K boju proti chudobe rozvojová pomoc nestačí

Táto na prvý pohľad vysoká suma predstavuje len 1,5 eura. V naozaj dobrý deň, ak má tento rybár výnimočné šťastie, tak pre svoju rodinu zarobí maximálne necelých desať eur za deň. No ani to nie je dosť k dôstojnému životu. Aby mohol zarobiť viac, potreboval by väčšie siete a novú loď s motorom. A tak hoci Silosor a jej manžel tvrdo pracujú, stále sú chudobní.

Chudobní ľudia pracujú tvrdo

Chudobní ľudia v rozvojových krajinách nie sú chudobní, pretože sa im nechce pracovať. Väčšina z nich pracuje aspoň tak ako my – osem a viac hodín denne, ale veľmi často aj oveľa viac. V ťažkých podmienkach však môžete byť hoci aj pracovitý, no bez dostatku príležitostí a možností, aké má napríklad bežný Európan, sa z chudoby aj tak nedostanete.

Napokon, niekedy spraví markantný rozdiel aj taká celkom obyčajná vec, ako je lepšia rybárska sieť. Ak však na ňu nemáte, tak sa ďalej neposuniete a zostanete chudobní aj napriek snahe. Ľudia teda môžu mať aj rovnaké schopnosti, môžu byť rovnako inteligentní a šikovní, no to, či tie vlastnosti dokážu uplatniť, či žijú v biede či dostatku, závisí z veľkej časti od krajiny, v ktorej sa narodili.

Kruh chudoby

Zároveň platí, že ľudia v chudobných krajinách obvykle pracujú v poľnohospodárstve či napríklad rybolove ako Silosor a jej manžel. To sú odvetvia s nízkou maržou a neistým zárobkom. Majú preto len málo možností vytvárať si úspory a dostať sa tak zo začarovaného kruhu chudoby.

Ak sa narodíte ako chudobní kdesi v slume, so slabým prístupom k zdravotníctvu či školstvu, vaše šance vymaniť sa z chudoby sú omnoho nižšie, ako keď sa narodíte v tej istej krajine ako príslušník strednej triedy. A to sa týka rovnako tak znevýhodnených komunít na Slovensku, ako povedzme rybárov na indonézskom ostrove Lembata. Chudoba sa odovzdáva z generácie na generáciu a začarovaný kruh chudoby sa uzatvára.