Globálne vzdelávanie a jeho 8 kľúčových pojmov

Osem kľúčových pojmov pomáha učiteľom a učiteľkám koncepčne začleniť globálnu dimenziu do učebných osnov.

Základnú myšlienku začlenenia globálnej dimenzie do učebných osnov predstavuje 8 kľúčových pojmov. Tie poskytujú koncepčný rámec pre premýšľanie o tom, ako začleniť globálne vzdelávanie do učebných osnov.

Vzájomná previazanosť
Pochopenie toho, ako sú ľudia, miesta, ekonomiky a prostredia vzájomne neoddeliteľne prepojené, a že aj naše konanie a rozhodovanie majú vplyv v globálnom kontexte.

• pochopenie vplyvu globalizácie a toho, že naše rozhodovanie má dôsledky na rôznych úrovniach, od osobnej až po globálnu;
• uvedomenie si väzieb medzi životmi druhých a životov detí a mladých ľudí;

• porozumenie vplyvu, ktorý rozdielne kultúry a myšlienkové smery (politické, sociálne, náboženské, ekonomické, právne, technologické a vedecké) majú medzi sebou a pochopenie komplexnosti vzájomných väzieb;
• pochopenie toho, že svet je jedna globálna komunita, a čo to znamená byť občanom;
• pochopenie toho, ako konanie a rozhodnutia prijaté na Slovensku môžu pozitívne alebo negatívne;
• vplývať na kvalitu života ľudí v iných krajinách.

Trvalo udržateľný rozvoj

• Pochopenie toho, že je potrebné udržiavať a zlepšovať kvalitu života teraz bez poškodenia planéty pre budúce generácie;
• pripustenie toho, že niektoré z prírodných zdrojov sú obmedzené, a preto musia byť používané zodpovedne každým z nás;
• pochopenie vzájomných prepojení medzi sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi oblasťami;
• posudzovanie pravdepodobného a žiadúceho vývoju a pochopenie, ako dosiahnuť ten žiaduci;
• uvedomenie si, že hospodársky rozvoj je iba jedným z aspektov kvality života;
• vzájomne sa rešpektovať;
• pochopenie, že vylúčenie a nerovnosť sú prekážkou udržateľného rozvoja pre všetkých;
• chápanie významu udržateľného využívania prírodných zdrojov – prehodnotiť, znižovať, opravovať, znovu-používať, recyklovať a získavať materiály z udržateľných zdrojov.

Ľudské práva
Vedieť o ľudských právach, vrátane Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

• ceniť si našu spoločnú ľudskosť, v zmysle všeobecných ľudských práv;
• pochopenie práv a povinností v globálnom kontexte ako i vzájomného vzťahu a previazanosti medzi„globálnym” a „lokálnym”;
• pochopenie, že existujú viaceré práva a povinnosti v rôznych situáciách a poznanie situácii, v ktorých boli ľudské práva upierané alebo uplatňované, a to na lokálnej i globálnej úrovni;
• pochopenie ľudských práv ako rámec pre odmietanie nerovností a predsudkov, ako je rasizmus;
• poznanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Európskej deklarácie ľudských práv;
• pochopenie univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv.

Rozmanitosť (diverzita)
Pochopenie a rešpektovanie rozdielov a integrovanie ich do nášho spoločného človečenstva.

• uvedomenie si podobností a rozdielov vo svete v súvislosti s univerzálnosťou ľudských práv;
• pochopenie dôležitosti rešpektovania rozdielov v kultúre, zvykoch a tradíciách a toho, ako sú spoločnosti organizované a riadené;
• rozvíjať zmysel pre úctu k rozmanitosti národov, kultúr a prostredí po celom svete;
• uvedomenie si a váženie si biodiverzity;
• pochopenie vplyvu životného prostredia na kultúry, hospodárstvo a spoločnosti;
• uznávanie rôznosti pohľadov na globálne otázky a ako identity ovplyvňujú názory a pohľady;
• porozumenie príčinám predsudkov a diskriminácie, a ako sa voči nim stavať a proti nim bojovať.

Globálne občianstvo
Získanie vedomosti, zručností a porozumenia pojmov a inštitúcií nevyhnutných k tomu, stať sa informovanými, aktívnymi a zodpovednými občanmi.

• rozvíjanie schopnosti vyhodnotiť informácie a rôzne uhly pohľadu na globálne problémy prostredníctvom médií a iných zdrojov;
• učenie sa o inštitúciach, vyhláseniach a dohovoroch a o úlohe, ktorú hrajú mimovládne organizácie a vlády v riešení globálnych tém;
• rozvíjanie porozumenia, ako a kde sa tvoria kľúčové rozhodnutia;
• pochopenie, že na názore a záujme mladých ľudí záleží a sú vypočuté; a ako sa aktívne zapájať do opatrení, ktoré môžu vplývať a ovplyvňovať globálne témy;
• uvedomenie si globálneho kontextu miestnych a národných otázok/tém a rozhodnutí na osobnej a spoločenskej úrovni;
• porozumenie úlohy jazyka, miesta, umenia, náboženstva vo vlastnej identite a identite druhých.

Hodnoty a postoje
Rozvíjanie kritického zhodnotenia toho ako sú globálne témy zastúpené a zobrazované a zhodnotenie vplyvu, ktoré majú na postojoch ľudí a hodnôt.

• pochopenie, že ľudia majú rôzne hodnoty, postoje a vnímanie;
• pochopenie významu a hodnoty ľudských práv;
• rozvíjanie viacerých perspektív a nových spôsobov videnia udalostí, tém, problémov a názorov;
• spochybňovanie a napádanie predpokladov a postojov (vnímania);
• pochopenie sily médií v ovplyvňovaní vnímania, voľby a životného štýlu;
• pochopenie, že hodnoty ľudí majú priamy dosah na ich konanie (na ich akcie);
• využívanie rôznych tém, udalostí a problémom, za účelom preskúmania hodnôt a postojov, predovšetkým detí a mladých ľudí.

Sociálna spravodlivosť
Pochopenie významu sociálnej spravodlivosti ako prvku v udržateľnom rozvoji a zlepšení životných podmienok všetkých ľudí.

• váženie si sociálnej spravodlivosti a pochopenie jej významu k zabezpečeniu rovnosti a spravodlivosti pre všetkých v rámci a medzi spoločnosťami;
• uvedomenie si vplyvu nerovnej moci a nerovného prístupu k zdrojom;
• pochopenie, že konania majú zamýšľané a nezamýšľané dôsledky na životy ľudí a uvedomenie si významu neformálnych rozhodnutí;
• rozvíjanie motivácie a odhodlania prijať opatrenia, ktoré prispejú k spravodlivejšiemu svetu;
• bojovanie proti rasizmu a iným formám diskriminácie, nerovnosti a nespravodlivosti;
• pochopenie a váženie si rovnakých príležitostí;
• pochopenie, ako krivdy minulosti ovplyvňujú súčasné lokálne a globálne politiky.

Riešenie konfliktov
Pochopenie povahy konfliktov, ich vplyv na rozvoj a prečo je potrebné ich riešiť a podporovať mierové spolužitie.

• poznanie rôznych príkladov konfliktov na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni a rôzne spôsoby ich riešenia;
• pochopenie, že v konfliktoch existujú pre zúčastnených možnosti s rôznymi dôsledkami;
• pochopenie významu dialógu, tolerancie, úcty a empatie;
• rozvoj zručností komunikácie, advokácie, vyjednávania, kompromisu a spolupráce;
• uvedomenie si, že konflikt môže za určitých okolností pôsobiť aj ako potenciálne tvorivý proces;
• pochopenie niektorých foriem vzniku rasizmu a ako v takýchto situáciach reagovať a konať;
• pochopenie toho, aký môžu mať konflikty dopad na ľudí, miesta a prostredie, na lokálnej i globálnej úrovni.