Keď cukor nie je sladký

Zvýšená konzumácia sladených potravín podporuje, často násilné, zaberanie pôdy v tretích krajinách. Túto spojitosť objasňuje Oxfam vo svojej kampani Čo sa skrýva za značkami. Kampaň tiež prináša niekoľko tipov pre vyučovanie, ktoré priblížia problematiku žiakom.

Organizácia Ofxam prišla s kampaňou Čo sa skrýva za značkami (Behind the Brands).

Od jedla k pôde

Oxfam upozorňuje na to, že aj obyčajné sladenie cukrom môže negatívne vplývať na miestne komunity v tretích krajinách. Dopyt po cukre, ktorý sa nachádza napríklad v sladených nápojoch a mnohých iných potravinárskych výrobkoch, v súčasnosti rastie. Rastie tým aj zisk potravinárskych spoločností, ktorý motivuje k rozsiahlejšiemu pestovaniu cukrovej trstiny. Dodávateľské firmy hľadajú nové priestory na pestovanie tejto plodiny, pričom neraz dochádza k porušovaniu práv obyvateľov, ktorí pôdu využívajú. Najmä v južných krajinách – afrických či juhoamerických – nie je pôda v súkromnom vlastníctve, ale v štátnom. Zahraničným firmám, ktoré sa snažia nájsť nové plochy na pestovanie, stačí len požiadať miestne vlády o zabratie pôdy. V tomto procese tak chýba súhlas dotknutých ľudí a dochádza často aj k násilnému zabratiu. Po zabratí pôdy sú pôvodní obyvatelia zvyčajne vysídlení do miest. Firmy argumentujú lepšou dostupnosťou elektriny, vody, či kanalizácie. V skutočnosti však vysídlenci práve stratili svoj dlhodobý spôsob existencie, ktorý im garantoval dostatok jedla, živobytie a bývanie.

Príkladom môže byť rybárska osada v severovýchodnej Brazílii. Jej obyvateľov vysťahoval cukrovar, po získaní súhlasu brazílskych autorít na zabratie pôdy pre pestovanie trstiny. Miestni ľudia stratili spomínané základné istoty a navyše sa kontaminovala aj voda v okolí cukrovaru a polí pre používanie pesticídov. Stratil sa tak aj pôvodný rybný fond v oblasti.

Dodávatelia verzus spotrebitelia

Oxfam v kampani žiada 10 najväčších potravinárskych firiem, ktoré využívajú značné množstvo cukrovej trstiny vo svojich výrobkoch, aby niesli zodpovednosť za svojich dodávateľov. Tieto nadnárodné firmy pritom vlastnia množstvo ďalších menších značiek, ktoré sú zverejnené na stránke Oxfamu. Ich dodávatelia by mali pôdu využívať len po vopred získanom slobodnom informovanom súhlase miestnych obyvateľov. Oxfam vyzýva na prerušenie obchodu s dodávateľmi, ktorí takto nepostupujú. Nedávno sme informovali o textilnom priemysle, kde zákazníci prinútili viacero svetových firiem na účinnejší boj proti detskej práci u svojich lokálnych dodávateľov. Podobný cieľ si kladie aj Oxfam. A darí sa mu. Už teraz niektoré z desiatky firiem pristúpili k nulovej tolerancii pri záberoch pôdy dodávateľmi. Ukazuje sa, že angažovanosť spotrebiteľov a organizácii môže zlepšiť štandardy v jednotlivých odvetviach.

Školy

Okrem apelu na spotrebiteľov má kampaň aj svoju vzdelávaciu časť. Na webovej stránke sa nachádzajú nápady a materiály pre vyučovanie napríklad geografie, dejepisu, náuky o spoločnosti, či výtvarnej výchovy. Ponúkané sú napríklad témy ako masové pestovanie cukru, najväčší producenti cukru, svetový obchod s cukrom, dopyt a ponuka, spotrebiteľské správanie, zámorské objavy a otrokárstvo pri obchode s “bielym zlatom”. V rámci výtvarnej výchovy sa ponúka koláž či nápad na kampaň s jasným a jednoduchým odkazom na tému zaberania pôdy, pestovania cukru a konzumáciou sladených nápojov.

Viac o kampani Čo sa skrýva za značkami nájdete TU, správu Cukrová horúčka TU a video ku kampani TU.