Potravinový reťazec

O štrajkujúcich farmároch v Mexiku sme asi ani nepočuli a možno práve oni dopestovali maliny, ktoré sme nedávno zjedli. Problémy zahraničných farmárov pre nižšie ceny v našich supermarketoch sú nám vzdialené. Preto je lepšie kupovať lokálne potraviny.

Mexický prípad

Arabská televízia Al-Jazeera nedávno priniesla správy o štrajkujúcich mexických farmároch v údolí San Quintin. Desiatky tisícov farmárov v štáte Baja California protestovali proti nízkym mzdám a dlhému pracovnému času. Ide najmä o zberačov ovocia a zeleniny. Štrajk brzdil zber úrody počas vrcholu sezóny, no zároveň pripravil robotníkov o dennú mzdu na niekoľko týždňov. Štrajk napokon ukončilo niekoľko percentné zvýšenie mzdy, no najmä finančná vyčerpanosť štrajkujúcich, ktorí si nemohli dovoliť zostať dlhšie bez príjmu.

V Mexiku sa viac než 2 milióny zberačov presúva po krajine, aby si zberom zarobili na živobytie. Hoci je detská práca v Mexiku nelegálna, medzi robotníkmi sa nájdu aj osemročné deti, ktoré strávia pri zbere svoje detstvo. Výnimočné nie sú prípady, keď robotníkom zamestnávateľ zadrží mzdu až do skončenia celej sezóny zberu. Denná mzda je pritom 5 až 9 € a pracuje sa 6 až 7 dní v týždni. Zamestnanci sú si vedomí, že môžu kedykoľvek odísť a na ich miesto čakajú iní. Pracovné podmienky sú však extrémne náročné. Zberač je pri svojej práci celý deň zohnutý. Zamestnanci sa sťažujú, že sú zamestnávateľmi nútení pracovať bez prestávok a stále rýchlejšie. Podobnú prácu v takýchto podmienkach by v mnohých bohatších krajinách nemal kto vykonávať. Aj napriek tomu zberači zarobia len zlomok toho, čo ich kolegovia za hranicami, v USA. Tam pritom končí až 90 % vypestovaných plodín zo spomínaného údolia San Quintin.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1458″,”attributes”:{“alt”:””,”class”:”media-image”,”height”:”300″,”style”:”float: right;”,”typeof”:”foaf:Image”,”width”:”480″}}]]

Potravinový reťazec sveta

Súčasný globalizovaný obchod s potravinami v praxi znamená, že plodiny dopestované napríklad v Mexiku precestujú priemerne takmer 3 tisíc kilometrov od producenta ku konzumentovi za jeden deň. Zisky v tomto sektore sú vysoké, problémom je nastavenie systému. Predaj potravín v mnohých krajinách ovládlo niekoľko obchodných reťazcov. Získali tak moc určiť čo jeme, ale aj to kto, kde, a ako potraviny vyrobí či dopestuje, a koľko za to dostane zaplatené. Aby reťazce ponúkli lacnejší produkt pri zachovaní svojich ziskov, šetria na strane producentov. Zároveň preferujú veľkých dodávateľov. Výroba je najslabším článkom, pretože je tam väčšinou množstvo nezamestnaných. Celá výroba je geograficky vytlačená mimo pohľad spotrebiteľa. Štrajkujúcich nevidia, ich problémy sú im vzdialené, a štrajk sa ich nijako nedotýka.
Jeden príklad za všetky. Za maliny dopestované v údolí San Quintin dostal robotník zaplatených 50 € centov. V americkom supermarkete, kam maliny smerujú, toto množstvo predávajú za 24 €.

Lokálne potraviny

Udržateľný potravinový reťazec nepredstavuje kúpu malín uprostred zimy, ktoré boli dovezené z druhého konca planéty za akciovú cenu.
Riaditeľ amerického Inštitútu pre potravinovú a rozvojovú politiku, odporúča kupovať a jesť lokálne potraviny.
Je tu nižšia pravdepodobnosť, že pre hrsť malín boli zneužití zahraniční robotníci, o ktorých spotrebiteľ ani netuší. Prípadné nedostatky s pracovnými podmienkami miestnych farmárov by sa nás bližšie dotýkali. Ušetreným presunom potravín šetríme aj životné prostredie a podporuje sa miestna zamestnanosť.

Viac k téme prípadu mexických farmárov nájdete TU, TU a reportáž TU.
Rozhovor s riaditeľ amerického Inštitútu pre potravinovú a rozvojovú politiku o potravinovom systéme nájdete TU.