;)
Palmový olej je najlepší z daňového raja
Indonézsky najvyšší súd po prvýkrát potrestal firmu za daňové úniky. Podobných spoločností je v krajine zrejme mnoho a obetí tohto systému tiež. Indonézia s palmovým olejom je navyše len kvapkou v mori daňových únikov vo svete.
Raj anonymity
Britské Panenské ostrovy sú pre svetové firmy centrom strážiacim finančné tajomstvá, vlastnícke pozadia podnikov a papierové spoločnosti. Poskytujú možnosť ako sa vyhnúť a unikať daňovým reguláciám v domovských krajinách. Podľa oficiálnych údajov žije v hlavnom meste Road Town do 14 000 obyvateľov. Zároveň je tu však zaregistrovaných milión spoločností. V malom britskom daňovom raji v Karibiku žije síce mnoho chudobných, no zahraničné firmy, ktoré tu sídlia, držali podľa Medzinárodného menového fondu v roku 2010 viac než 615 miliárd $. Minulý rok prilákali ďalších viac ako 92 miliárd $ priamych investícií. To predstavuje sumu väčšiu ako investície, ktoré smerovali do Indie a Brazílie dokopy. Jediná budova v hlavnom meste je tak sídlom pre viac než 90 000 firiem. Nenájdete žiadne mená, žiadne verejné zoznamy vlastníkov či riaditeľov, žiadne finančné správy alebo konkrétne adresy skrývajúce sa za anonymnými číslami PO Box-ov. Britské Panenské ostrovy sú vyhľadávaným domovom väčšiny bohatých svetových korporácií a jednotlivcov.
Odhalený
Prenesme sa teraz na druhý koniec sveta, do Indonézie. Minulý rok tu miestny najvyšší súd vyniesol rozsudok nad mega korporáciou Royal Golden Eagle International, podnikajúcou s palmovým olejom, ale aj v oblasti lesníctva, či gumárenstva. Tento konglomerát firiem využíval sieť schránkových firiem sídliacich práve v Road Town, ale aj iných daňových rajoch, s cieľom vyhýbať sa plateniu daní.
Jej dcérska firma, poľnohospodársky gigant Asian Agri, zamestnáva 25 000 pracovníkov a vlastní 165 000 hektárov plantáží. Práve Asian Agri bola zapletená do praktík systematického podvodného účtovníctva.
Systém fungoval nasledovne. Firmy podnikajúce v Indonézii a ich fiktívne dcérske firmy predávali veľké množstvá palomového oleja iným fiktívnym filiálkam sídliacim v Hongkongu, Macau a na Britských Panenských ostrovoch. Predávalo sa vždy za umelo nízke ceny. Následne sa komodity predali ďalej za vyššie, reálne ceny, skutočným kupujúcim. Pri tomto tzv. cenovom transfere sa firmy podnikajúce v Indonézii vyhli plateniu vyšších daní v Indonézii.
V jednej z tisícok uskutočnených transakcií predala v auguste 2001 dcérska firma Asian Agri takmer 1 000 ton palmového oleja firme Asian Agri Abadi Oil and Fats za 192 335 $. Táto spoločnosť tovar následne predala medzinárodným obchodníkom s komoditami za 219 846 $. Zisk tak tvoril 27 511 $.
Pri inej transakcii sa 2 500 ton palmového oleja predalo fiktívnej firme do Hongkongu a následne fiktívnej firme na Britské Panenské ostrovy. Odtiaľ fiktívne smeroval tovar skutočnému kupujúcemu, malajskej firme. Zisk, ktorý dosiahla Asian Agri týmto fiktívnym prevodom komodity cez celú planétu, predstavoval 154 500 $.
Odhad indonézskeho najvyššieho súdu je až 112 miliónov $, ktoré Asian Agri Group neodviedla na daniach za niekoľko rokov. Firma sa stala zároveň prvou väčšou spoločnosťou, ktorú odsúdili za vyhýbanie sa plateniu daní.
Podľa správy Interpolu a Svetovej banky za rok 2011 mohla prísť indonézska vláda o 2 miliardy $ ročne pre neplatenie daní a poplatkov. Množstvo iných firiem podnikajúcich v Indonézii má totiž podobnú schému fungovania pomocou schránkových firiem. Okrem Panenských ostrovov sa ako daňové raje spomínajú a využívajú aj iné britské zámorské územia – Bermudy a Kaymanské ostrovy.
Problémom nie sú len stratené dane
Problém daňových únikov však nie je len okrádaním rozpočtov krajín, ktoré často nemajú dostatok vlastných zdrojov, aby zabezpečili chod vlastnej krajiny aspoň v minimálnych štandardoch. Ide tiež o vykrádanie ich prírodného bohatstva. Spoločnostiam sa totiž takýmto spôsobom ešte viac oplatí predávať prírodné zdroje danej krajiny.[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1176″,”attributes”:{“alt”:””,”class”:”media-image”,”height”:”320″,”style”:”float: right;”,”typeof”:”foaf:Image”,”width”:”480″}}]]
Indonézske lesy patria k najrozsiahlejším. Len nakoľko spoločností však spolu dokázalo odlesniť desiatky miliónov štvorcových kilometrov nedotknutého lesa s cieľom zriadiť plantáže na zvýšenie svojich ziskov. To samozrejme nabúrava prirodzené prostredie živočíchov, ktoré tu žijú (orangutány). Tieto procesy sú sprevádzané často aj fenoménmi ako zaberanie pôdy miestnym obyvateľom, nelegálna ťažba či výrub, alebo porušovanie ľudských práv obyvateľstva a pracovníkov.
Čo nato Briti
Britská vláda na situáciu reagovala nedávnou schôdzkou britskej finančnej špionážnej jednotky s indonézskou vládou, aby sa dohodli na možných cestách spolupráce. Zároveň chce Británia presadiť agendu daňových únikov a prania špinavých peňazí na stretnutie G7.
Prípad spoločností obchodujúcich s indonézskym palmovým olejom ukazuje, ako svetový finančný systém a slabý právny štát v niektorých krajinách umožňuje využívať vzácne zdroje krajiny za veľmi nízku cenu. Tento systém zároveň vplýva priamo na miestnych obyvateľov, ktorým pretvára ich životné prostredie. Do systému vstupujeme aj my, koncový spotrebitelia, ktorí dopytom po palmovom oleji, ktorý sa využíva v potravinárstve, ale aj kozmetike, celý systém stimulujeme.
Viac o tomto prípade daňových únikov nájdete TU.