Čo s plastom?

 

Základom je znížiť spotrebu plastu. V mnohých častiach sveta sa to však stále nedarí. Mnohí preto prichádzajú s nápadmi, ako plast recyklovať.

 Ekotehly

Po dvojhodinovom treku prichádzame do dedinky v horách na filipínskom ostrove Severný Luzón. Klopeme na dvere miestnej pani učiteľky, ktorá s deťmi zbiera odpadky v okolí – na ekotehly. Po tom, ako nás pohostí čajom, zavedie nás na dvor miestnej základnej školy. Hrdo ukazuje mozaiky na čisto nových, ešte nedokončených múroch. Práve tie sú z ekotehál.

Kokakolová fľaša ako základný “stavebný kameň” múrikov v školskom parku. foto: Magdaléna Vaculčiaková

„Deti po ceste do školy, aj vo svojom okolí zbierajú všetok nebiologický odpad a tým plníme plastové fľaše,“ vysvetľuje pani učiteľka proces ich tvorby. Takto jednoducho vznikne ekotehla. Do fľaše nepatrí žiadne sklo, kovy ani papier, a to, čo do nej patrí, je potrebné poriadne potlačiť do vnútra. Obyčajne potrebujete na litrovú fľašu asi 300 gramov odpadu. Ekotehla bude funkčná vtedy, keď sa na ňu postavíte a ona sa nezdeformuje.

Plastové fľaše v triede sa pomaly plnia odpadom – vďaka študentom. foto: Magdaléna Vaculčiaková

Takýto stavebný materiál môžete použiť na stavbu modulov či stien, lavičiek, i celých školských a komunitných parkov i na výrobu nábytku.

Nápad priniesol do filipínskych hôr Kanaďan Russel Maier, ktorý spoločne s miestnymi kolegami spísal jednoduchý návod na prácu s ekotehlami pre miestne školy. Dostalo ho asi 1700 škôl na ostrove.

Podobné ekotehlové hnutie aktuálne vedie na indonézskom ostrove Bali. Filipíny i Indonézia patria medzi päť najväčších znečisťovateľov oceánov. V krajinách, kde kedysi na balenie používali banánové listy, sa plastové tašky a iné obaly rozšírili ako huby po daždi. Neexistujú tu však mechanizmy ani infraštruktúra na ich spracovanie. Okrem toho, pri zbieraní odpadu si deti a členovia komunity budujú povedomie o tom, akú hrozbu plastový odpad predstavuje pre ich okolie.

Malý stavbár pomáha pri zveľaďovaní parku vo filipínskej škole.  foto: Magdaléna Vaculčiaková

Nábytok

 Tony plastu zostávajú na banánových plantážach nielen Južnej Ameriky, ale aj afrických vývozcov obľúbeného ovocia. V modrých či bielych plastových vreciach bývajú banánové trsy zabalené, aby ich chránili pred prílišným pálením slnka.

V kolumbijskej Banánovej zóne v regióne Magdalena na samom severe krajiny vyzbiera jedna z recyklačných spoločností na štyroch tisícoch hektárov asi 40 ton plastu mesačne.  „Všetok odpad končil v riekach, nikoho to nezaujímalo,“ vraví Reyes, riaditeľka sociálneho podniku. Firmu založili miestne ženy bez práce – aby sa uživili, aj kvôli životnému prostrediu. Dnes tu ženy triedia odpad a muži ho spracúvajú. Rukami jedného zamestnanca prejde denne asi 200 kg plastu.

Spracovaný na miniatúrne ruličky ho predávajú firmám v hlavnom meste Bogota, ktoré z neho vyrábajú napríklad aj nábytok. „Naším cieľom od začiatku bolo realizovať celý proces – od primárneho materiálu, až po finálny produkt, keďže za ten by sme dostali vyššiu odmenu,“ vraví Reyes. Zatiaľ sa to nepodarilo, pretože náklady na potrebný stroj sú pre malú firmu v dedinke Gran Vía veľmi vysoké. V kancelárii u Reyes je na ukážku stĺp, ktorý vyzerá, akoby bol z dreva. Je však plastový. Podobne riešia situáciu s odpadmi z banánových plantáží napríklad aj v africkej Ghane.

Oblečenie

 Podľa Washington Post v roku 2015 priemerný Američan vypil asi 133 litrov balenej vody, čo je skoro 270 pollitrových fliaš na obyvateľa Spojených štátov iba s vodou. Asi dvojnásobnú spotrebu majú Američania bublinkových nápojov, ktoré sú neraz tiež v plaste. Podľa Recycling Coalition of Utah iba štvrtina zo všetkých plastových fliaš spotrebovaných ročne v USA sa zrecykluje. Ich množstvo pritom koalícia odhaduje na 35 miliard.

Stále viac firiem zbiera plastové flaše a recykluje ich do podoby ekologického oblečenia. Pretekajú sa v tom, ktorá koľko plastových fliaš premení na módne kúsky.

Plastové fľaše tvorí rovnaký polymér ako polyester, a tak v niekoľkých krokoch možno plast recyklovať na syntetické vlákno. To sa potom buď mieša s inými vláknami alebo sa na výrobu oblečenia využíva samostatne. Záleží od toho, či chcete snowboardovú budnu (tá bude celá z recyklovaného materiálu) alebo rifle (tu je polyester zmiešaný s bavlnou).

Niektorí výrobcovia recyklovaného oblečenia zbierajú plastové fľaše na smetiskách, iní dokonca na brehoch oceánov. Niektorí zbierajú iba fľaše, iní spracúvajú napríklad aj plastové príbory.

Ďalšou výhodou zázračnej premeny odpadu na tričko je aj šetrenie energií. „Je dokázateľné, že používaním recyklovaného polyesteru v porovnaní s tým z priamej výroby sa značne šetria energie,“ povedal pre Huffington Post Timo Rissanen z Parsonsovej školy dizajnu v New York City.

Vlastnoručné kadečo

Doma si síce tričko, či nábytok z plastu vyrobíte ťažko, môžete však v malom recyklovať plastové fľaše a iné produkty. Internet je plný tipov na to, ako si z plastových lyžičiek vyrobiť lampu, či vo fľašiach vypestovať celú záhradu bez toho, aby ste vlastnili veľký pozemok. Plastová fľaša sa tiež po vypití vášho nápoja môže stať krmítkom pre vtáčiky, peňaženkou či odkladacím priestorom pre šperky. Filipínky napríklad vyrábajú z kokakolových fliaš svetielka nad postieľky novorodeniatok, aby ich chránili pred duchmi. Svetlo funguje tiež ako solárna nabíjačka.

Svetlo a USB nabíjačka v jednom – z plastovej fľaše. foto: Magdaléna Vaculčiaková

Na realizáciu mnohých nápadov nebudete potrebovať ani priveľa zručnosti a už vôbec špeciálne náradie. Väčšinou si vystačíte s nožíkom či nožničkami. Tak sa nenechajte odradiť, naopak – nechajte sa inšpirovať.

 autorka: Magdaléna Vaculčiaková

Fotografia na titulke: Svetlo a USB nabíjačka v jednom – z plastovej fľaše. foto: Magdaléna Vaculčiaková