Keď sú ľudia tovarom

Najnovšia správa amerického ministerstva zahraničných vecí hodnotí situáciu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a nútenej práci v 188 krajinách sveta. Na situáciu v niektorých krajinách sme sa pozreli bližšie. V globálnom pohľade však nezabudnime, že produkty nútenej práce máme možno aj my doma a tento fenomén sa tak týka aj nás.

Najnovší vývoj

Minulý mesiac zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí USA výročnú správu o obchodovaní s ľuďmi (Trafficking in Persons 2014 – TiP). Správa je rozsiahla a komplexná, hodnotí až 188 krajín podľa ochoty a úsilia bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a proti novodobému otroctvu. Správa berie do úvahy oficiálne výstupy krajín, hlásenia mimovládnych organizácií, ale aj novinárov.
Krajiny nespĺňajúce isté štandardy sú rozdelené do 3 úrovní. Najnižšia, tretia úroveň, označuje krajiny, ktoré nespĺňajú ani minimálne štandardy na elimináciu obchodovania s ľuďmi. Sem patria tie so slabou úrovňou právneho štátu, s nefunkčným alebo represívnym systémom, v ktorom problém obchodovania s ľuďmi dosahuje veľké rozmery.
Dôsledkom zaradenia do tejto kategórie môžu byť sankcie, obmedzenie obchodných väzieb a inej (vrátane finančnej) pomoci z USA alebo strata podpory USA v inštitúciách ako Medzinárodný menový fond či Svetová banka. Reagovať však budú zrejme aj nadnárodné spoločnosti, ktoré situáciu sledujú a zvažujú investície v podobne rizikových krajinách. V hre je totiž aj ich dobré meno na trhu.
Do skupiny krajín najmenej ochotných bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi patria napríklad Mauritánia, Jemen, Irán, Saudská Arábia, Sýria, Stredoafrická republika, Zimbabwe či Severná Kórea. Najnovšia k nim správa priradila už aj Thajsko, Malajziu a Venezuelu, štáty ktoré o sebe vytvárajú imidž moderných a rozvíjajúcich sa krajín. Rating zhoršila aj Cypru, Kataru a Kolumbii, ktoré môžu budúci rok prepadnúť úplne. Podľa správy si, naopak, polepšili Sudán či Afganistan.
Kritici však upozorňujú, že správa je ovplyvnená zahraničnou politikou USA. Podľa nich existujú krajiny, ktoré sa nemôžu pohnúť zo svojej skupiny ani nahor ani nadol.

Ohrození sú rybári aj moslimovia

Časť správy venovaná Thajsku objasňuje príčiny jeho preradenia na nižšiu úroveň. Vláda údajne systematicky zlyháva v potieraní obchodu s ľuďmi vo viacerých odvetviach. Rybárstvo, textilný priemysel, prostitúcia či starostlivosť o domácnosť sú najčastejšie oblasti nútenej práce. Takto získaná pracovná sila údajne prispieva aj k thajskému prvenstvu vo vývoze kreviet do celého sveta.
Okrem toho sa na Thajsko zniesli obvinenia, podľa ktorých sú priamo štátni zamestnanci, či príslušníci armády zapletení vo viacerých prípadoch. (Podľa skromnejších odhadov) Desiatky tisícov migrantov z okolitých krajín je nútených alebo vydieraných s cieľom nútenej práce. Thajské námorníctvo malo vykorisťovať a odovzdávať žiadateľov o azyl z Mjanmarska, príslušníkov moslimskej skupiny Rohindža, priamo zo záchytných centier obchodníkom s ľuďmi.
Prípady prinášajú miestne organizácie, ako aj médiá. Viaceré urobili priamo rozhovory s obeťami a priniesli detailné správy. Nasledovali žaloby za ohováranie, ktoré sú vnímané skôr ako zastrašovanie ohlasovateľov kriminálnych činov s cieľom umlčať ich. Správa preto uvádza systematické zlyhania štátnych orgánov v snahe vyšetriť, obviniť a potrestať páchateľov, aj keď by išlo o štátnych predstaviteľov.
Neúprimnosť riešiť situáciu vyjadrilo Thajsko aj svojím negatívnym stanoviskom, keď minulý mesiac nepodporilo, ako jediné, ratifikáciu novej zmluvy na zastavenie nútenej práce ako ju predstavila Medzinárodná organizácia práce (ILO).

Thajsko vidí situáciu inak. Podľa oficiálnych predstaviteľov ukazujú dáta výrazné zlepšenia v počte odsúdených priekupníkov oproti roku 2012, a to aj príslušníkov polície. Vláda tiež vytvorila špeciálnu zásahovú jednotku.

Neviditeľní pre systém

Pre Malajziu je najväčším problémom nefunkčný resp. neexistujúci systém ochrany obetí. Obete obchodovania s ľuďmi sú štátnymi orgánmi považovaní za nelegálnych migrantov, ktorí prišli za prácou. Pracujú pritom nútene najmä v poľnohospodárstve, stavebníctve, textilnom a sexuálnom priemysle, či domácnostiach a na nútenom žobraní. Ich počet zrejme dosahuje až dva milióny. Pochádzajú najmä z okolitých krajín v regióne a pre neexistujúci právny status (a to vrátane utečencov) sú ľahkými obeťami, ktoré sú v lepšom prípade deportované z krajiny.
Vláda je kritizovaná za znižujúci sa počet objasnených prípadov, neochotu vyšetrovať tie, ktoré prinášajú médiá či mimovládne organizácie z terénu. Namiesto obetí riešia nelegálnu prácu, a vyhosťovanie nájdených cudzincov.

Len na papieri

Osobitým prípadom je Katar. O podmienkach stoviek tisícov stavebných robotníkov, ktorí do krajiny prichádzajú aj v súvislosti s majstrovstvami sveta vo futbale sme vás už informovali (TU).
Problémom Kataru je, podľa správy, presadzovanie existujúcich právnych predpisov, ktoré majú zahraničných robotníkov chrániť. Napriek ich existencii je robotníkom často upieraná mzda, zadržiavajú sa im doklady a upiera sa im dokonca aj možnosť opustiť krajinu.
Pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi, vládni predstavitelia popierajú jeho samotnú existenciu v krajine.

Minister zahraničných vecí USA, John Kerry, apeloval v súvislosti s témou obchodovania s ľuďmi a nútenej práce aj na spotrebiteľov. Tí by mali niesť spoluzodpovednosť za svoje rozhodnutia, ktorými môžu podporovať spoločnosti využívajúce nútenú prácu. Je na nás, aby sme zodpovedne nakupovali, a tým prispeli svojim dielom k vyriešeniu tohto problému.

Celú správu nájdete TU.
Viac k téme nájdete TU, TU, TU a TU.
Interaktívnu infografiku zostavenú podľa správy nájdete TU.