;)
Akademické východiská GV
Globálne vzdelávanie vzniklo ako reakcia na fenomén globalizácie a potrebu
informovania verejnosti o prepojenosti sveta. Snaží sa o priblíženie problematiky
zložitých vzťahov prepojenosti spoločností, krajín, kultúr, histórie a ekonomík
dnešného globalizovaného sveta.
Ako uvádza Kosová (2013), v podmienkach globalizovanej spoločnosti a ohrozenosti hodnotového ľudského bytia je nevyhnutné
neustále sa usilovať o výchovu autentickej osobnosti, ktorá si je vedomá vlastných
alternatív, schopností, ale aj zlyhaní, svojich ideálov, ale aj potrieb iných a sveta, ktorá
je schopná slobodne, ale pritom zodpovedne a mravne riadiť vlastný život, ktorá je
zaujatá individuálnymi plánmi a súčasne angažovaná pre zlepšenie života
v spoločnosti, svete. Inými slovami povedané, ak chceme pretvoriť spoločnosť (svet),
nemôžeme začať premenou sveta. Je potrebné zmeniť individualitu – samého seba.
Vzdelávanie zohráva významnú úlohu pri tejto zmene. Práve globálne vzdelávanie
zdôrazňuje globálny kontext v učení sa, prostredníctvom ktorého dochádza
k zvyšovaniu povedomia o globálnych témach, ktoré sa týkajú každého jednotlivca,
skupiny, komunity, spoločnosti, sveta. Poskytuje okrem nadobúdania vedomostí aj
priestor na zmenu postojov samotných jednotlivcov a posilňuje uvedomenie si seba
samého a vlastného poslania v spoločnosti a vo svete.
V dokumentoch, publikáciách a štúdiách sa môžeme stretnúť s rozličnými pojmami
a termínmi používanými pri začleňovaní globálnych súvislostí do vzdelávania,
napríklad globálne vzdelávanie, rozvojové vzdelávanie, globálne rozvojové
vzdelávanie, globálna výchova, humanitárne vzdelávanie, vzdelávanie pre trvalo
udržateľný rozvoj a inými. Ako konštatujú Jančovič a Penfold (2017), názvoslovie
používané v oblasti globálneho vzdelávania zodpovedá rozdielnosti nazerania na túto
problematiku. Jednotlivé terény sa sčasti navzájom prekrývajú, ale zároveň majú aj
odlišný význam. Anglosaská literatúra často používa pojmy: globálne vzdelávanie
a rozvojové vzdelávanie ako synonymá (global education, development education).
Nemecká odborná literatúra nerozlišuje medzi týmito dvoma pojmami, používa
rovnako globálne vzdelávanie a rozvojové vzdelávanie (Globales Lernen,
Entwicklungspolitische Bildungsarbeit). V Českej republike sa spojili tieto dva
termíny do jedného a najčastejšie sa používa slovné spojenie globálne rozvojové
vzdelávanie. Na Slovensku je tiež zaužívaný termín globálne rozvojové vzdelávanie, aj
keď odborníci v rezorte školstva používajú častejšie termín globálne vzdelávanie
a odborníci z oblasti rozvojových politík pre rozvojové krajiny skôr inklinujú
k termínu rozvojové vzdelávanie. Okrem toho sa uvažuje o vzdelávaní s globálnou
dimenziou, humanitárnom vzdelávaní a pod. V tomto kontexte sa vo Veľkej Británii
hovorí o globálnej dimenzii, v Austrálii o globálnych perspektívach a Rakúsko
presadzuje globálnu dimenziu o vzdelávaní (Kahátová a kol., 2010; Svitáčová, 2013).
Krause (2011) identifikoval štyri rôzne čiastkové koncepcie globálneho vzdelávania:
1. Rozvojové vzdelávanie (angl. Development Education) je termín používaný
mnohými aktérmi, napríklad Európskou komisiou a CONCORDom. Pomenovanie
má korene v komunite rozvojových aktérov, zameriava sa na vzťahy medzi
globálnym Severom a Juhom, a usiluje sa o zlepšenie životnej situácie ľudí
v krajinách globálneho Juhu. Podľa definície organizácie The Development
Education Forum of CONCORD, ktorá združuje rôzne platformy mimovládnych
organizácií z 33 krajín Európy, rozvojové vzdelávanie je aktívny proces učenia sa
založený na solidarite, rovnosti, inklúzii a spolupráci. Umožňuje posun od
základnej informovanosti o medzinárodných rozvojových prioritách cez
porozumenie príčin a dôsledkov globálnych problémov až po osobnú
angažovanosť a zodpovedné konanie. Posilňuje účasť všetkých občanov v boji
proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Snaží sa ovplyvňovať smerovanie na
národnej aj medzinárodnej úrovni tak, aby bolo spravodlivejšie a sociálnejšie,
s rešpektovaním životného prostredia, ľudských práv a trvalo udržateľného
rozvoja.
2. Termín globálne vzdelávanie (angl. Global Education) sa stal populárnym najmä
v ostatnom desaťročí. Používa ho napr. North-South Centre pri Rade Európy,
Global Education Network Europe (GENE), Global Education Network (GLEN)
a mnohé ďalšie organizácie, inštitúcie a autori. Názov globálne vzdelávanie
upozorňuje na kontext globalizácie a zvyšujúcej sa vzájomnej previazanosti
a závislosti v dnešnom stále komplexnejšom svete. Definícia vytvorená v rámci
North South Centre Council of Europe (NSC) hovorí o viacerých dimenziách, ktoré
pod globálne vzdelávanie patria: „Globálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré
otvára myseľ a oči ľudí voči komplexnejšej realite sveta a prebúdza potrebu
prispieť k väčšej spravodlivosti, rovnosti a ľudským právam pre všetkých.
Globálne vzdelávanie zahŕňa rozvojové vzdelávanie, vzdelávanie o ľudských
právach, o udržateľnom rozvoji, o mieri a prevencii konfliktov, interkulturálne
a multikulturálne vzdelávanie, smerujúce ku globálnym dimenziám vzdelávania
k občianstvu.“
3. Tretí používaný termín je vzdelávanie pre udržateľný rozvoj (angl. Education for
Sustainable Development). Názov podporilo aj UNESCO v rámci Dekády OSN pre
vzdelávanie pre udržateľný rozvoj v rokoch 2005 – 2015. Vzdelávanie pre
udržateľný rozvoj sa zaoberá z veľkej časti rovnakými témami a podobnými
metodickými prístupmi ako rozvojové alebo globálne vzdelávanie. Jeho zameranie
je však o niečo viac smerované na environmentálne vzdelávanie a koncept
častejšie podporujú aktéri z oblasti životného prostredia (napr. ministerstvo
životného prostredia). (Krause, 2011).
4. Vzdelávanie ku globálnemu občianstvu (angl. Global Citizenship
Education/Education for Global Citizenship), ako štvrtý termín, bolo v začiatkoch
populárne hlavne vo Veľkej Británii, ale stále viac sa rozširuje aj do iných krajín.
Vzdelávanie ku globálnemu občianstvu si kladie za cieľ posilniť schopnosť
študentov prevziať aktívnu úlohu pri riešení globálnych výziev a podporovať ich
v tom, aby sa stali proaktívnymi prispievateľmi do mierovejšieho,
tolerantnejšieho, inkluzívnejšieho a bezpečnejšieho sveta. V ostatných rokoch sa
na európskej úrovni častejšie presadzuje termín vzdelávanie ku globálnemu
občianstvu. Vychádza zo skôr popísaných vzdelávacích konceptov (zahŕňajúc aj
ľudskoprávne vzdelávanie, angl. Human Rights Education), ktoré sa počas
posledných desaťročí rozvinuli v krajinách západnej Európy.
Turek (2008) z didaktického hľadiska definuje globálnu výchovu, nie globálne
vzdelávanie. Ako uvádza, globálna výchova je veľmi mladou koncepciou vyučovacieho
procesu, jej teoretické základy postavili D. E. Pike a G. Selby koncom osemdesiatych
rokov 20. storočia. V roku 1992 založili na Pedagogickej fakulte Torontskej univerzity
Medzinárodný ústav pre globálnu výchovu (IIGE), pričom jeho hlavnou úlohou je
rozvoj globálnej výchovy v medzinárodnom meradle pomocou kurzov, tvorby
učebných osnov, výskumu a podpory spolupráce. Zaťková (2013, s. 16) v tejto
súvislosti uvádza: „V našom ponímaní chápeme globálnu výchovu ako zastrešujúci
pojem vo význame edukácie v najširšom zmysle, spájajúci výchovu aj vzdelávanie,
predstavujúci komplexný prístup vo vzdelávaní, modernú pedagogickú koncepciu,
ktorá vychádza z určitých teoretických východísk, a dotýka sa všetkých prvkov
výchovno-vzdelávacieho procesu. Globálna výchova je filozofický rámec a praktický
spôsob výchovy pre demokratickú a trvalo udržateľnú budúcnosť.“
Ako uvádza Suchožová (2013), využívajúc alternatívne a moderné nástroje
vzdelávania a výchovy zamerané na rozvoj a podporu kritického myslenia rôznych
cieľových skupín, sa globálne vzdelávanie stáva zastrešujúcim konceptom so širokým
obsahom. Globálne vzdelávanie pracuje s ôsmimi základnými konceptmi, ktoré sa
navzájom prelínajú: globálne občianstvo, globálna previazanosť, sociálna
spravodlivosť, riešenie konfliktov, kultúrna rozmanitosť, hodnoty a postoje, ľudské
práva a trvalo udržateľný rozvoj. V tejto publikácii budeme používať termín globálne
vzdelávanie.
Pri globálnom vzdelávaní nešlo zo začiatku o celistvý prúd, ale skôr o paralelné
reakcie pedagógov, akademikov, aktivistov i politikov v najrôznejších krajinách, ktorí
si začali uvedomovať potrebu reformovať vzdelávací systém, keďže doterajšia
povinná výučba nepripravovala (a dovolíme si poznamenať, že, žiaľ, ani dnes
nepripravuje dostatočne) jednotlivcov na život v súčasnom dynamicky sa meniacom
svete. (Sobotová, 2012)