Detská práca zostáva problémom

168 miliónov detských robotníkov vyrába tovar aj pre nás. Jedlo, oblečenie, či stavebný materiál. Našťastie, dopyt, ktorý stimuluje ponuku, je v našich rukách.

Medzinárodná organizácia práce nedávno zverejnila správu o boji proti detskej práci. Podľa správy pracuje na celom svete až 168 miliónov detí, hoci ich počet pomaly klesá. Od roku 2000 sa ich počet znížil o 78 miliónov. Avšak 168 miliónov predstavuje až 11 % všetkých detí, pričom viac ako polovica z nich (85 miliónov) pracuje v podmienkach, ktoré ohrozujú ich zdravie a vývoj. Keďže je táto práca ilegálna, pracujú často na skrytých miestach v horších podmienkach ako bežní pracovníci. Zlé pracovné podmienky, násilie, nadčasy, odlúčenosť od rodiny, či vystavenie nebezpečným chemikáliám ako sú pesticídy, majú dopad na ich fyzický, ale hlavne psychický vývoj. V absolútnych číslach je najviac detských robotníkov v Ázii a Tichomorí – 78 miliónov. Z percentuálneho hľadiska je detská práca najviac rozšírená v subsaharskej Afrike – 21 %. Sektor s najväčším podielom detskej práce je, už tradične, poľnohospodárstvo, v ktorom pracuje až 59 % z nich. Rozšírenými formami detskej práce sú aj služba v domácnostiach (ťažká práca často sprevádzaná týraním a zneužívaním), ale aj prostitúcia.

Prečo vôbec detská práca existuje? Rodičia totiž často nemajú kapacitu uživiť celú rodinu a posielajú svoje deti do miest za prácou. Na druhej strane správa konštatuje, že detská práca nie je spojená len s najchudobnejšími krajinami a domácnosťami. Do hry vstupuje aj snaha zamestnávateľov o čo najväčší zisk. Detských robotníkov platia veľmi slabo (ak vôbec), pričom ich ľahšie donútia pracovať aj nadčasy. Deti sú ľahšie manipulovateľné, vydierateľné a kontrolovateľné. Etiópska módna návrhárka, psychologička a sociálna pracovníčka, Fikirte Addis, ktorá sa zaoberá detskou prácou, objasňuje fungovanie systému. Dôležitú úlohu hrajú priekupníci, ktorým rodičia svoje deti doslova predajú a pošlú ich za prácou do mesta. Priekupníci dokážu rodinu a deti presvedčiť vidinou dobre zarobených peňazí a lepšej budúcnosti.

Čo sa s tým dá robiť? Okrem právnych nástrojov štátu, ktoré by zakázali a postihovali detskú prácu, má dôležitú úlohu aj prevencia formou osvety a spotrebiteľské správanie. Osveta môže byť užitočná najmä pre rizikové domácnosti, a to najmä pri kontakte s priekupníkmi. Napokon my, spotrebitelia, máme možnosť kupovať výrobky označené ako Fairtrade – spravodlivý obchod. Tie garantujú, že pri ich výrobe nebola využívaná detská práca a zamestnanci boli primerane zaplatení. Návrhárka Addis uvádza, že k tomu, aby nevyužívala detské prácu ju nútia aj jej zákazníci. A dopyt stimuluje ponuku. Preto aj ona vyžaduje rovnaký prístup od svojich dodávateľov, ktorých osobne pozná. To zároveň umožňuje kontrolu. Fairtrade iniciatívy sú prevažne zamerané na poľnohospodárske produkty (káva, kakao), ale objavujú sa aj v menej tradičných odvetviach, napríklad v stavebníctve. Sú zárukou, že ponúkaný dovážaný stavebný materiál (napr. žula), nebol získaný s využitím detskej práce. Ako občania sa tak môžeme napríklad pýtať aj našich lokálnych zástupcov na pôvod materiálu, ktorý sa využije pri rekonštrukcii námestia.

Správu Medzinárodnej organizácie pre prácu nájdete TU a celý rozhovor s návrhárkou Addis TU.