Nahradia našu prácu stroje a technológie?

Slovensko je podľa štúdie OECD extrémne ohrozené automatizáciou. Futurológovia a experti predvídajú, že skôr alebo neskôr nahradia roboty a počítače značnú časť pracovných úloh, ktoré dnes vykonávame my – ľudia. Ako sme na túto zmenu pripravení? Je nevyhnutná? Aké bude mať dôsledky? A čo môžeme urobiť na lokálnej aj globálnej úrovni pre to, aby neboli následky pre našu spoločnosť a ekonomiku zničujúce?

Keď v roku 1996 porazil počítač Deep Blue vtedy najlepšieho hráča sveta, Garyho Kasparova, bolo zrejmé, že je len otázkou času, kedy nahradia počítače aj kognitívne náročné činnosti. Tento rok porazil software AlphaGo v oveľa komplexnejšej hre go svetového šampióna Lee Sedola. A futurológovia a experti predvídajú, že skôr alebo neskôr nahradia roboty a počítače značnú časť pracovných úloh, ktoré dnes vykonávame my – ľudia. 

Nahradia nás stroje?

Práve Slovensko je podľa štúdie OECD zo všetkých členských krajín tejto organizácie najviac ohrozené automatizáciou. Neustály rast výkonnosti počítačov, všadeprítomnosť a dostupnosť internetu, umelá inteligencia, online platformy, Internet vecí, či tzv. Big Data radikálne menia charakter toho, aká práca bude v budúcnosti potrebná a ako, kým a kde bude vykonávaná. To otvára diskusiu o neistote v pracovnej sfére rastúcej nerovnosti a potenciálne masovej „technologickej“ nezamestnanosti. Jednoducho, Slovensko, ktoré je extrémne závislé na automobilovom a strojárskom priemysle môže v strednodobom horizonte zažiť radikálnu zmenu v štruktúre pracovnej sily. Sociálne a ekonomické dôsledky ťažko predvídať, ale pravdepodobne budú značné.

Proces automatizácie nie je nový – už priemyselná revolúcia predznamenala tento trend. Vo výrobe textilu, predovšetkým v tkaní vlákien sa počas 19. storočia vďaka strojom zvýšila produktivita pracovníkov až 50-násobne – množstvo ľudskej práce potrebný na výroby jedného metra tkaniny sa tak znížil o 98 %. Logicky, robotníci štrajkovali, tak ako u nás neskôr pracovníci vo výrobe a predaji obuvi po nástupe Baťu, ale trend zastaviťnedokázali. Pracovníci zmenili svoje zameranie a začali pracovaťv oblastiach, ktoré stroje nemohli vykonávať, ako sú obsluha strojov a manažment výroby.

Stroje nikdy nemajú zlý deň

Stroje už dnes dokážu robiť veľa rôznych foriem manuálnych prác a dokážu uskutočňovať už aj rutinné koginitívne úlohy. Nikdy nemajú zlý deň, dokážu pracovať24 hodín denne a sedem dní v týždni a možno ich pomerne jednoducho premiestňovaťz miesta na miesto. Sú čoraz lacnejšie, presnejšie a výkonnejšie. Logicky preto nahrádzajú pracovníkov, predovšetkým tých, ktorí vykonávajú manuálnu a repetitívnu prácu, a to najmä v krajinách, kde je pracovná sila drahá. Priemyselné roboty, ktoré nahrádzajú ľudskú prácu dnes dokážu vrátiťsvoju investíciu v priebehu dvoch rokov. Rýchly nástup 3D tlačiarní pravdepodobne spôsobí na jednej strane revolučné zmeny v ekonomike, na druhej strane spôsobí stratu alebo transformáciu miliónov pracovných miest. Otázkou zostáva, či nové technológie spôsobia masovú nezamestnanosťalebo bude proces automatizácie viesť k vzniku nových ale iných pracovných miest. Nedokážeme predvídaťaké pracovné miesta budú v budúcnosti vznikať, ale je pravdepodobné, že jedna časťz nich zanikne a ďalšia vznikne v inej oblasti.

Pracovné pozície budúcnosti a minulosti

Jedno je takmer isté – v blízkej budúcnosti bude medzi najžiadanejšie kompetencie patriť schopnosť rýchlo sa prispôsobiť zmenám a vykonávaťúlohy, ktoré nedokáže vykonávaťstroj alebo počítač. Napríklad pracovaťs ľuďmi, písaťkomplexné texty, prezentovať, ovplyvňovať… Bez ohľadu na to, akou dokonalou sa umelá inteligencia stane, niektoré práce budú vždy lepšie vykonávať ľudia ako stroje, predovšetkým tie, ktoré si vyžadujú empatiu a sociálnu interakciu. Do tejto skupiny spadajú napríklad doktori, terapeuti, kaderníci alebo osobní tréneri. Napríklad vo Veľkej Británii stúpol za dvadsať rokov počet nutričných asistentov deväťnásobne, pedagogických asistentov takmer šesťnásobne a opatrovateľov o 168 %.
Naopak, ak ľudia pracujú predovšetkým prstami alebo rukami, v oblasti predaja alebo výmeny informácii, ich práca je veľmi ohrozená. Príkladom ohrozených profesií sú zamestnanci v doprave a logistike (šoféri taxíkov a nákladných áut), rovnako aj recepční, ochrankári, ale aj veľa ľudí zamestnaných v predaji a službách, ako sú predavači za kasou, účtovníci, telemarketéri, či realitní agenti.

Ale technológie dokážu nahradiť ľudí aj v navonok sofistikovaných profesiách – ani tu nezostávajú pracovníci v bezpečí. Príkladom, ako dokážu technológie nahradiť aj kvalifikovaných pracovníkov je vyhodnocovanie CT skenov pľúc pacientov . Vo firme Entlic ich vyhodnocuje, na základe snímok z troch rôznych uhlov, automatizovaný systém a nie profesionálni doktori, ako je zvykom. Tento sofistikovaný systém dokáže vyhodnotiť malígne tumory o 50 % lepšie ako experti a podiel neodhalených tumorov zo snímok je nulový, v porovnaní so siedmimi percentami, v prípade, ak snímky vyhodnocovali experti. Dokonca aj niektoré formy žurnalizmu, ako je spracovanie športových výsledkov, možno už dnes nahradiť počítačmi.

FOTO

Dobrá a zlá práca – nožnice sa pravdepodobne budú otvárať

V minulosti, keď sa zvyšovala miera automatizácie, pracovníci mohli prestúpiť z jednej rutinnej práce do inej. Ale súčasný trend hovorí, že rutinná práca, aspoň tá vo výrobe, časom zanikne. Výsledkom je, že mnohí pracovníci budú musieť zmeniť rutinnú prácu za nerutinnú. Ďalším rozdielom je rýchlosť týchto zmien a množstvo času na prisposebenie sa im. Kým v minulosti trvala zmena od poľnohospodárskej do priemyselnej výroby desaťročia, dnes softvér a technológie môžu uskutočniť zmeny takmer okamžite.
Ekonómovia sa už dnes obávajú „polarizácie trhu práce“. V takom prípade sa budú strácať pracovné pozície vyžadujúci si strednú úroveň zručností (bežné napríklad v strojárstve). Avšak rásť bude počet ľudí pracujúcich v nízkokvalifikovanych a vysokokvalifikovaných prácach. Výsledkom môže byť, že sa pracovná sila rozdelí na dve skupiny – v jednej budú pozície nadpriemerne platené, vyžadujúce si vysoký stupeň kvalifikácie (pracovníci v IT sektore, architekti a pod.) a na druhej strane nekvalifikovaní pracovníci ako sú upratovači alebo pracovníci v reštauráciách s rýchlym občerstvením.

Na tieto zmeny sa môžeme pripraviť už dnes. Napríklad spoluzakladateľ školy programovania a ambasádor EU Code Week na Slovensku Marián Kristeľ v portáli Čierna Labuť v tejto súvislosti uviedol, že „digitálna gramotnosť a najmä programovanie sa stávajú nevyhnutnými zručnosťami 21. storočia,“ a preto je dôležité približovať ho pútavým spôsobom aj najmenším. Vláda, vzdelávacie autority ale aj podnikateľský sektor musia spoločne pracovať na tom, aby na pracovný trh vstupovali ľudia, ktorý majú potrebné zručnosti a kompetencie obstáť na ňom i v meniacej sa budúcnosti.

Meniace sa trendy musia pochopiť učitelia ale aj rodičia a deti. Predstava, že dnešní žiaci budú pracovať vo výrobe v jednej firme mohla platiť v minulosti, ale dnes je už takmer nereálna. Mladí ľudia sa musia pripraviť na to, že v živote zmenia viacero úplne rozličných profesií, budú musieť meniť svoju kvalifikáciu, komunikovať s rozličnými ľuďmi a rozličným spôsobom a celoživotne sa vzdelávať. V ideálnom prípade by mali už dnes nadobudnúť vedomosti a zručnosti, ktoré eliminujú ich ohrozenie na trhu práce a pripravia im dobrý štartovací bod v pracovnej kariére.

Zmena je život – a platiť to bude čoraz viac

Predstavte si, že by ste pred sto rokmi niekomu povedali, že ich pra-pravnúčatá budú pracovať ako dizajnéri počítačových hier alebo v oblasti bezpečnosti v cyber priestore. “To sú práce, ktoré v minulosti nikto nedokázal predvídať.” Hovorí Joel Mokyr, ekonomický historik z Northwestern University. Často citovaným príkladom dokazujúci tieto zmeny je Instagram, svetoznáma aplikácia na zdieľanie fotografii. Keď ju v roku 2012 kúpil Facebook za jednu miliardu dolárov, mala desiatky miliónov používateľov ale len 13 zamestnancov. Kodak, ktorý v minulosti zamestnával 145 tisíc ľudí v oblasti výroby fotografických produktov v tom čase skrachoval.

Nedávny výskum spoločnosti Deloitte predpokladá, že technológie, automatizácia a robotická výroba výrazne zmení v najbližších dvadsiatich rokoch pracovný trh vo Veľkej Británii. Predpokladá, že viac ako tretina existujúcich pracovných miest je v riziku nahradenia. Štúdia OECD predpokladá pre Slovensko ešte výraznejšie možné zmeny. Ale počítače skôr prerozdeľujú ako nahrádzajú pracovnú silu. Vytvárajú tlak na pracovníkov, aby sa učili nové zručnosti. To je realita v mnohých profesiách, nielen v oblasti vývoja softvéru, ale aj v administratívnej práci, zdravotníctve a mnohých iných sférach. Umelá inteligencia môže dokonca nahradiť aj manažérske pozície – vždy totiž robí správne rozhodnutia a nikdy nemá zlý deň.

Rovnaký scenár možno po nástupe počítačov a technológii nájsť v mnohých priemyselných oblastiach – skôr ako by ničili pracovné miesta, automatizácia ich „redefinuje“, s cieľom znížiť náklady a zvýšiť dopyt po výrobkoch a službách.

Najohrozenejší sú v chudobných krajinách

Podiel ohrozenej práce je paradoxne vyšší v chudobnejších krajinách: 69 % v Indii, 77 % v Číne a až 85 % v Etiópii. Sú na to dve hlavné príčiny. Prvým je, že v týchto krajinách je vo väčšina pracovných miest nekvalifikovaných a s nízkou mierou kvalifikácie. Druhým je, že je v nich menej kapitálu zviazaného na starý spôsob robenia vecí. Napríklad samojazdiace taxíky bez šoférov možno ľahšie spustiť v krajinách ako je Čína, ako nahradiť takto celý sektor v Európe. A na niektoré zmeny si ťažko zvykáme – mnohí z nás stále uprednostňujú predavačku za pokladňou pred samoobslužným pultom.

Bohaté krajiny majú viac pracovných miest, ktoré možno len ťažko nahradiť strojmi. Sú to tie, ktoré si vyžadujú kreatívne myslenie a originálne myšlienky — napríklad v reklamných agentúrach, alebo komplexné sociálne interakcie (obhajoba na súde) či kombinácia analytického myslenia a obratnosti (chirurgické operácie). Ale to, že pracovné miesto je v riziku automatizácie neznamená, že aj bude strojom alebo technológami nahradené. Keďže pracovná sila je v mnohých krjainách a sférach výroby lacná, bude pravdepodobne nejaký čas trvať, kým ich tieto zmeny výrazne zasiahnu. Malá časť výroby sa ale už dnes sťahuje do krajín s drahou pracovnou silou s vysokou mierou technologického vývinu vo výrobe, ako je Nemecko. Je to práve kvôli vysokej miery automatizácie – výrobu zabezpečuje malý počet pracovníkov a väčšinu práce vykonávajú roboti.

Aké môžu byť dôsledky?

V USA dnes stále pracuje deväť z desiatich pracovníkov v zamestnaniach, ktoré existovali aj pred sto rokmi a len päť percent v zamestnaniach, ktoré vznikli medzi rokmi 1993 a 2013 – ako sú vývoj softvéru, telekomunikácie, či práce viazané na využívanie internetu. Je to tým, že nové pracovné miesta sú efektívnejšie a nevyžadujú množstvo ľudí – ako sme už uviedli v prípade Instagramu. A práve preto ekonomikcý historik Robert Skidelsky predpovedá, že skôr alebo neskôr nám jednoducho pracovné miesta dojdú. Aj ak by sa tak nestalo, mali by sme začať hľadať riešenia, ako môže vyzerať naša spoločnosť, v ktorej nebude zamestnanosť samozrejmosťou. Ľudia totiž chcú pracovať, a to napriek tzv. “paradoxu práce” – veľa ľudí uprednostňuje sťažovať sa na svoju nudnú prácu, ako keby mali zabezpečený relatívne spokojný život s množstvom voľného času. Optimistický scenár, ktorý predpokadá, že ľudia budú mať menej pracovného času alebo robvno menej práce, predpokladá, že ľudia budú môcť namiesto práce vykonávať kreatívnejšie činnosti, ako sú písanie, umenie a môžu žiť spokojne ako producenti kultúry.

Optimistický a pesimistický scenár

Kto má teda pravdu? Pesimisti (medzi ktorými je mnoho ľudí zo sektoru technológii), ktorí hovoria, že doba sa zmenila a stroje skutočne nahradia všetku prácu, alebo optimisti (väčšinou ekonómovia a historici), ktorí tvrdia, že technológovia vždy vytvoria viac miest ako ich zničia? Pravda leží pravdepodobne niekde uprostred. V každom prípade, takmer všetci súhlasia, že súkromný sektor aj vlády musia vytvoriť predpoklady k tomu, aby mali pracovníci možnosť zvyšovať svoju kvalifikáciu. To by pomohlo predísť katastrofe, ak by sa potvrdilo, že pravdu mali pesimisti a vplyv umelej inteligencie a technológii spôsobí rýchlu a dramatickú zmenu na trhoch práce a v celých spoločnostiach.

autor: LZ

Spracované podľa:
http://www.economist.com/news/finance-and-economics/21689635-jobs-poor-countries-may-be-especially-vulnerable-automation-machine-earning

Ďalšie zdroje:
https://www.theguardian.com/commentisfree/2016/apr/07/robots-replacing-jobs-luddites-economics-labor

http://www.theatlantic.com/magazine/archive/2015/07/world-without-work/395294/
http://www.bbc.com/news/technology-34066941
http://www2.deloitte.com/uk/en/pages/press-releases/articles/automation-and-industries-analysis.html
https://www2.deloitte.com/uk/en/pages/press-releases/articles/jobs-at-risk-of-automation.html
https://www.theguardian.com/society/2016/oct/25/850000-public-sector-jobs-automated-2030-oxford-university-deloitte-study
Automation and Independent Work in a Digital Economy, OECD, máj 2016, str. 2. http://www.oecd.org/employment/Automation-and-independent-work-in-a-digital-economy-2016.pdf