Úvod-Články-Londýnska hmla je minulosťou. Pomohla zaznávaná uhlíková daň

Londýnska hmla je minulosťou. Pomohla zaznávaná uhlíková daň

Je tomu viac než 65 rokov, odkedy Londýn postihla veľká smogová kalamita známa aj ako Veľký londýnsky smog. Pár týždňov pred Vianocami roku 1952 zahalili mesto na Temži závoje hustého smogu – kombinácie dymu a hmly, z ktorej aj pochádza slovo smog (smoke-fog) – a celé štyri dni ho nepustili. 

Podľa dobových záznamov vtedy priamym vplyvom znečisteného vzduchu umrelo až 4-tisíc ľudí, no neskoršie výskumy zverejnené v časopise Environmental Health Perspectives hovoria až o 12-tich tisícoch priamych obetí. Ďalším viac než 100-tisíc ľuďom spôsobila táto smogová kalamita zdravotné problémy do budúcna. 

​​Britská vláda na to musela zareagovať. V nasledujúcich rokoch preto zaviedla viaceré opatrenia, ktoré mali viesť k skvalitneniu ovzdušia v hlavnom meste, ale aj ďalších oblastiach britských ostrovov tradične závislých od uhlia.

Krajina závislá od spaľovania tohto najšpinavejšieho fosílneho paliva sa ho vplyvom týchto opatrení postupne začala zbavovať, vďaka čomu začali klesať aj jej emisie skleníkových plynov. Až napokon v minulom roku dosiahli hodnoty, aké v krajine dosahovali naposledy na sklonku viktoriánskej éry na konci 19. storočia.

Veľký londýnsky smog

Príčinou je podľa Financial Times skutočnosť, že britská vláda nedávno dokázala prijať mnohými odmietanú uhlíkovú daň. Tá podľa portálu tvorí 18 libier za tonu vyprodukovaného uhlíka. Vzhľadom k tomu, že popri výrobe energie z uhlia vzniká dvakrát viac odpadu vo forme emisií, než je tomu napríklad pri omnoho čistejšom zemnom plyne, dokázalo toho vládne opatrenie primäť priemysel k zmene, píše sa v článku. 

 

A tak zatiaľ čo ešte pred dvoma rokmi tvorilo uhlie až 23 percent energetického mixu krajiny, dnes je to len deväť percent. Pre porovnanie, na Slovensku vypĺňa uhlie viac než 21 percent našich energetických potrieb a vláda napriek medzinárodným záväzkom priamo dotuje jeho ťažbu a podporuje jeho používanie v elektrárňach.
 

Británia sa pri podpise Parížskeho klimatického dohovoru v roku 2015 zaviazala, že do roku 2050 zníži emisie skleníkových plynov prinajmenšom o 80 percent v porovnaní s rokom 1990. Už v roku 2016 emisie ostrovného kráľovstva klesli o 42 percent oproti tomuto dátumu.  

Okrem uhlíkovej dane k tomu podľa analytikov napomohla aj podpora veternej energie. Z veterných elektrární tak podľa predbežných výpočtov do siete v minulom roku po prvýkrát pritiekla viac než polovica všetkej energie spotrebovanej v krajine.