Kenské záhrady živia utečencov aj deti v školách

Ak nebudeme pestovať, nebudeme jesť. V mnohých afrických komunitách pochopili túto jednoduchú logickú úvahu a zakladajú záhrady. Zdieľajú úrodu i semienka, aj znalosti o farmárčení, ktoré má na kontinente nelichotivé postavenie v rebríčku obľúbených profesií.

Ak nebudeme pestovať, nebudeme jesť. V mnohých afrických komunitách pochopili túto jednoduchú logickú úvahu a zakladajú záhrady. Zdieľajú úrodu i semienka, aj znalosti o farmárčení, ktoré má na kontinente nelichotivé postavenie v rebričku obľúbených profesií.

Rose je koordikátorkou komunitnej záhrady v strednej Keni. Členovia komunity pestujú vo svojich vlastných záhradách plodiny, o ktoré sa po zbere úrody delia s ostatnými. Rovnako sa delia aj o semiačka. Maratna trstinová je pôvodná plodina, z ktorej vyrábajú čipsy, balia ich a predávajú do obchodov. Nielen, že sa spestrila ich strava, ale navyše majú z komunitnej záhrady aj príjem.

Podobných komunitných záhrad je po celej Afrike už viac ako dvetisíc šesťsto. Vznikajú v dedinách, pri školách, kostoloch aj v utečeneckých táboroch.

George je koordinátorom komunitnej záhrady Kanjuiri v tábore, kde žije asi dvesto rodín utečencov. Predovšetkým mladí ľudia začali pestovať plodiny v komunitnej záhrade a postupne vytvárať aj svoje – rodinné záhrady. Princíp deľby funguje aj tu. Vďaka zdieľaniu má každá rodina dosť jedla. „Drasticky sa vďaka tomu znížila ich závislosť na pomoci zvonku,“ vraví keňský koordinátor pre organizáciu Slow Food Samson Ngugi.

Medzinárodné hnutie Slow Food, ktoré je akýmsi protipólom k fast foodom, podporuje projekt Desaťtisíc záhrad pre Afriku po celom kontinente. Zodpovední za projekt sú však miestni lídri z jednotlivých krajín, ktorí sa na projektoch z veľkej časti podieľajú ako dobrovoľníci – bez platu, avšak za možnosť účasti na tréningoch (aj medzinárodných) o pestovaní, udržateľnom poľnohospodárstve, ale aj o tom, ako byť lídrom.

„Hlavným cieľom projektu je vytvoriť sieť informovaných ľudí, ktorí poznajú hodnotu vlastnej pôdy a kultúry, a ktorí budú aktívni v chránení africkej jedinečnej biodiverzity, tradičných znalostí a pestovateľských metód,“ vraví Valentina Meraviglia z kancelárie Slow Food Foundation v Taliansku.

„Toto všetko však čelí výzvam v podobe zákonov a dohôd v záujme poľnohospodásrkych aktivít pre export, ďalej masívneho využívania chemických postrekov a nákupu úrodnej pôdy na kontinente zahraničnými investormi,“ upozorňuje.

Proti zaberaniu pôdy

Základným predpokladom k založeniu komunitnej záhrady je pôda. „Vždy, keď sa rozhodneme nejakú záhradu vytvoriť, zapojíme do procesu komunitných lídrov aj miestne autority. V prípade, že komunita nevlastní pôdu, práve komunitní lídri a vedúci oblasti nájdu pozemok, kde by záhrada mohla na nejaký čas vzniknúť. Prípadne je tu možnosť, že členovia komunity môžu darovať pozemky na založenie záhrady,“ popisuje prvý krok Samson Ngugi. Druhý prípad, o ktorom hovorí, nie je výnimkou – pôdu často darujú práve sami Afričania, nielen v Keni.

Problémom nie je, že by Afrike nebol dostatok pôdy. Problémom je to, komu pôda patrí. „Ilegálne zábory pôdy sú po celej Afrike veľkou výzvou,“ upozorňuje Samson. „V rámci projektu tiež informujeme členov komunít o tomto fenoméne. Chceme ich posilniť, aby dokázali odporovať snahám odporieť im právo na tento zdroj. Vytvárame sieť lídrov, ktorí sú pripravení bojovať za svoju pôdu a ďalšie zdroje, ktoré sú kľúčové pre živobytie,“ vysvetľuje Keňan ďalšie rozmery projektu.

Udržateľne

So zaberaním pôdy, ale aj s klimatickými zmenami súvisí ďalšia výzva – nedostatok vody. Záhrady založené v rámci projektu Slow Food by mali podľa pravidiel organizácie vznikať na miestach, ktoré sú na to vhodné a majú predpoklady priniesť úrodu.

„Väčšina keňských záhrad vzniká na miestach, ktoré sú zavlažované dažďom. Počas období sucha sa nedarí najmä plodinám, ktoré potrebujú vlahu,“ vraví Ngugi. Dá sa im pomôcť zberom dažďovej vody či vytváraním niekoľkoposchodových záhrad alebo pestovaním viacerých plodín na jednom poli, a tieto sa navzájom chránia pred silným slnečným svetlom.

„Naproti tomu, veľmi dobre si aj v suchu vodia tradičné plodiny ako proso, čirok, kasava, jamy,“ popisuje Samson.

Slow Food kladie dôraz na udržateľné pestovanie, ktorého súčasťou je aj výber vhodných plodín a ich kombinované pestovanie.

Monokultúry, ktoré často vznikajú na pôde zabranej zahraničnými spoločnosťami či vládami, dokážu pôdu vyčerpať. Cieľom komunitných záhrad však je prinášať zdravé a pestré jedlo pestovateľom čo najdlhšie.

Aj preto, i pre zachovanie africkej biodiverzity, Slow Food nepripúšťa používanie umelých postrekov a pesticídov.

Zmena vnímania mladých

Hoci dnes pestovatelia na tisíckach afrických záhrad zápasia aj so zaberaním pôdy či nedostatkom vody, záhrady vznikli najmä preto, aby sa prevažne poľnohospodársky kontinent navrátil k tomu, čo ho môže uživiť. S narastajúcou urbanizáciou, ale aj so zlým ekonomickým postavením farmárov, ktorí sú vnímaní ako tí najchudobnejší v mnohých afrických štátoch – a štstistiky to potvrdzujú, sa obyvatelia kontinentu obracajú na iné odvtetvia. Avšak, narastajúcu populáciu bude treba uživiť.

Keňská škola St. Berndans a jej záhrada je príkladom toho, ako si môžu sami študenti vypestovať jedlo na svoje obedy. Vďaka rôznorodým plodinám získajú z jedla viac živín. No nielen to. „Nemôžeme podceniť to, že školské záhrady vštepujú mladým ľuďom pozitívny obraz o poľnohospodásrtve a že ich nabádajú, aby vnímali poľnohospodárstvo ako plnohodnotnú profesiu, ktorá im môže vytvoriť podmienky pre slušný život,“upozorňuje Ngugi.

V jeho krajine dokonca vyškrtli poľnohospodárstvo z osnov v školách. Priemerný vek farmárov rastie, v Keni je to podľa Ngugiho dnes okolo 60 rokov. „Projekt sa snaží, aby bolo pestovanie atraktívne aj pre mladých, napríklad aj tak, že spájame moderné informačné technológie a poľnohospodárstvo,“ vysvetľuje keňský koordinátor.

Informujú

Koordinátori Slow Food v každej krajine okrem samotného zakladania záhrad vyhľadávajú či vytvárajú príležitosti pre rôzne udalosti, v rámci ktorých je možné projekt predstaviť verejnosti či ho posunúť na akúsi inú úroveň.

V Keni zase mládežnícka sieť Slow Food pripravuje Disco polievku. „Je to udalosť zameraná na zvýšenie povedomia o tom, aké množstvo jedla ešte stále končí v košoch, aj napriek tomu, že v Keni hladujú milióny ľudí,“ vraví Samson Ngugi. Podľa Svetovej banky žila v roku 2014 jedna štvrtina Keňanov z menej ako jedného dolára na deň.

„Ide o advokačnú aktivitu. Pozývame mladých, aby bojovali za to, že práva farmárov bude vláda chrániť. Farmári totiž strácajú veľa úrody pre krátku dobu trvanlivosti, nedostatočnú infraštruktúru a nizke ceny za potraviny v čase zberu úrody,“ vysvetľuje Keňan.

Keňská odnož Slow Food tiež organizuje vzdelávacie workshopy, kde členovia komunít ochutnávajú jedlo, ktoré sami organicky dopestovali a iné alternatívy, aby poznali rozdiel a dokázali lepšie oceniť svoju prácu.

Na mnohé ďalšie akcie a udalosti pozývajú zástupcov Slow Food záhrad samotné ministerstvá. S ministerstvom zdravotníctva spolupracovalo keňské Slow Food v minulosti na propagovaní zdravia v komunite vďaka pestrej strave. Od ministerstva poľnohospodásrtva zase dostávajú technickú podporu farmárov či tréningy.

Keňa je iba jednou z 36 krajín na africkom kontinente, kde vznikajú nové záhrady možno práve dnes. Vznikajú dokonca tam, kde vôbec nefunguje vláda, v štátoch ako je Somálsko. Komunity tak môžu svoju často nelichotivú situáciu riešiť len vďaka tomu, že robia to, čo je pre nich prirodzené, čo poznali ich predkovia. A tiež vďaka vzájomnej pomoci.

autorka: Magdaléna Vaculčiaková

ilustračné foto: Magdaléna Vaculčiaková