Ekologické dedičstvo

Televízna stanica Al-Jazeera poukázala na prípad znečisťovania prostredia v Kazachstane. Sovietske dedičstvo industrializácie, ktorá nepozerala na dopady na životné prostredie a zdravie ľudí. Príchodom zahraničnej spoločnosti sa však prístup veľmi nezmenil.

Stredoázijsky Kazachstan patrí k najznečistenejším miestam na svete. Znečistenie pochádza väčšinou ešte z čias ťažkého priemyslu, ktorý sa tu rozvíjal počas éry Sovietskeho zväzu.

Druhé najväčšie kazašské mesto Shymkent, na juhu krajiny, nie je ničím výnimočné. Až kým nepríde reč na jeho vysoko znečistené prostredie. V okolí Shymkentu sú dlhodobo vysoké koncentrácie olova, kadmia, antimónu, arzénu a iných toxických látok. Tie spôsobujú miestnym obyvateľom dlhodobo zdravotné problémy. Otrava olovom nie je v meste ničím výnimočná, najmä medzi deťmi.

Náboje, ktoré zabíjajú dvakrát
Pôvodcom znečistenia je zastaraná fabrika na tavenie olova priamo v srdci mesta. Továreň bola postavená v tridsiatych rokoch minulého storočia v dobe sovietskej industrializácie. Dôležitú úlohu zohrávala v boji sovietov proti nacistom počas druhej svetovej vojny. Práve v tejto fabrike sa vyrábali desiatky miliónov nábojov vystrieľaných Červenou armádou. Fabrika bola oslavovaná sovietskou propagandou vo filmoch, ale kompetentní sa len málo zaujímali o environmentálne dopady. V tejto línii pokračoval aj samostatný Kazachstan po roku 1991.
Kvôli finančným ťažkostiam napokon fabrika ukončila svoju výrobu v roku 2008. To malo dopad na miestnu ekonomiku a zamestnanosť, keďže továreň bola najväčším zamestnávateľom v meste. Pracovné miesta síce zanikli, no toxické dedičstvo zostalo.

Nechcené dedičstvo
V roku 2008 ukázal rozbor vzoriek pôdy šokujúce čísla. Prítomnosť olova prekračovala 60 násobne zákonom povolené limity, kadmium ich prekračovalo 40 násobne a arzén 50 násobne. Štúdia Medzinárodnej turecko-kazašskej univerzity z roku 2012 sledovala miestne deti. V 52 % prípadov testovaných detí hladina olova ďaleko prekročila štátom povolené limity, nehovoriac už o tých medzinárodných. (Limity svetovej zdravotníckej organizácie nepovoľujú žiadnu hladinu olova v tele).
Prítomnosť ťažkých kovov má dopady na vývin všetkých orgánov vrátane mozgu a osobitne pri deťoch môže zamedziť intelektuálnemu vývinu a ovplyvňovať aj správanie a rast. Vo vysokých koncentráciách môže spôsobiť aj smrť.

Briti bez zmeny
V roku 2010 bola spustnutá fabrika náhle znovuotvorená. Za týmto krokom stál najväčší výrobca medi v krajine, firma sídliaca v Londýne. Miestni predstavitelia sa potešili rastu zamestnanosti, no ekologické obavy zostali. To potvrdil aj výkonný riaditeľ firmy, ktorý označil náklady na ekologickejšie postupy vo výrobe ako príliš vysoké, hoci podľa kazašských aj britských zákonov išlo o povinnosť spoločnosti.
Do roku 2012 bola fabrika prevádzkovaná bez odobrenia miestneho hygienického oddelenia, ktoré povolenie na prevádzku nevydalo. V roku 2012 bola napokon fabrika v Shymkente opäť zatvorená. Za dva roky však stihla opäť prispieť k devastácii životného prostredia a poškodeniu zdravia miestnych obyvateľov.

[[{“type”:”media”,”view_mode”:”media_large”,”fid”:”1028″,”attributes”:{“alt”:””,”class”:”media-image”,”height”:”341″,”style”:”float: right;”,”typeof”:”foaf:Image”,”width”:”480″}}]]

Televízia Al-Jazeera, ktorá celý prípad priniesla vo svojej relácii, napokon kladie závažné otázky. Kto profitoval, kto bude zodpovedný, kto a či vôbec odškodní obete? Ich zdravie poškodilo znovuotvorenie fabriky, ktoré sa udialo aj napriek chýbajúcemu povoleniu výroby zo strany úradov. Zrejmé je, že predstavitelia britskej ťažobnej spoločnosti zlyhali, keď nevzali do úvahy environmentálny dopad zovuobnovenej výroby.

Aj prípad Kazachstanu ukazuje, že nie akákoľvek priemyselná výroba je pozitívom pre krajinu a jej obyvateľov. Rovnako tak nie je každá zahraničná investícia pozitívom pre miestnu ekonomiku. Preto je potrebné pozerať sa pri podobných prípadoch v širšom, nezjednodušenom kontexte. Na hodinách geografie a dejepisu sa preto popri priemysle a industrializácii môže spomenúť aj ekologický a zdravotný dopad na prostredie a obyvateľstvo.

 Celú reláciu si môžete pozrieť TU.