobcami v hľadaní najlacnejších riešení v rámci týchto zelených mantinelov. Podporilo by sa tým používanie zelených materiálov, produkcia recyklovateľných zariadení s dlhou životnosťou. Do hry by sa vrátili aj štandardizované súčiastky, aby firmy nemuseli spracovávať celé zariadenia pre jednu pokazenú alebo zastaranú časť.
Celá spoločnosť by ušetrila na priamych či nepriamych nákladoch za odpad. Zlepšilo by sa tým aj zdravie dotknutných skupín ľudí od pracovníkov vo výrobe až po obyvateľov žijúcich pri skládkach a spaľovniach.

Podobné zákony ukladajúce výrobcom povinnosť prevziať a spracovať svoj tovar sa už objavujú v Európe, Ázii aj Amerike. Niektoré značky už začali vyrábať zelenšie produkty (mobilné telefóny bez PVC).
My, spotrebitelia, sa môžeme uistiť, že náš elektronický odpad sa po odovzdaní k recyklácii neodváža do tretích krajín. Môžeme tiež kupovať zelenšie produkty, požadovať prísnejšie zákony o toxickom odpade a zákaz vývozu elektronického odpadu. Dôležité slovo totiž majú stále politici a výrobcovia, ktorí určujú naše možnosti pri kúpe a likvidácii elektroniky.

 

Ohodnotenie spoločností, podľa úsilia prebrať späť tovar a recyklovať ho, nájdete TU.
Viac k téme nájdete TU.
Celý štvrtý diel z cyklu, ako aj predošlé diely, nájdete v našom videoarchíve.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1199″,”attributes”:{“alt”:”The Story of Electronics (2010)”,”class”:”media-image”,”typeof”:”foaf:Image”}}]]