;)
Pozri sa aj na topánky
Podľa nedávneho prieskumu v 20 európskych krajinách minú Taliani na svoje topánky priemerne až 217 € ročne. Česi o 100 € menej. Napriek tomu spotrebitelia vedia len málo o tom, ako a v akej krajine boli ich topánky vyrábané.
Prezuj sa
Minulý týždeň sme sa pozreli na textilný priemysel, ktorý vyrába naše oblečenie a na podmienky, ktoré v ňom vládnu. Súčasťou tohto módneho priemyslu, ktorej sa nevenuje toľká pozornosť je práve obuvnícky sektor. 15 európskych a 3 ázijské organizácie z Číny, Indie a Indonézie sa preto spojili v kampani zameranej na naše topánky – Change your shoes – Prezuj sa.
Do kampane sa zapojila aj česká organizácia NaZemi a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj.
Ide o iniciatívu za etický, udržateľný a transparentný dodávateľský systém v obuvníckom priemysle. Cieľom je zvýši informovanosť zákazníkov, aktivizovať ich a zlepšiť výrobné podmienky.
V roku 2013 sa na svete vyrobilo viac než 22 miliárd párov topánok. Podobne ako v iných odvetviach, firmy s cieľom znížiť náklady, presunuli časť alebo celú produkciu do krajín s lacnou pracovnou silou. Tieto krajiny nemajú celkom doriešenú ochranu zamestnancov a majú často menej prísne ekologické kritériá na výrobu. Až 87 % svetovej produkcie topánok pochádza z Ázie. Jednoznačným lídrom je Čína (14,6 miliárd párov topánok za rok 2014). Nasledujú India, Brazília, Vietnam a Indonézia. Na opačnom konci sú spotrebitelia, pričom až 40 % všetkých topánok sa predá v Európe.
Chronické problémy
V súčasnosti sa v obuvníckom priemysle vyskytuje niekoľko navzájom prepojených problémov.
Len 2 % z predajnej ceny topánok dostáva robotník, ktorí topánky šil. Firmy s cieľom znížiť náklady tiež zamestnávajú v sektore značné percento externých pracovníkov, ktorí pracujú doma. V tomto prostredí nikto nesleduje nadčasy, detskú prácu a zároveň zamestnávateľ neplatí za nájom výrobného priestoru, elektrinu či údržbu strojov. Platí sa za vyrobené kusy. Cena v Indii sa pohybuje okolo 0,14 € za pár. Za deň tak predstavuje 1,18 až 1,84 €. Za mesiac si pracovník zarobí niečo cez 50 €, no podľa aliancie „The Clean Clothes Campaign”, by sa dôstojná mesačná mzda v indických podmienkach mala pohybovať okolo 200 €. Navyše pre externých pracovníkov nie sú záruky práce a príjmu pri znížení zákaziek.
Výrobu kožených topánok môžeme rozdeliť na dve fázy – spracovanie kože a samotná výroba zahŕňajúca šitie, strihanie či lepenie. Spracovanie kože patrí k najrizikovejším častiam výroby topánok. 80-90 % kože na topánky je spracovaných s použitím chrómu. Ten je kategorizovaný ako vysoko toxický pre ľudí a životné prostredie, ale predstavuje jeden z lacnejších postupov. Použitý chróm zvyšuje riziko rakoviny, pri priamom kontakte očí s kyselinou chrómovou alebo prachom s chrómom môže prísť k trvalému poškodeniu zraku. Chróm tiež dráždi dýchacie cesty, spôsobuje astmu, bolesti hlavy, ochorenia kože ako vredy a pľuzgiere. Podľa bangladéšskej mimovládnej organizácie „Society for Environmental and Human Development”, až 90 % pracovníkov v tejto časti výroby sa nedožije 50 rokov.
V druhej fáze výroby, v továrňach, je rizikovým najmä používanie toxických lepidiel ale aj ďalšia práca so spomínanou kožou.
Nemenej závažný chronický problém výroby topánok je jej dopad na životné prostredie. Výroba produkuje toxický odpad a sama vyžaduje značné zdroje vody, odhadom až 25 000 litrov na jeden pár.
Transparentnosť
[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1489″,”attributes”:{“alt”:””,”class”:”media-image”,”height”:”480″,”style”:”float: right;”,”typeof”:”foaf:Image”,”width”:”480″}}]]Z výsledkom výskumu, ktorý sme spomenuli v úvode, zároveň vyplynulo, že až 85 % respondentov bolo ochotných zaplatiť viac za ekologickejšie a sociálne spravodlivo vyrobenú obuv. Predstavitelia kampane sú ale presvedčený, že eticky vyrobená obuv by nemusela byť nevyhnutne drahšia. Keď sa pozrieme na prerozdelenie ceny topánok, priestor na férovejšie prerozdelenie je zreteľný. Zákazníci sú teda ochotní prispieť k zmene, problémom je však neprehľadnosť v sektore, keď zákazník nevie takú obuv identifikovať.
Iniciatíva Prezuj sa sa preto usiluje o čo najväčšiu transparentnosť v systéme. Vtedy by niesli značky zodpovednosť aj za výrobný proces. Preto presadzuje zmenu legislatívy na celoeurópskej úrovni, ktorá by nútila predajcov k zverejneniu dodávateľského reťazca.
Iniciatíva prišla s aplikáciou Change your Shoes, dostupnej TU. Aplikácia predstavuje virtuálny pochod do Bruselu s výzvou k predstaviteľom EÚ, aby prijali pravidlá zaručujúce transparentnosť v dodávateľskom reťazci obuvníckeho priemyslu.
Okrem výzvy politikom je tiež dôležité verejné povedomie o probléme. K tomuto cieľu môžu prispieť aj školy, integrovaním témy do výučby podobne, ako pri téme výroby nášho oblečenia.