Čo je teda globálne vzdelávanie?

Je možné, že ste sa s týmto pojmom nestretli vôbec alebo osvojili ste si napríklad pojmy ako globálne rozvojové vzdelávanie (používané Národnou stratégiou globálneho vzdelávania 2012 – 2016), prípadne registrujete pomenovania ako vzdelávanie ku globálnemu občianstvu (GCE – Global Citizenship Education, používaný v rámci inštitúcií EÚ) alebo vzdelávanie pre udržateľný rozvoj (Education for Sustainable Development, spomínaný na úrovni OSN vrátane Agendy 2030). Takisto je možné, že po prečítaní týchto riadkov si poviete, že globálne vzdelávanie v praxi realizujete bez toho, aby ste o tom vedeli.

Globálne vzdelávanie (GV), zdôrazňuje globálny kontext v učení (sa). Prostredníctvom neho dochádza k zvyšovaniu povedomia o globálnych témach (ako napríklad: udržateľný rozvoj a životné prostredie, prírodné zdroje, jedlo a poľnohospodárstvo, zdravie a blahobyt, spotreba a výroba, migrácia, mier a konflikt, politická moc, demokracia a ľudské práva, chudoba, rozmanitosť a medzikultúrne vzťahy, …) ktoré sa týkajú každého jednotlivca, k rozvoju jeho kritického myslenia v týchto témach a k hlbšiemu porozumeniu oblastí a tém, ktoré sa týkajú celého sveta. Témy globálneho vzdelávania poskytujú priestor na zmenu postojov jednotlivca a posilňujú uvedomenie si vlastnej úlohy vo svete. Motivuje ľudí k zodpovednosti a vychováva smerom k osvojeniu si hodnôt aktívneho globálneho občana.

 

Ide o komplexný prístup k vzdelávaniu, v rámci ktorého ide o osvojenie si tzv. globálnych kompetencií a kladie si ciele v troch dimenziách:

 

1.    Kognitívna  – získanie vedomostí a poznatkov s cieľom pochopenia a kritického zhodnotenia fungovania sveta a jeho prepojení na lokálnej, národnej a globálnej úrovni

2.  Sociálno – emočná – nadobudnutie/ osvojenie si zručností za účelom získania pocitu spolupatričnosti a zodpovednosti za spoločný svet, empatie, solidarity a rešpektovania rozdielnosti a rôznorodosti

3.    Behaviorálna – kladie dôraz na postoje a hodnoty v snahe povzbudiť učiacich sa konať v ich blízkom okolí, v ich krajine či celosvetovo efektívne a zodpovedne pre mierovejší a udržateľnejší svet.

 

Tematicky vychádza z enviromentálneho vzdelávania, rozvojového vzdelávania, ľudskoprávneho vzdelávania, medzikultúrneho vzdelávania a vzdelávania k trvalej udržateľnosti.

 

Zameriava sa nielen obsah a výstupy vzdelávania, ale rovnako aj na vzdelávací proces a prostredie.

 

Má transformatívny cieľ – zdôrazňuje akciu, zmenu a premenu. Vzdelávanie nemá končiť iba na úrovni osvojenia si teoretických poznatkov a zručností/ kompetencií, ale má viesť učiacich k aktivite, zmene či premene.

 

Môžeme povedať, že sa riadi týmito princípmi:

 

–          kladie otázky a rozvíja kritické myslenie a nehovorí čo si treba myslieť a čo robiť

 

–          podnecuje hľadanie lokálnych a globálnych prepojení s pohľadmi a hodnotami učiacich sa bez ohľadu na to či žijú vo veľkomeste alebo v malej dedinke a netýka sa iba vzdialených miest a ľudí žijúcich ďaleko od nás

 

–          podnecuje hľadanie komplexnosti globálnych tém a nazeranie na viaceré perspektívy ich možného riešenia na rozdiel od poskytnutia jednoduchých riešení na komplexné témy

 

–          zameriava sa na hľadanie sociálnej spravodlivosti na lokálnej aj globálnej úrovni a nie na získavanie peňazí cez charitatívne zbierky

 

–          upriamuje učenie na témy a kontext skutočného sveta a nie abstraktné výstupy bez možnosti použitia v reálnom svete

 

–          umožňuje učiacim sa informovanú, premyslenú voľbu a vypočutie ich názorov/hlasov a nie predstierané pozvanie učiacich sa do rozhodovacích procesov

 

–         je určené pre všetky vekové kategórie a nie je príliš náročné na pochopenie ani pre malé deti

 

–          dotýka sa všetkých oblastí vzdelávacieho kurikula a nejedná sa o jeden extra školský predmet, ktorý treba vtesnať do nabitého kurikula

 

–          obohacuje každodenné vzdelávanie a učenie, nezameriava sa len na špeciálny deň alebo týždeň

 

–          vzťahuje sa na celé školské prostredie, do ktorého patria okrem žiakov, učiteľov, ďalšieho školského personálu aj rodičia, neobmedzuje sa iba na školské triedy

Príklady dobrej praxe v oblasti globálneho vzdelávania existujú aj v rámci Slovenska, na základe Analýzy stavu GV na Slovensku respondenti spoznávali program Zelenej školy (http://www.zelenaskola.sk/), rovesnicke vzdelávanie ako napríklad prostredníctvom putovnej výstavy Anny Frankovej (https://www.annefrank.org/en/education/product/62/let-me-be-myself/), v rámci ktorej sprevádzajú výstavou študentov a širšiu verejnosť sami študenti. Na pôde univerzity UMB v Banskej Bystrici ide o service learning – aktívnu stratégiu učenia a učenia sa založenú na službe v prospech iných s cieľom formovania občianskej zodpovednosti a rozvoja osobnosti (http://www.servicelearning.umb.sk/). V rámci nej spolupracujú na vzdelávacom procese s domovom sociálnych služieb či ústavom na výkon trestu. V akademickom roku 2018/2019 spustili pilotný projekt “Hra o planétu” s využitím service learningu a globálneho vzdelávania (http://www.servicelearning.umb.sk/sl-na-umb/hra-o-planetu).

Obdobných dobrých príkladov z oblasti globálneho vzdelávanie je viacero, vyššie uvedené majú za cieľ demonštrovať, čo pod GV v praxi myslíme.