Postupy v globálnom vzdelávaní – Globálne vzdelávanie

Úvod-Čo je GV?-Postupy v globálnom vzdelávaní

Participatívne vzdelávacie postupy

Jedným z charakteristických východísk globálneho vzdelávania je začlenenie participatívnych vzdelávacích postupov. Bez nich môžeme o globálnom vzdelávaní hovoriť len ťažko.

O čo ide? Podľa Rogersa je participatívne vzdelávanie “také, ktoré angažuje učiaceho sa a stavia na jeho potrebách…” (zdroj^[1]). Ak si to pretavíme do konkrétnych metód, hovoríme napríklad o učení zážitkom, učení sa riešením problémov, či učením sa na základe interakcie v skupine a o snahe prepojiť naučené s reálnymi situáciami bežného života (zdroj^[2]).

S participatívnym vzdelávacími postupmi úzko súvisí facilitatívne vedenie triedy. Učiteľ tak do istej miery prestáva byť vedúcim a stáva sa sprievodcom vzdelávacím procesom. K tomu však musia aj samotní učitelia disponovať relevantnými odbornými pedagogickými kompetenciami, ktoré však mnohým chýbajú (zdroj^[3]).

Takýto spôsob učenia pritom “podporuje autenticitu osobnosti žiakov, rešpektuje ich vlastnosti, potreby aj vzťahy a rôzne interakcie medzi nimi navzájom a učiteľom. Zvládnutie učiva nechápe ako cieľ, ale ako prostriedok rozvoja osobnosti žiaka.” (zdroj^[4]).

Tento prístup je tiež medzi žiakmi obľúbený a žiadaný: “Aj samotní respondenti v detských skupinách vyjadrili potrebu zmeny vyučovacieho štýlu učiteľov smerom od tradičného transmisívneho ku zmysluplnému, interaktívnemu, konštruktivistickému a motivujúcemu učeniu sa v súvislostiach. Podľa ich vyjadrení vo vyučovaní dominuje memorovanie vedomostí, chýbajú podnetné diskusie, rozhovory, efektívnejšie moderné stratégie a metódy založené na aktívnej

práci a spolupráci žiakov podporujúce samostatné myslenie, kritické uvažovanie vedúce ku konštruovaniu vlastného poznania a lepšej motivácii k učeniu sa.” (zdroj^[1]).

Niektoré charakteristiky participatívnych vzdelávacích postupov:

Učiteľ je facilitátorom, sprievodcom vzdelávacieho procesu
Partnerský vzťah učiteľa a žiakov
Učenie zážitkom
Práca s prekonceptmi

dii. Aktivizujúce vzdelávacie postupy

Podľa materiálu Štátneho pedagogického ústavu ku globálnemu vzdelávaniu sú aktivizujúce metódy také postupy, ktoré vedú vyučovanie spôsobom, “aby boli výchovno-vzdelávacie ciele dosahované najmä na základe vlastnej učebnej práce žiakov, pričom sa dôraz kladie na riešenie problémov” (zdroj^[2]). Zároveň materiál Štátneho pedagogického ústavu vníma v týchto postupoch silný potenciál inovatívnosti vzdelávacieho procesu ako celku.

Výučba vedená aktivizujúcimi metódami by mala rozvíjať:

komunikačné a prezentačné schopnosti,
sebaprezentáciu žiakov,
schopnosť vhodne argumentovať,
obhajovať svoje vlastné názory,
analytické a kritické myslenie,
Kreativitu.” (Kotrha a Lacina, zdroj^[3])

Podľa učebného materiálu Metodicko-pedagogického centra spočíva význam aktivizujúcich metód aj v rozšírení miery participácie detí na samotnej učebnej činnosti. Platí totiž, že “záujem a angažovanosť detí nie sú dané len zaujímavosťou obsahu vzdelávania, zdôrazňovaním jeho významu či príťažlivým výkladom, ale mierou spolupráce, možnosti samostatne sa prejaviť, niečím prispieť a môcť zasiahnuť. To sú akty obojstrannej tvorivej činnosti” (zdroj^[4]).

Zároveň podľa rovnakého materiálu pomáhajú takéto postupy prekonávať “izolovanosť jednotlivých vzdelávacích oblastí, učia (žiakov, pozn.) diskutovať, argumentovať, obhajovať svoje názory, prichádzať s vlastnými nápadmi a rastú ich spôsobilosti vzájomne spolupracovať, čo zahrňuje nielen vecný, racionálny prístup k riešeniu problémov, ale aj schopnosť kriticky prijímať cudzie názory a korigovať svoje vlastné.” (zdroj^[5])

Globálne vzdelávanie tieto postupy priamo naviazané na participatívne vzdelávacie metódy podporuje a stavia na nich.