Geneticky modifikované

Geneticky modifikované potraviny môžu byť riešením nedostatku potravín vo svete, ale aj spúšťačom negatívnych a často nezvratných javov.

V médiách sa opakovane objavujú správy o chystanej zmluve o voľnom obchode medzi USA a EÚ pod skratkou TTIP. Dotýkať sa má aj geneticky modifikovaných (GMO) potravín, ktoré sú v USA povolené, zatiaľ čo v EÚ je ich pestovanie a predaj čiastočne obmedzený. O GMO potravinách sa vedie celosvetová diskusia.

GMO a šľachtenie

Ľudské zásahy do genetického materiálu rastlín (ale aj zvierat) sa dejú už tisíce rokov, od čias domestikácie. Žiadúce znaky a vlastnosti ako väčšia úrodnosť, väčší objem plodu, rýchlejší rast, sa po generácie preferovali selektívnym zámerným krížením.
Genetické modifikácie sa označujú aj ako transgénové. Umožňujú prenos vybraných génov aj medzi nepríbuznými druhmi, ktorých prirodzené kríženie v prírode by sa nikdy neuskutočnilo.

Prínos GMO

Zástancovia vidia v genetických modifikáciách budúcnosť poľnohospodárstva. Umožňujú efektívnejšiu produkciu (napr. vytvorením nutrične bohatších plodín alebo zvýšenie ich odolnosti), znižujú ceny potravín zvýšením ich objemu, čím zároveň bojujú proti hladu vo svete. Umožnenie ľubovoľných kombinácií žiadaných znakov a vlastností tak otvára množstvo nových možností.
GMO sa na scéne objavilo v 90tych rokoch. Manipulovalo sa s génmi hovädzieho dobytka so snahou zvýšiť produkciu mlieka či s odolnosťou sóje. V súčasnosti 70 – 80 % tradične spracovaných potravín v USA obsahuje GMO. GMO sadenice sa už nachádzajú po celom svete vrátane Kanady, Brazílie, Argentíny, Indie, Číny, Austrálie, Južnej Afriky a európskych krajín.

Nežiadúce sprievodné javy

Zdravotné riziká GMO
Zástancovia GMO potravín, vrátane WHO, špecializovanej agentúry OSN, nepripúšťajú negatívne vplyvy na zdravie spotrebiteľov.
Existuje však viacero prípadov z minulosti a vedeckých štúdií, ktoré toto tvrdenie minimálne spochybnili. Spomínané manipulácie s génmi hovädzieho dobytka pravdepodobne viedli k prepuknutiu mastitídy u dobytka a následnému ohrozeniu spotrebiteľov, keďže predávané mlieko sa stalo karcinogénnym. Škótsky výskum z roku 1998 na potkanoch zase ukázal, že technológia zavedenia génu (odolnosti voči voškám do zemiakov) spôsobila, že žalúdky potkanov považovali zemiaky za cudzorodé prvky.
Závažný tieň pochybností na zdravotnú nezávadnosť GMO potravín vrhá najmä netransparentnosť pri testovaní. Podľa dokumentu, ktorý odvysielala aj STV, dominantná americká firma na trhu s GMO produktmi opakovane zámerne zavádzala odbornú aj širokú verejnosť. Dochádzalo k manipulácii a falšovaniu údajov, používali sa praktiky nátlaku, vyhrážania a zastrašovania, korupcia. Testy zdravotnej nezávadnosti boli vykonané často priamo firmou alebo prepojenými či spriaznenými subjektmi pričom samotné výskumy sú často utajené a nedostupné, ako v prípade GMO sóje.

Pesticídy a herbicídy
Genetické modifikácie v prípade väčšiny plodín sú zatiaľ zamerané na odolnosť voči postrekom proti škodcom a burinám. Až 30 % zo všetkých GMO plodín celosvetovo je zameraných na odolnosť voči pesticídom, pričom až 80 % má toleranciu voči herbicídom. Je dôležité spomenúť, že spoločnosť, ktorá vyvíja GMO plodiny je zároveň producentom svetovo najrozšírenejšieho postreku, ktorý ničí všetky rastliny okrem uspôsobených GMO rastlín. Takéto plodiny si však vyžadujú množstvo postreku, ktorý predstavuje samostatnú kapitolu v debate o GMO plodinách.
Pokiaľ pri samotných GMO rastlinách boli zdravotné dopady otázne, používanie spomenutého silného hebicídu a pesticídu sú omnoho jednoznačnejšie. Kým výrobca uvádza na produkte, že ide o biologicky odbúrateľný hebicíd, v skutočnosti spôsobuje funkčné poruchy bunkoveho delenia, ktoré môžu viesť k vzniku rakoviny. Účinná látka herbicídu od tejto spoločnosti, vysoko toxický dioxid, ktorý vyvoláva genetické poškodenia a rakovinu, bola používaná vo Vietnamskej vojne.
Ďalším príkladom je Argentína. Krajina je lídrom v exporte sóje. Väčšina jej ornej pôdy je využívaná práve pre túto plodinu, pričom 95% výroby ide na export. Viac než 18 miliónov hektárov zaberá GMO sója, na ktorú sa používa až 300 miliónov litrov pesticídov. Postrekuje sa lietadlami a to aj v blízkosti obývaných oblastí. Až 12 miliónov ľudí bolo vystavených údajne neškodnému postreku. Od začiatku pestovania GMO sóje sa extrémne zvýšil v oblasti výskyt vrodených vád, kožných chorôb a rakoviny aj u detí. Neskôr bolo pred súdom preukázané spojenie medzi ochoreniami a postrekovaním, čo viedlo k jeho zákazu. Spoločnosť napriek tomu obhajuje neškodnosť svojho prostriedku.

Množstvo veľmi silných chemikálií má niekoľko ďalších dopadov. Kontaminácia vôd a pôd pričom v prípade Argentíny sa odhaduje jej znehodnotenie už do 10 rokov. Dramatické zníženie biodiverzity, ktorá zaručuje dlhodobú udržateľnosť ekosystémov, hromadné úhyny hmyzu, ktorý nie je škodcom, ako sú včely, pred čím varuje aj WHO. Naopak, v dôsledku nechcenej transgénovej kontaminácie bežných rastlín sa rozširuje kontaminovaná tzv. super burina a super chrobáky, ktoré likvidujú len ešte silnejšie látky.
Kontaminácia bežných poľnohospodárskych plodín upravenými GMO plodinami môže viesť aj k iným nechceným dôsledkom. Kontaminácia GMO kukuricou špeciálne upravenou pre biopalivá, môže spôsobiť katastrofu pre kukuricu určenú na konzumáciu.
Niektorí vedci varujú, že gén z GMO rastliny sa dostáva aj na bežnú rastlinu, ale na iné miesto ako v pôvodnej GMO rastline a ovplyvňuje jej fenotyp – vonkajší vzhľad. Rastlina potom nadobúda neprirodzené a nechcené tvary.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1498″,”attributes”:{“alt”:””,”class”:”media-image”,”height”:”288″,”style”:”display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;”,”typeof”:”foaf:Image”,”width”:”480″}}]]

Duševné vlastníctvo a patenty
V súčasnosti najväčšia americká firma zaoberajúca sa GMO plodinami pokrýva 90 % všetkej sóje v USA, a 70% všetkých GMO plodín celosvetovo. Celosvetovo len 6 spoločností kontroluje celý trh s GMO plodinami. Pred 30 rokmi si trh delilo tisíce spoločností a žiadna nekontrolovala viac než 1 % na trhu.
Pokiaľ príde ku genetickej modifikácii a vytvoreniu novej plodiny, túto je možné patentovať si a uplatňovať celosvetovo svoje práva duševného vlastníctva. V praxi to znamená aj vyberanie licenčných poplatkov. Spomínané spoločnosti preto skupujú najmä semenárske firmy. Kontrolou nad semenami tak robia farmárov celosvetovo závislými pomocou patentov od GMO plodín ako aj od svojich vlastných postrekov.
Navyše farmár, ktorému sa na polia dostala GMO plodina aj neúmyselne (napr. vetrom) stráca práva nad celou takto zasiahnutou úrodou, nakoľko sa nedá odlíšiť GMO od ne-GMO. Krátka história GMO plodín v USA má za sebou vyše stovku súdnych sporov, ktorými sa zakázalo aj opätovné siatie semien zo zasiahnutej úrody, ktorá by mohli byť aj GMO, a teda nepatria farmárovi.
Tým GMO plodiny a celosvetové uplatňovanie patentov predstavuje vážne ohrozenie suverenity nielen jednotlivých farmárov ale aj potravinovej bezpečnosti štátov.

Biopalivá a zaberanie pôdy
Silný impulz dal pestovaniu GMO plodín nedávny dopyt po biopalivách. V roku 2011 začali v USA s pestovaním GMO kukurice práve na tento účel. Sója či kukurica sa tak pestujú nie len ako jedlo, ale v mnohých prípadoch najmä ako budúce palivo. Genetická modifikácia navyše vie ešte vylepšiť potrebné vlastnosti týchto plodín.
Ako sme už v minulosti písali, pestovanie poľnohospodárskych plodín pre biopalivá spôsobuje zvýšený dopyt po pôde, čo vedie k odlesňovaniu, násilnému zaberaniu pôdy v krajinách globálneho Juhu, vyľudňovaniu vidieka. Len v spomínanej Argentíne sa za posledných 20 rokov zmenšila zalesnená plocha o polovicu. Navyše je potrebné značné množstvo pôdy na výrobu malého množstva paliva, ktoré neprodukuje výrazne menej skleníkových plynov. Zároveň zvýšený dopyt zvyšuje cenu týchto komodít a robí základné potraviny drahšími.

Prierezová téma na školách
Genetické modifikácie poľnohospodárskych plodín teda nemusia byť priamo škodlivým javom, hoci otvárajú nepoznané možnosti. GMO plodiny však v reálnom svete sprevádza množstvo negatívnych sprievodných javov. Poukázať na tieto rozmery GMO témy môžu učitelia v rámci hodín etickej / náboženskej výchovy, biológie, cudzích jazykov, či geografie, keďže téma prechádza okrem čisto vedeckých oblastí aj otázkami bioetiky, právami farmárov, spotrebiteľov či duševným vlastníctvom.

Viac k téme nájdete v nasledujúcich článkoch v angličtine TU, TU, TU a TU.

Diskusiu a články s videom TU a TU

Dokumentárne filmy k téme týkajúce sa nadnárodnej spoločnosti Monsanto si môžete pozrieť TU a TU.