Metodické príručky ku globálnemu vzdelávaniu – je ich dosť, stačí po nich s(t)iahnuť

V novej sérii sa pozrieme na to, aké metodické príručky globálneho vzdelávania pre učiteľov v ostatnom období vznikli, ktoré z nich možno považovať za skutočne vydarené a možno ich odporučiť (nielen) učiteľom v praxi.

„Učiteľom chýbajú kvalitné metodické príručky a didaktické pomôcky“, počuť často ako argument, prečo kvalita slovenského školstva neustále klesá. V novej sérii sa preto pozrieme na to, aké metodické príručky globálneho vzdelávania pre učiteľov v ostatnom období vznikli, ktoré z nich možno považovať za skutočne vydarené a možno ich odporučiť (nielen) učiteľom v praxi. Samozrejme, zameriame sa na publikácie, ktoré súvisia s oblasťou globálneho vzdelávania a predstavíme si tiež publikácie z českej republiky alebo zahraničia.

Je to v kurikule

„Ponúkate nám síce zaujímavý obsah i formu, ale je to pre nás práca navyše, nemáme čas ani priestor na nové témy, kurikulum nás nepustí,“ argumentujú často učitelia, ak sú im predstavené nové metodické materiály. Preto sa už pred piatimi rokmi v OZ Človek v ohrození rozhodli, že pripravia sériu metodických príručiek globálneho vzdelávania prepojených priamo na konkrétny predmet.
V každom predmete si pracovný tím najskôr pozrel, ako jeho obsah v danom ročníku definuje Štátny vzdelávací program, až potom hľadali jeho prienik s obsahom a cieľmi globálneho vzdelávania. Takto vznikal obsah každého učebného celku (aktivity). Texty pripravovali priamo učitelia z praxe, v spolupráci s expertmi na globálne vzdelávanie a s podporou externých pedagogických pracovníkov. Sú štruktúrované do tzv,. trojfázového modelu učenia (evokácia-uvedomenie-reflexia) a veľmi často využívajú skupinovú prácu žiakov.

Výsledkom je séria metodických príručiek pre základné školy, a to k predmetom matematika, výtvarná a hudobná výchova umením, geografia a občianska náuka. Neskôr k nim pribudla aj spojená príručka k predmetom dejepis a biológia. V prvých dvoch rokoch po tlači boli príručky odporúčané v Pedagogicko-organizačných pokynoch, ktoré vydáva Ministerstvo školstva, možno i preto sa náklad tlačených publikácii veľmi rýchlo rozobral. Dá sa však stále stiahnuť v elektronickej podobe TU.  

Aby sa k podobným príručkám dostali i učitelia stredných škôl, s využitím podobného ale prepracovanejšieho postupu, vznikla v OZ Človek v ohrození séria ďalších piatich príručiek. Autori – opäť najmä aktívni učitelia – pripravili texty k predmetom umenie a kultúra, občianska náuka, geografia, dejepis a anglický jazyk. Príručky boli postupne distribuované na stovky slovenských stredných škôl pre učiteľov, ktorí si ich objednali.

Texty sú písané tak, aby si nevyžadovali dlhú a náročnú prípravu, boli ľahko pochopiteľné a aplikovateľné v školskom prostredí. V prípade, že odporúčajú využitie internetu a informačných technológii, je často uvedená aj alternatíva, ktorá ponúka možnosť uskutočniť aktivitu v „offline” prostredí. Tématicky sú príručky heterogénne – venujú sa skutočne širokému spektru oblastí. Kým v niektorých z nich je “globálna dimenzia” a globálne vzdelávanie explicitne viditeľné, inde je skôr implicitne zastúpené v obsahu aktivít. Cieľom bolo ponúknuť široké spektrum aktivít, z ktorých si učitelia vyberú (a prípadne adaptujú) tie, ktoré najviac vyhovujú im a ich žiakom. 
Publikácie sa stále dajú objednať aj v tlačenej podobe, okrem jedného alebo dvoch predmetov, kde je už celý náklad rozobratý. A to TU, alebo sa dajú stiahnuť z webu v pdf formáte – https://globalnevzdelavanie.sk/kniznica.

Afrika bez divokých zvierat a všadeprítomnej chudoby

Chudoba, choroby, konflikty, hlad…, to sú najčastejšie asociácie mladých ľudí s africkým kontinentom. Aj v 21. storočí si mnohí z nás predstavujú Afriku ako kontinent, v ktorom ľudia žijú v hlinených chatrčiach so slamenou strechou a živia sa jednoduchou formou poľnohospodárstva, či dokonca ako lovci a zberači. Moderátor jednej slovenskej televízie sa opýtal slovenského rozvojového pracovníka v Keni, či sa v „Afrike nebojí divých zvierat“. Na slovenských internetových diskusných fórach sa ešte stále z času na čas objaví úplne vážny príspevok o tom, že kenskí maratónci sú takí rýchli, lebo ich v Keni naháňajú levy. Časť viny za to možno prisúdiť médiam, ale stereotypné predstavy šíria i slovenské učebnice a niekedy, nevedome, i učitelia v školách. Publikácia Afrika: mýty a fakty má ambíciu priniesť vyváženejšie informácie o mýtami opradenom kontinente. Cieľom je predstaviť aj modernú rozvýjajúcu sa Afriku s objektívnejšími pohľadmi na históriu, kultúru, prírodné podmienky, spoločnosť, ekonomiku a jej obyvateľov.

Celofarebná publikácia je rozdelená na dve časti. V prvej je predstavených a vyvrátených 15 častých mýtov, ktoré majú ľudia na Slovensku o africkom kontinente. V druhej časti pripravili autori sériu aktivít, ktoré sa dajú využiť priamo v škole. Opäť je využitý koncept prieniku s kurikulom konkrétnych predmetov a využitie členenie vyučovacej hodiny na evokačnú časť, uvedomenie a reflexiu.

Aj v tomto prípade bol celý náklad rýchlo rozobratý, celá príručka sa však dá stiahnuť s v sekcií Knižnica na stránke globalnevzdelavanie.sk.

V najbližej časti tejto série si predstavíme príručky Nadácie Milana Šimečku a mimovládnej organizácie Živica. 

doplnkový zdroj: http://zorad.blog.sme.sk/c/377570/afrika-myty-a-fakty.html

Obsah vzniká s podporou: