Ako meriame rozvoj, nerovnosti a chudobu

Rozvoj, nerovnosti a chudoba sa merajú rôznymi spôsobmi a rôznymi indexami. Predstavujeme vám tie najznámejšie.

To, že si svet nie je rovný, nie je žiadnou novinkou. Mnohé štúdie a štatistiky z posledných rokov ukazujú, ako sa príjmové nožnice vo svete roztvárajú, bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú. Krajiny kvôli tomu rastú a rozvíjajú sa pomalšie ako by mohli. Rozvoj, nerovnosti a chudoba sa merajú rôznymi spôsobmi a rôznymi indexami. Predstavujeme vám tie najznámejšie.

Index ľudského rozvoja

Potrebujeme rozlišovať medzi rozvojom a rastom. Rast zväčša meriame hrubým domácim produktom. Ten ukazuje koľko sa toho za rok v tej-ktorej krajine vyprodukuje. Rozvoj meriame napríklad indexom ľudského rozvoja. Ten neberie do úvahy len to, aký má človek príjem, ale pozerá sa na to, aké je v krajine percento negramotných ľudí, percento populácie bez prístupu k pitnej vode a zdravotníckym službám, percento detí pod päť rokov trpiacich podvýživou a pravdepodobnosť, že sa práve narodený človek nedožije 40. narodenín.

Idex ľudského rozvoja teda berie do úvahy nielen našu kúpnu silu, ale aj očakávanú dĺžku života a úroveň vzdelania. Podľa posledného indexu z roku 2016 , ktorý zostavuje OSN, sme 35. najrozvinutejšou krajinou na svete.

Nerovnosti a Giniho koeficient

Rovnosť alebo nerovnosť v krajine sa najčastejšie meria Giniho koeficientom. Používa sa predovšetkým na meranie rozdielov v príjmoch, alebo aj na to, ako je v krajine prerozdelené bohatstvo. Giniho koeficient sa pohybuje v rozpätí od 0 do 100, pričom platí, že čím bližšie má krajina k nule, tým sú v nej rozdiely medzi bohatými a chudobnými menšie.

Z posledných dát, ktoré publikovala Svetová banka v roku 2012, vyplýva, že na Slovensku sú príjmové rozdiely veľmi malé, patríme medzi najrovnostárskejšie krajiny sveta. Na škále od nula do 100 u nás koeficient dosiahol 26,12.  Podobne sú na tom aj susedia Česi. V Maďarsku a Poľsku sú príjmové nožnice roztvorené viac než u nás. Najrovnostárskejšou krajinou sveta je Slovinsko s koeficientom 24. Naopak, najväčšie nerovnosti nájdeme v krajinách Latiskej Ameriky.

Meranie absolútnej a relatívnej chudoby

Podľa Svetovej banky je absolútne chudobný ten človek, ktorý si musí vystačiť s menej než  1,9 medzinárodným dolárom na deň. V absolútnej biede, z 1,9 amerického dolára na deň, žilo podľa Svetovej banky v roku 2013 až 10,7 percenta svetovej populácie. Pre porovnanie, v roku 1990 to bolo až 35 percent. Absolútna chudoba teda postupne klesá.

Ale najprv krátke vysvetlenie, bez ktorého problematike plne neporozumieme. Medzinárodné doláre, ktorými sa meria chudoba, sú fiktívna mena, ktorá ukazuje, čo si za jeden dolár môže v určitom čase kúpiť Američan v Spojených štátoch amerických. Ak by si zaň kúpil napríklad kilo ryže, tak v Kambodži by to bola suma zodpovedajúca kilu ryže v ich miestnej mene. Jeden medzinárodný dolár má tak v Kambodži v skutočnosti hodnotu len zhruba štvrť amerického dolára. Na Slovensku by to bolo čosi vyše eura na deň, pričom by sme si z tej sumy museli hradiť nielen výdavky, ako je bývanie či strava, ale aj tie, ktoré sú dnes “skryté” v štátnych výdavkoch – zdravotná starostlivosť či školstvo. Nie je to teda bežný americký dolár, aký získame v zmenárni.

A teraz späť k téme. Ľudia žijúci v absolútnej chudobe často nedokážu pokryť svoje základné potreby, ako je strava, ubytovanie a oblečenie. Takáto chudoba sa často spája s hladom, podvýživou, chorobou a nízkym vekom dožitia.

Relatívna chudoba sa meria v porovnaní s ostatnými ľuďmi v krajine. Európska únia definuje ako človeka ohrozeného chudobou, keď je jeho príjem nižší ako 60 percent mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Nejde o situáciu, v ktorej ľudia musia bojovať o samotné prežitie, je skôr o tom, že si nemôžu dovoliť dôstojne fungovať v spoločnosti, v ktorej žijú. Nemôžu si dovoliť zaplatiť deťom lepšie oblečenie, musia sa stravovať čo najlacnejšie a teda nezdravšie a v neposlednom rade si napríklad nemôžu dovoliť ani len raz za čas kúpiť knihu či vyjsť s priateľmi na kávu.

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v roku 2015 rizikom chudoby ohrozených 12,3 percenta Slovákov, v prepočte teda šlo o 640-tisíc ľudí. Človek ohrozený chudobou si na Slovensku musel vystačiť so sumou 346,5 eura na mesiac.

Foto: waronwant.com