Plytvanie potravinami. A čo s tým?

Plytvanie jedlom a potravinami je fenomén, ktorý je odcudzovaný už oddávna. Nemáte však pocit, že posledné roky sa plytvá potravinami viac?
Podľa organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) až tretina jedla vyprodukovaného v celosvetovom meradle sa vyhodí alebo vyplytvá, čo je približne 1,3 miliardy ton potravín ročne.

Plytvanie a straty na jedle sa dejú ako v krajinách globálneho Severu tak aj Juhu. Rozdielne sú však príčiny tohto plytvania. Kým v krajinách globálneho Juhu príčiny možno nájsť v nedostatočnom riadení poľnohospodárstva (nepostačujúce podmienky uskladnenia, baliacich systémov, infraštruktúry a pod.) v krajinách globálneho Severu (rozvinutých krajinách) sa viac ako 40 % vyhodí v domácnostiach a predajniach. Jeden občan v EÚ a USA v priemerne vyplytvá 95 – 115 kg za rok (oproti 6 – 11 kg v krajinách globálneho Juhu).

Plytvanie potravinami má negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť, a to práve na krajiny s veľkým podielom hladu a chudoby. Ovplyvňuje to totiž ceny potravín na globálnom trhu, kde v dnešnej dobe nakupujú potraviny rovnako aj krajiny globálneho juhu.

Jedny hladujú, iní plytvajú
805 miliónov ľudí na sveta nemá dostatok jedla, čo vzhľadom na celkovú populáciu predstavuje každého deviateho človeka. Hlad je zabíje ročne viac ako AIDS, malária a tuberkulóza spoločne. (FAO)
Príčinou hladu vo svete určite nie je fakt, že na zemi nie je dostatok jedla pre všetkých a že populácia rastie rýchlejšie ako produkcia potravín. Príčiny sú inde, sú v nerovnomernom rozdelení a v tom ako je nastavený globálny potravinový systém. Viac k tejto téme nájdete tu.

Nie každému je jedno, koľko sa plytvá
Plytvanie potravinami podnietilo mladých ľudí v Českej republike, aby založili iniciatívu Zachráň jedlo. Ešte v roku 2013 zorganizovali tzv. „Hostinu pre tisíc“, kedy zo 450 kg zeleniny, ktorá by sa inak vyhodila navarili jedlo pre 1000 ľudí a verejne ho podávali na námestí v Prahe.

Neskôr nasledovala akcia tisíc kilo, počas ktorej pripravili netradičný trh so zeleninou, ktorá nebola dostatočne pekná (za to rovnako chutná), na to aby sa mohla dostať do supermarketov a predajní. Ľudia si mohli za symbolickú cenu kúpiť zeleninu, ktorá by inak skončila v komposte alebo opätovne zaoraná na poli. Cieľom bolo upozorniť na plytvanie potravín v samotnom poľnohospodárstve a distribúcii. Viac informácii v článku českého Ekolistu.

Častou príčinou plytvania je aj nákup veľkých balení či viacero menších za zvýhodnenú cenu, k čomu nás, zákazníkov láka reklama a pocit, že ušetríme. Často sa však veľké otvorené balenie rýchlejšie pokazí, alebo jedlo čo nestihneme zjesť putuje do koša. Súhlasíte?
Alternatívou sú predajne, kde si kúpite potraviny na váhu a odnesiete vo vlastných nádobkách a obaloch  alebo jednoducho nákup jedla, ktoré naozaj zjeme.

Počas týždňa globálneho vzdelávania, do ktorého bolo zapojených viacero organizáciií aj na Slovensku, bola v Prahe zorganizovaná diskusia na tému potravinovej bezpečnosti práve s ľuďmi z rôznych iniciatív, ktoré na plytvanie potravín verejne upozorňujú a hovoria o zmenách, ktoré môže urobiť každý jeden z nás. Záznam z diskusie si môžete pozrieť v tomto videu: Víme co jíme?

Tipy ako pracovať s týmito témami na vyučovaní
Do pozornosti vám dávame aj interaktívnu hru k téme potravín, ktoré často kupujeme. Môžete ju použiť na hodine alebo zadať ako domácu úlohu. Aký príbeh je za banánmi, čokoládou? Viac tu

Hľadáte video, ktoré by vám pomohlo otvoriť túto tému napr. na hodine angličtiny? Použite toto: