Barbie Saviour nastavuje zrkadlo dobrovoľníkom v Afrike – a tiež nám všetkým

Barbie Saviour je satirická obrázková séria o tom, ako mladí pokryteckí ľudia odchádzajú ako dobrovoľníci do afrických krajín – a pritom to robia všetko sami pre seba.

“Tento príbeh nie je o mne…ale svojim spôsobom vlastne je,” píše Barbie Saviour (Barbie – spasiteľka).

“Moje kufre sú zbalené, moje srdce pripravené a náruč otvorená milovať tie zlaté, zlaté siroty v krajine Afrika. Verím, že ma budú mať radi, lebo ja ich už teraz milujem.”

Tak sa začína príbeh fiktívnej američanky Barbie, ktorá strávi ako dobrovoľníčka najbližšie mesiace “v Afrike”. Jej instagamový účet Barbie Saviour sleduje, po tom, ako si ho všimli mnohé seriózne i bulvárne svetové média, takmer 100 tisíc ľudí.
Je to satirická obrázková séria o tom, ako mladí pokryteckí ľudia odchádzajú ako dobrovoľníci do afrických krajín – a pritom to robia všetko sami pre seba.

Barbie Saviour poukazuje na takzvaný “komplex bieleho spasiteľa”. Ten sa používa na označenie privilegovaných bielych ľudí z bohatých krajín, ktorí sa cítia byť nadradení v tom, ako “zachraňujú” ľudí v núdzi s inou farbou pokožky v chudobných krajinách.
Kvôli histórii otroctva a kolonializmu vnímajú mnohí ľudia na africkom kontinente takýto prístup ako povýšenecký a urážlivý. Niektorí z nich argumentujú, že rozvojová pomoc ako ju poznáme, je kontraproduktívna, keďže spôsobuje, že mnohé africké krajiny sú stále závislé na pomoci zvonka.

Paradoxne, tento Instagramový účet vytvorili dve “privilegované” dvadsiatničky, ktoré majú samy skúsenosť z dobrovoľníckeho pobytu vo Východnej Afrike. Chcú však zostať v anonymite.
“Naozaj to začalo medzi nami len ako vtip – je to spôsob, ako vyjadriťnaše pocity. V reálnom živote je ťažké vyjadriť sa takto ironicky…predstaviť takéhoto do seba zahľadeného človeka, ktorý sa prezentuje ako sebaobetavý svetec.”

Autorky instagramovej Barbie však nie su proti akejkoľvek rozvojovej pomoci a práci:

“Videli sme, ako pracujú medicínske tímy, ktoré prišli na krátky čas a podarili sa im úžasné veci. Rovnako sme ale videli správať sa ich neodpustiteľným spôsobom.”

Tvrdia, že rozvojoví pracovníci by sa mali správať rovnako, ako keby boli doma. “Napríklad sestričkám v USA nie je dovolené robiť si Instagramové fotky svojich pacientov a zdieľať emocionálne výlevy o tom, aký tragický je ich život”. Poukazujú na to, že v USA a v iných západných krajinách platí, že “súkromie osoby je dôležitejšie ako potreba personálu mať emocionálny výstup” a rovnaké štandardy by sa mali uplatňovať i v Subsaharskej Afrike. 

Barbie Saviour pokračuje v trende, kde si robia sociálne média žarty zo spasiteľského komplexu bielych ľudí.

V podobnom duchu sa prezentuje aj Rusty Radiator Awards, ktorej autori sa preslávila aj satirickou piesňou Africa for Norway alebo klipom Kto chce byť dobrovoľníkom? 

Rusty Radiator Awards každoročne prezentuje rebríček najsteretypickejších kampaní, ktorých cieľom je pomoc ľuďom “z rozvojového sveta”. Hoci mienené úprimne a s dobrým úmyslom, svojou formou prezentácie môžu napáchať viac škody ako úžitku. 

Podľa ľudí z Rusty Radiator Awards: “Ak povieme Afrika, na čo si pomyslíte? Hlad, chudoba, kriminalita, AIDS? Po desaťročia sme videli takýto stereotypický obraz Afriky v médiach a charitatívnych kampaniach. Posilňuje obraz týhto ľudí ako “exotických a iných”. Myslíme si, že to spôsobuje apatiu namiesto akcie a zmeny.” 

Ako teda správne prezentovať Afriku? “Aj na túto otázku sa dá odpovedať v ironickom duchu. Vo svojej eseji “Ako písať o Afrike”  tak urobil Binyavanga Wainaina, keňský autor. Okrem iného píše: “Majte na pamäti, že pojem “ľudia” sa vzťahuje k Afričanom bielej pleti, zatiaľ čo “ľud” sú čierni Afričania. Nikdy nedávajte na obálku svojej knihy Afričana, ktorý sa má dobre, ak dotyčný práve nezískal Nobelovu cenu. Oveľa lepšie je použiť samopaly, trčiace rebrá, nahé prsia. A ak už musíte mať za každú cenu Afričana, uistite sa, že na sebe bude mať kroj Masajov, Zuluov alebo Dogonov.”

Tento trend je skutočný a len postupne a pomaly sa mení. Napríklad aktuálny videoklip “Wildest Dreams” od speváčky Taylor Swift, ktorý videla už takmer pol miliarda divákov bol vsadený do “africkej savany” a pritom v ňom takmer neuvidíte čierneho človeka.

O fenoméne voluntourizmu, v rámci ktorého odchádzajú ľudia robiť dobro a pomáhať do rozvojových krajinách, sme písali nedávno v našom článku. Podľa viacerých autorov je to v súčasnosti najrýchlejšie rastúca forma turizmu vo svete. Len v roku 2008 sa odhadoval počet dobrovoľníckych turistov na 1,6 milióna, ktorí minuli 2 miliardy dolárov. 

Autorky Barbie Saviour neponúkajú k téme hotové odpovede. Sú však rady, že ich Instagramový účet rozpútal diskusiu a zvýšil povedomie o komplexe bieleho muža. 

 

Foto na titulke: http://www.instagram.com/barbiesavior

Zdroje:

http://www.bbc.com/news/world-africa-36132482
http://www.theatlantic.com/international/archive/2012/03/the-white-savior-industrial-complex/254843/
http://qz.com/665764/instagrams-white-savior-barbie-neatly-captures-whats-wrong-with-voluntourism-in-africa/
http://qz.com/497374/this-barbie-dolls-instagram-feed-is-the-proof-youre-not-that-special/
http://www.huffingtonpost.com/entry/white-savior-barbie-hilariously-parodies-volunteer-selfies-in-africa_us_570fd4b5e4b03d8b7b9fc464 

http://www.blogovisko.sk/ako-pisat-o-afrike.html

Obsah vzniká s podporou: