Hladina mora môže stúpnuť o 6 metrov

V apríli vyšla hodnotiaca správa o postupe klimatických zmien. Upozorňuje kompetentných na rýchle tempo vypúšťania emisií, rast teploty a dôsledky pre našu budúcnosť.

V apríli 2014 vydal Medzivládny panel pre klimatickú zmenu svoju piatu dôležitú hodnotiacu správu. Medzinárodný panel je orgán svetového významu vyhodnocujúci dopady klimatických zmien.
Správu vypracovalo 1 250 medzinárodných expertov a schválilo 194 vlád celého sveta. Správa prináša nelichotivý pohľad do budúcnosti, varuje pred nečinnosťou vlád a nereagovaním na problém, ktorý klimatické zmeny pre nás všetkých predstavujú. Zároveň tvrdí, že klimatické katastrofy môžu byť zvrátené bez obetovania životného štandardu obyvateľov. Prezentuje a odporúča stratégie a možnosti, pre jednotlivcov ako aj pre krajiny, ako prakticky pristupovať k zhoršujúcej sa situácii a znižovať emisie.

Budúcnosť podľa správy

Podľa správy dosiahli emisie skleníkových plynov za posledné desaťročie najvyššie hodnoty v histórii. Emisie sú priamo spojené s rastom teploty na našej planéte, čo má za následok devastujúce dôsledky. Pri súčasnom tempe stúpne teplota o 3 až 4° C v priebehu niekoľkých dekád.
Správa kladie za cieľ udržať rast teploty na 2°C do roku 2050. To sa môže ľudstvu podariť, len ak zníži emisie o 40 až 70 % a strojnásobí využívanie čistých zdrojov energie.

Za príklad dopadov klimatických zmien môže slúžiť Grónsko, Filipíny, či Aljaška.
Ak by nárast teploty dosahoval až 4°C, mohlo by to spôsobiť nezvratný proces topenia grónskych ľadovcov. Ich roztopenie by zároveň spôsobilo zvýšenie hladiny svetového oceánu až o 6 metrov. Dopady na pobrežné osídlené oblasti po celom svete netreba ani bližšie popisovať.
V prípade Filipín a katastrofického minuloročného tajfúnu Haiyan sa hovorí o úlohe zohrievajúceho sa Pacifiku.
A na Aljaške sa hrá o roztápanie permafrostu, trvalo zamrznutej pôdy. Tá v sebe zároveň drží množstvo ďalších skleníkových plynov, ktoré by sa oteplením dostali do atmosféry a len prispeli k ďalšiemu otepľovaniu.

Správa však okrem miliónov zasiahnutých zaplavením pobreží, upozorňuje aj na následnú masovú migráciu tejto populácie, či prípadné vojny. Problémom by bolo aj zníženie poľnohospodárskej produkcie o približne 2% za jedno desaťročie, pričom sa očakáva rastúci dopyt po jedle.

Môžeme konať

Je úlohou vlád čeliť týmto výzvam, nastavovať politiky, ktoré určia smer pre krajinu. Predstavia tak očakávania a nároky aj na podnikateľský sektor, ktorý je významným producentom emisií. Do budúcna by mal byť tento smer jasne definovaný – okresávanie emisií a podpora tzv. čistých technológií.
Ponúka sa možnosť pre vlády zaviesť cenu resp. daň na emisie. V súčasnosti systém cien a obchodu s emisiami funguje v EÚ, Kalifornii alebo niektorých čínskych provinciách. Pre mnohé krajiny sveta zostáva táto možnosť nevyužitá.
Vlády tiež môžu preukázať svoje schopnosti s pokračujúcou urbanizáciou. Je to ich šanca. V najbližších dvadsiatich až tridsiatich rokoch príde k presunu 2 až 4 miliárd ľudí do miest. Zelenší prístup k týmto budúcim mestám je v kompetencii miestnych vlád.
Z dlhodobého hľadiska je potrebné prekonať neoprávnený strach, že redukcia emisií bude mať negatívne dopady na svetovú ekonomiku. Práve naopak. Náklady na využívanie čistej energie a zredukovanie emisií sú neporovnateľne nižšie ako náklady na riešenie dopadov postupujúcich klimatických zmien v súčasnom tempe. Navyše stratégie na zníženie emisií, určené pre jednotlivcov alebo vlády, sú tak v konečnom dôsledku výhodné aj pre podnikateľský sektor.
Vlády musia prevziať svoju zodpovednosť a prijať opatrenia, kým nebude neskoro.

Môžeme popierať alebo odporovať

Je tu aj druhá možnosť, ako k problému pristupovať. Ignorovať alebo popierať fakty dokazované vedcami. Hoci ide prevažne o záujmovú skupinu obchodníkov s fosílnymi palivami v USA, Spojenom kráľovstve a Austrálii ako aj niektoré pravicové politické skupiny oponujúce akejkoľvek regulácii podnikania, títo tvoria málopočetnú skupinu s veľkým vplyvom. Ten sa prejavuje cez médiá či lobbying u politikov.
Problémom je aj často chýbajúca politická vôľa presadzovať potrebné opatrenia. Argumentuje sa znížením konkurencieschopnosti, keďže na niektoré krajiny majú klimatické zmeny väčšie dopady ako na iné, ktoré nie sú tlačené do protiopatrení.
Správa však hovorí jasne. Pokračovanie v súčasnom fungovaní a produkcii emisií nie je do budúcna udržateľné.

Viac k tejto téme nájdete TU a TU.
Sumár zo spomínanej správy nájdete TU.