Inovatívne školstvo v Keni

Čo bola prvotná myšlienka projektu pre africké školy?  
V Keni sa poľnohospodárstvu venuje 75% obyvateľstva a to znamená, že keď prinesieme pozitívnu zmenu v oblasti poľnohospodárstva, tak má  obrovský potenciál rozšíriť sa a pozitívne ovplyvniť príjmy troch štvrtín obyvateľov krajiny. Preto prišla myšlienka začať s projektom „E-gardening“, čo znamená poľnohospodárstvo na malých políčkach. Keďže pracujeme s mladými ľuďmi na stredných školách, potrebovali sme ich motivovať. A tak sme projekt rozšírili o IT komponent, ktorý slúži ako motivácia na pritiahnutie študentov na aktivity, pomocou ktorých sa učia nové poľnohospodárske metódy. Zároveň využívame internet ako platformu, v rámci ktorej si študenti jedenástich škôl zdieľajú poznatky a zážitky z pestovania. Samozrejme medzi nimi funguje aj istá súťaživosť, kto bude mať krajšiu záhradu, kto dopestuje viacej plodín a podobne.

 

Ako projekt fungoval v praxi?
Školy v Keni majú veľké pozemky. To znamená, že je tam priestor vytvoriť záhradu, v ktorej sa študenti učia. Na jednej strane si vedia prakticky vyskúšať nové poznatky a na druhej strane, keď doštudujú majú šancu sa presadiť priamo v kraji, kde vyrástli. Dávame im do ruky praktické vedomosti, a to napríklad vyrábanie organických hnojív, trojpoľný systém, prípadne symbiotické pestovanie rastlín, kedy človek nasadí tri rôzne rastliny do jednej hriadky a oni sa vzájomne pri svojom raste podporujú. Síce tieto metódy dávame mladým študentom, ale zároveň aj komunitám. Školy totiž fungujú ako centrá pre vzdelávanie, pre celú komunitu okolo. Záhrady sú tak otvorené aj pre miestnych farmárov, ktorí môžu prichádzať, prezerať si fóliovník, zavlažovacie systémy, prípadne spôsob ako zachytávať dažďovú vodu.

 

Čo je inovatívne na tomto projekte?
Inovatívnosť tohto projektu by som chápal v dvoch rovinách. Prvá je tá praktická, kde sa snažíme ísť ku koreňu problému. Je mnoho projektov, ktoré v rámci nutričných programov napríklad kŕmia deti na školách. My ich však učíme, aby si vedeli dopestovať všetko, čo potrebujú a škola vypestované plodiny využíva priamo pre školskú kuchyňu. Druhá inovatívna rovina je prinášanie jednoduchých poľnohospodárskych metód, ktoré umožnia aj menej vzdelanému človeku ich zvládnuť a skvalitniť svoj životný štandard.  Príkladom takejto metódy môže byť zber dažďovej vody do nádrží. Jedná sa o nádrže, na ktoré sú napojené jednoduché plastové hadice, v ktorých sú klincami narobené dierky a z nich kvapká k rastlinám voda. Pri tomto systéme sa zvýšila úspora vody až o 40% a zároveň je riešenie jednoduché na inštaláciu a údržbu. Ďalším príkladom je výroba hnojív zo živočíšneho odpadu. V školách okrem pestovania plodín chovajú zajace a sliepky a tak bolo veľmi prospešné naučiť ich vyrobiť si prírodné hnojivo.

 

Súčasťou tohto projektu bolo aj zavedenie internetu, prebiehalo pripojenie na internet bez komplikácií?   
V Keni je dosť výrazný problém s pripojením, pretože tam neexistuje káblová infraštruktúra a väčšina internetu ide cez mobilné USB pripojenie. Problém vznikne samozrejme vtedy, keď na jeden takýto USB modem je na škole napojená celá počítačová miestnosť. Tam je potom pripojenie veľmi slabé.

 

Ako ste to vyriešili?
Zrýchlenie internetu sme dosiahli pomocou softvéru OwNet, ktorý ako svoju bakalársku prácu vyvinuli štyria študenti FIIT STU Bratislava a to Ľuboš Demovič, Martin Konôpka, Marek Láni a Matúš Tomlein; pod vedením mentora tímu Ing. Martina Barlu, PhD. Tento software umožňuje ukladať stránky, ktoré sú často navštevované a prezerať si ich aj vtedy, keď je pripojenie offline.

 

Kam môže projekt ďalej v budúcnosti smerovať?
Dá sa povedať, že sme pyšní, že projekt i napriek nášmu odchodu neskončil. Školy síce časť toho, čo dopestujú skonzumujú, ale časť dokážu predávať a produkovať zisk. Väčšina z nich si potom tieto peniaze ukladá na špeciálny účet, alebo do pokladničky u školského účtovníka. Tým pádom sú motivovaní pokračovať v udržiavaní a v chode týchto záhrad, pretože vidia aj finančný benefit.

 

Koľko projektov máte momentálne v Afrike?
V tejto chvíli v Afrike máme dva projekty. Snažíme sa však rozbehnúť nový projekt v Južnom Sudáne a neskôr aj v Afganistane. Projekty v africkej Keni sú zamerané na dve témy. Prvá je environmentálna, kde sa snažíme spomaliť tempo úbytku konkrétneho lesného komplexu Mau v západnej Keni, ktorý je veľmi dôležitý pre prirodzený obeh vody v prírode. Funguje ako špongia, ktorá počas obdobia dažďov zadržiava vodu a počas obdobia sucha ju púšťa riečnym systémom a to je dôležité pre miestnych farmárov. Druhý projekt je tiež environmentálny, ale kombinovaný s poľnohospodárstvom a aplikuje sa na pobrežný les v časti Mtwapa, blízko prístavného mesta Mombasa.

Okrem združenia Človek v ohrození sa vzdelávaniu na školách venuje aj Nadácia Pontis, ktorá v Keni pôsobí už tri roky a venuje sa informatizácii stredných škôl a projektovému vzdelávaniu. Taktiež využíva software OwNet na skvalitnenie prístupu k internetu. Na otázky odpovedal projektový manažér Jakub Šimek.

 

Čo bolo náplňou projektu?
Náš pilotný projekt využíval skúsenosti slovenských učiteliek na dvoch školách; jednej strednej a jednej základnej v dedine Rukanga, v Keni. Projekt pozostával zo zavedenia internetu do škôl, vybudovania počítačových miestností a zo vzdelávania miestnych učiteľov, ktorých sme trénovali priamo v Keni a to pomocou našich slovenských učiteľov. Títo učitelia v rámci výcviku absolvovali aj niekoľko pracovných ciest na Slovensko.

 

Odkiaľ ste dovážali komponenty k projektu?
Pred samotnou realizáciou projektu sme samozrejme zvažovali ako najefektívnejšie danú techniku (počítače, projektory, interaktívne tabule) dodať do škôl. Zvolili sme riešenie spolupráce s miestnou iniciatívou Computers for Schools of Kenya, od ktorej sme zakúpili repasované počítače kvalitných značiek. Naše rozhodnutie podporil najmä fakt, že na techniku majú poistenie a aj istý servis v prípade poruchy alebo nefunkčnosti zariadenia. Techniku sme dodávali postupne: najprv počítače, zosieťovanie, internet a neskôr interaktívne tabule, ktoré sa tiež vyrábali priamo v Keni.

 

Čo bolo vašim cieľom?
Našim záujmom bolo dať miestnym študentom priestor na tvorivosť. Počítačovú techniku vnímame iba ako prostriedok, nie cieľ. Nechceme zatvárať žiakov do tried a brať počítače iba ako jeden predmet „informatiku“. Je lepšie, keď napríklad pomocou fotoaparátov a kamier, ktoré majú možnosť používať na rôznych predmetoch, môžu vytvárať svoje vlastné školské projekty a tak sa tvorivo realizovať.

 

Ako projekt momentálne funguje?
V súčasnosti spolupracujeme s piatimi strednými školami v okrese Voi, na ktorých pracujeme s minimálne dvomi učiteľmi, ktorí sa snažia využívať dodanú techniku. Snažia sa motivovať ostaných učiteľov, aby boli aktívnejší a učili minimálne jednu hodinu týždenne s projektorom, alebo využívali digitálny obsah; učivo a učebnice, ktoré sme im poskytli.

 

Kam by ste radi projekt v budúcnosti posunuli?
Aj vďaka nášmu projektu na školách, kde pôsobíme, žiaci dokážu vytvoriť napríklad rozpočet v Exceli, urobiť propagačný materiál, prípadne spraviť video a publikovať ho na internete. Ale boli by sme radi, ak by sa v budúcnosti projekt posunul k vytváraniu cvičných firiem. Simulovali by reálne firmy, ktoré sa venujú napríklad výrobe košíkov alebo ekoturizmu. Z tohto dôvodu sme začali spolupracovať s obchodnou akadémiou v Leviciach, ktorá má s cvičnými firmami skúsenosť. Kenskí a slovenskí študenti sú už aj v spojení a začínajú vzájomnú spoluprácu.  

Tomáš Bokor absolvoval univerzitné štúdiá na Central European University v Budapešti v odbore politológia a na London School of Economics and Political Science v odbore „NGOs and Development“. Po absolvovaní GLEN dobrovoľníckej stáže v Zambii a na Pobreží Slonoviny začal v júni 2010 pracovať v OZ Človek v ohrození, kde sa špecializuje na rozvojové projekty v Afrike a zároveň vedie oddelenie Humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce.

Jakub Šimek vyštudoval medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Pracuje ako programový koordinátor v Nadácii Pontis a venuje sa projektu, ktorý je zameraný na rozvoj informačných technológií a projektového vyučovania na stredných školách v juhovýchodnej  Keni.
——————————————————————————————————————————————

Vydala Platforma MVRO v roku 2013 v rámci projektu V4 Aid – Spoločná podpora Miléniovým rozvojovým cieľom, ktorý je financovaný z prostriedkov EuropeAid a SlovakAid. Zvyšných 11 článkov v rámci série V4 Innovations for change o inovatívnom prístupe uplatnenom v rozvojových projektoch slovenských, českých, poľských a maďarských organizácií, ktoré vydala Platforma MVRO v spolupráci s partnermi z krajín V4 nájdeteTU.