Akú ekologickú stopu po sebe zanechávame?

Každá surovina a z nej vyrobené produkty, ktoré využívame, či už na jedenie, bývanie, cestovanie, alebo šatenie, potrebuje určitý priestor (a čas), aby mohla vzniknúť a neskôr sa obnoviť.

Napríklad lesy, ktoré dorastajú ako nejaké perpetuum mobile, aby sme ich mohli znovu vyrúbať, alebo ryby, ktoré sa rozmnožia tak, aby ich bolo znovu dostatočné množstvo a my sme ich mohli znovu uloviť. Príroda zároveň potrebuje aj zdroje na odstránenie našich odpadov – napríklad lesy, ktoré dokážu zachytiť kysličník uhličitý, ktorý vypúšťame do ovzdušia, či baktérie, ktoré dokážu spracovať naše odpadky.

Nič z toho už však nerobíme v dostatočnej miere. Rybám nedávame čas a priestor, aby sa rozmnožili, lesom čas, aby dorástli. Minulý rok sme bod, keď sme vylovili našu ročnú dávku rýb, vyrúbali ročnú fúru dreva, dosiahli 8. augusta. V roku 2015 to bolo o pár dní neskôr 13. augusta, pred dvadsiatimi rokmi až 10. októbra. Každý rok sa tento dátum posunie o čosi bližšie k začiatku roka.

Podľa výpočtu Global Footprint Network to znamená, že v roku 2016 sme minuli toľko zdrojov, koľko by nám ponúklo 1,6 planéty. No máme len jednu, a tak 0,6 planéty takpovediac prejeme našim potomkom a dlh prenesieme na ich plecia (www.foodprintnetwork.org).

Na ekologický dlh sme začali žiť niekedy v polovici 70. rokov minulého storočia. Práve vtedy sme si začali z planéty brať viac, než je schopná zregenerovať späť. Odvtedy náš dlh narastá čoraz rýchlejšie.

To, akú ekologickú stopu zanechávame, si môžete vypočítať napríklad na stránke: /www.ekostopa.sk. Do výpočtu vstupuje množstvo premenných.

Obľubujete tropické ovocie, ktoré k nám cestuje cez pol planéty? Jazdíte autom aj do pol kilometra vzdialeného obchodu? Preferujete červené mäso pred rybami či zeleninou? Lietate do vzdialených destinácií? Považujete mestskú hromadnú dopravu za nutné zlo? Meníte smarfóny podľa chuti operátora či najnovších trendov? Nedokážete odolať neustále sa opakujúcim „sezónnym“ výpredajom a šatník vám praská vo švíkoch? Čím viackrát ste na tieto otázky odpovedali kladne, tým vyšší je váš podiel na tomto globálnom účte a o to väčšiu ekologickú stopu zanechávate na našej planéte.

Významnú ekostopu na planéte zanecháva napríklad produkcia potravín, najmä mäsa. Vytvára až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú a urýchľujú globálne otepľovanie a klimatickú zmenu. Ide najmä o emisie spojené s chovom dobytka a iných zvierat. Objem týchto emisií sa zvyšuje s nárastom počtu bohatších ľudí. Čím sme bohatší, tým máme väčšiu chuť konzumovať viac potravín, ako je práve mäso. Predpokladá sa, že trend spotreby živočíšnych produktov bude narastať a do roku 2050 sa zvýši až o 75 percent.

Foto: www.overshootday.org